Hidanove narodeniny

Vonku bolo daždivo. Obloha bola posiata šedými mrakmi a na zem dopadali kvapky dažďa jedna za druhou. Dokonalé počasie na zločin, pomyslel som si. No dnes som nato nemal čas. Prečo? Blížili sa Hidanove narodeniny a ja som stále nemal pre neho dar.
Jeden by si možno pomyslel, má ten človek vôbec narodeniny?. Veď narodeniny sú od slova „narodiť sa.“ Keď som si v mysli predstavoval, ako ešte malý šedovlasý chlapec leží v perinke, prepadol ma záchvat smiechu. Možno už vtedy mal ako hračku kosu, len v detskom vydaní.
Dosť bolo. Keby ma niekto počul, ako sa tu sám smejem, čo by si asi pomyslel?
Vybral som sa teda za svojimi kumpánmi zistiť, čo si oni prichystali na jeho narodeniny. Možno ma inšpirujú.
Ako prvý sa predo mnou zjavil, skôr vynoril z blatistej zeme Zetsu. A tak som sa ho ihneď opýtal.
„Hej, Zetsu! Aký máš darček pre Hidana na jeho narodeniny?“
„On bude mať narodeniny?“
Neviem prečo, ale aj napriek jeho prekvapeniu som stále čakal na odpoveď.
„Sakra!“ zhromžil Zetsu a zbabelo sa vrátil späť pod zem.
Išiel som teda za Kakuzuom na jeho obvyklé miesto - k močariskám. Z času na čas tam nájde nejakú mŕtvolu človeka, ktorý sem zablúdi a močariská ho pohltia. On si potom telo prácne vytiahne a speňaží. Mal som pravdu. Presne tam bol. No dnes vyzeral nejako nevrlo. Kšefty asi nejdú, pomyslel som si, ale nechcel som ho zbytočne dráždiť.
Podišiel som teda k nemu.
„Dnes nič nenájdeš. Prší, ľudia sú doma.“
„Včera som tu našiel jedného starca,“ prihovoril sa mi. „Ale stál za prd. Už bol jednou nohou aj tak v hrobe. Toho by nikto nechcel.“
Nenápadne som sa snažil nahodiť tému- „Hidan a jeho narodeniny.“
„Keď už sme pri tom, kto stojí za prd.. . Čo máš pre Hidana? Blížia sa jeho narodeniny.“
„Nič!“ Skočil do mňa Kakuzu. „Ešte mi dlhuje peniaze za mŕtvolu z minulého mesiaca.“
Cestou späť som videl Tobiho.
„Toho sa radšej ani pýtať nebudem,“ pomyslel som si a šiel okľukou ďalej.
V diaľke som videl čupiaceho Deidaru. Ako som kráčal bližšie, prepadali ma rôzne myšlienky, čo tam asi sám učupený robí. Keď už zrejme cítil, že sa k nemu niekto blíži, otočil sa, postavil a vrúcne ma privítal.
„Pein, vitaj bratu. Čo ťa sem privádza?“
V tej chvíli som si vydýchol. Bol oblečený.
„Blížia sa Hidanove narodeniny. Prišiel som sa opýtať, čo pre neho máš,“ povedal som ešte stále jemne v šoku z predošlej situácie.
„Prišiel si práve včas. Práve na tom robím. Pozri.“
Deidara odstúpil a za ním ležala na zemi stredné stredne veľká červená škatuľa so sivou mašľou.
„Táto škatuľa je plná výbušného ílu. Keď sa ju bude chystať otvoriť,-zrazu- PRÁSK!“ Deidara zahučí tak nahlas, až sa Pein na chvíľu vzdiali.
„Hm, to je teda bombový darček, “ povedal som ironicky s nádychom sarkazmu.
„Smeješ sa z môjho umenia?!“ rozzúri sa Deidara.
„Nie. Myslím to vážne,“ dal som si ruky pred seba na obranu. „Tak ja idem ďalej. Popýtať sa ostatných.“
Ospravedlnil som sa trápnou výhovorkou a odchádzam.
Ak Hidana nezabije tá bomba zabije, on darcu, pomyslím si cestou.
Keď som uvidel Konan, potešil som sa, že aspoň u nej nájdem nádej. Tak za ňou hneď idem.
„Konan?“
Konan preruší výrobu jej origami z papiera a otočí sa na mňa.
„Čo máš pre Hidana na narodeniny?“ opýtam sa jej dúfajúc, že aspoň ona nesklame.
„Tadá, “ Konan vytiahne servítky.
„Páni!“ poviem bez štipky emócie v tóne hlasu či v tvári. „Servítky.“
„Extra nasiakavé!“ začne ich naťahovať a prezentovať, akoby bola v nejakej reklame. „Bude mať v zálohe krv, kedy len bude potrebovať.“
„Úžasné. Podporovať ho v takýchto veciach,“ povzdychol som si.
„A čo máš ty?“
„Ešte nič. Preto som sa pýtal. Chcel som sa vami inšpirovať. No nič. Asi sa ho pôjdem opýtať priamo, čoby ho potešilo.“
„Nie počkaj.“ Konan ma zastaví, keď chcem vojsť do dverí miestnosti, kde sa Hidan nachádza. „Teraz tam nechoď.“
„Prečo?“
Keď Konan začne hmkať a mykať hlavou, okamžite to pochopím.
„Ahh... už zase tie jeho náboženské orgi... teda obrady.“

...

Hidanove narodeniny:
A ako to nakoniec dopadlo?
Najskôr dostal Deidara kopačku do ksichtu zato, že mu íl takmer roztrhol lebku. Potom sa pohádal s Kakuzuom, ako inak než o peniazoch. Následne sa veľmi potešil daru od Konan. Od tej chvíle nerobí nič iné, iba nasáva krvavé vreckovky. EXTRA NASIAKAVÉ vreckovky.
No a čo som mu dal nakoniec ja? Kameň. Najlepší spôsob ako naostriť kosu.