Uchádzač o ruku Mizukage

Nie, ešte stále sa jej to nezdalo perfektné. Dnes musí byť oslnivá, zvodná, proste neodolateľná. Nie ako kto sa chystá zabíjať. Hoci poznala už aj mužov, ktorí leteli práve na toto. Predtým to zvládala lepšie. Zvodnosť i zabíjanie. No teraz už neprichádza natoľko do kontaktu s mužmi ako kedysi. Keď, tak iba kvôli nejakým formalitám.
Vystrúhala do zrkadla úsmev typu „som v meste nová, pomôžte mi, prosím“, no mala pocit, že to vyšlo na „počula som už aj lepší vtip“. Úsmev „prosím, neuvádzajte ma do rozpakov“ jej vyšiel o poznanie lepšie, no ten asi v situácii, keď každý vie, že je Mizukage, sotva využije. Aj keď …
Schmatla poloprázdny flakón s voňavkou a šmarila ho proti dverám. Spoza dverí, do ktorých flakón prerazil dieru, sa ozvalo bolestivé zaúpenie. Zjavne Aovi krivdila, keď ho podozrievala, že ju sleduje Byakuganom. Asi by sa mu mala ospravedlniť. Ale potom od čoho ten hlúpy pocit? Je predsa profesionálka, má za sebou omnoho náročnejšie úlohy, než aká ju čaká dnes.
Priskočila k dverám a prudko ich otvorila. Ao aj Chojuro uskočili stranou.
„Prosím prepáč, nejako sa mi ten flakón vyšmykol z ruky,“ usmiala sa kajúcne na Aa, ktorý si držal zasiahnuté líce a z jeho výrazu bolo zrejmé, že jej tú výhovorku nezhltol.
„Nemusíte sa ospravedlňovať, Mizukage-sama,“ zareagoval horlivo Chojuro, „to sa predsa môže stať každému. Obzvlášť v takýto deň. Vôbec sa tým nezaťažujte.“
„Máš pravdu, nebudeme riešiť takú malichernosť“ pohladila ho po vlasoch, baviac sa na tom, ako sa začervenal ešte aj na jej úsmev typu „vieš to aj lepšie“. Táto roztomilá hruštička po boku jej bude chýbať až zavesí svoj mizukagovský klobúk na klinec. Škode, že nie je o niečo starší.
„Už som pripravená, môžeme ísť privítať uchádzačov o moju ruku,“ hrabla si zmyselne do vlasov a vyrazila vpred. Po niekoľkých krokoch však náhle zastala, urobila krok vzad a zohla sa.
Keď sa opäť narovnala, ukázala svojim podriadenými flakón s voňavkou, ktorý zodvihla.
„Keby som ho tu zabudla pohodený, tak by som sa nikdy nevydala, že áno?“

Uchádzači sa zišli štyria. O princovi Sutokuovi už vedela, nakoniec to boli hlavne jeho ambície, čo dali podnet k týmto pytačkám. Jej pohľad pritiahol účastník v taktickej veste Konohy.
„Palantire, čo ty tu robíš?“ opýtala sa s nefalšovaným údivom a zároveň vrhla na Aa rýchly zlovestný pohľad za to, že ju vopred neinformoval.
„Stalo sa snáď pri minulej pitke niečo, čo by som si mala pamätať?“ nahodila huncútsky úsmev.
„Ale kdeže,“ odvetil, vyberúc si rýchlo z úst steblo trávy, čo doteraz hrýzol, „som tu pracovne zastupujúc daimyoa zo Zeme ľanu.“
„Zákony našej zeme povoľujú …,“ začal Chojuro, no pohybom ruky ho zastavila.
„Zem ľanu?“
„Niekdajšia Zem konope,“ poznamenal Ao.
Viac nebolo treba. Samozrejme jej bol známy ten záhadný incident s vyhoreným skladiskom konope. Nikto z informátorov síce nebol schopný zodpovedne povedať, čo sa vlastne stalo, no vyvolalo to také znepokojenie, že sa krajinu rozhodli premenovať a celkovo zmeniť jej imidž. Tento ťah so žiadosťou o jej ruku je zrejme súčasťou toho celého.
„Daimyo Zeme ľanu mal onej noci víziu ako sa hromada konope zmenila na líščieho démona, ktorý by ho zožral, keby ho nerozpustila prekrásna žena, zahalená iba do záplavy ohnivočervených vlasov,“ začal vysvetľovať Palantir, „rozhodol sa naplniť svoj osud, no netrúfa si odvtedy opustiť palác. Mám tlmočiť, že je odhodlaný masívne investovať do rozvoja Hmlystej.“
„To je vskutku pikantný príbeh a zaujímavá ponuka, no boli určené jasné pravidlá na získanie mojej ruky, s čím je dúfam každý uchádzač oboznámený. Prosím, nech si to nikto z prítomných nevysvetľuje zle, ale nechceme, aby vznikli akékoľvek pochybnosti ohľadne objektívnosti výberu.“
„Aká objektívnosť?“ ozval sa chlapík v drahom obleku, stojaci medzi princom Sutokom a Palantirom. „Máme tu shinobiho, ktorý Vás zjavne osobne pozná. Nie sme tým my ostatní nezvýhodnení? To som potom aj ja mohol ...“
Nedokončil, lebo jeho tvár zasiahla spŕška lávy, ktorá mu razom roztavila celú jej dolnú polovicu a začala rozožierať aj hruď, na ktorú stekala. Oblek mu vzplanul a on razom zmizol v oblaku dymu. Na jeho mieste sa objavili roztavené zvyšky kvetináča.
„Práve preto je počas pytačiek zakázané použivať čakru a jutsu,“ obrátil sa Chojuro smerom k oknu, na ktorom sa chlapík objavil, zatiaľ čo si Mei zotierala z pier zvyšky lávy. „Preto Ste teraz v zmysle pravidiel, s ktorými ste vopred písomne súhlasili, vyradený.“
„Bodaj by som nepoužil Kawarimi, keď ste mi dali podpísať, že neručíte za prípadné úmrtie počas pytačiek,“ ohradil sa chlapík, zatiaľ čo si upravoval odev, no pochopil, že skončil a tak sa pobral namrzene k východu.
„Najlepšie by bolo celé toto divadlo vynechať,“ ozval sa aj princ Sutoku, „je absurdné, aby mohol hocikto len tak prísť, zobrať si za manželku Mizukage a potenciálne získať vplyv nad bojovou silou našej zeme.“
„Naša krajina sa nemá čoho báť, dokiaľ má takých statočných mužov, odhodlaných tomu zabrániť, navzdory tomu, že sú v našej zemi od prípadu Tamamo-no-Mae sobáše medzi vládnucou rodinou a klanmi shinobi zapovedané,“ neodpustila si uštipačnú poznámku.
„Pokiaľ sa nevzdá nástupníctva,“ doplnil princ. „Pre túto krajinu som ochotný urobiť čokoľvek.“
To sedí. Úplne presne pre vládu nad touto krajinou. Na základe nástupníckeho poradia by boli jeho šance beztak mizivé a ANBU už pred niekoľkými týždňami získali kusé informácie o možnom spiknutí. Hlavne vďaka novým pravidlám, zľahčujúcim pôsobenie v ostatných zemiach. Akonáhle by zomreli všetci ostatní členovia vládnucej rodiny, jeho vzdanie sa následníctva by sa stalo bezpredmetným, lenže je to stále princ. Nesmie byť usmrtený a hlavne nesmie padnúť ani najmenšie podozrenie smerom k osobe vládnuceho daimyoa.
„Ešte by bolo treba menej svojhlavých shinobiov, ale v poriadku, keď tvrdíte, že to podľa tradície musí prebehnúť takto, tentoraz sa ešte vo vyššom záujme podriadim.“
Pozrela na posledného uchádzača, nie práve najvkusnejšie odeného dlháňa.
„Moje meno je Surikata. Viac nepotrebujete vedieť.“
„Máte zvláštny spôsob, ako zapôsobiť na ženu, Surikata-sama.“
„Je to snáď problém?“
„Nie vôbec, prosím kľudne sa chovajte tak, ako je to pre Vás prirodzené,“ usmiala sa otočila sa smerom k Aovi. Ten dal znamenie, že si to tiež všimol a okolo pásky na oku mu zovreli žily. Ten pohyb, keď zaútočila na nápadníka v obleku a aké zaujíma postavenie popri princovi. Ten chlap nie je skutočný nápadník, ale princov ochrankár, ktorého si sem prepašoval takýmto spôsobom. To by mohol byť problém. Keby tak použil čakru. Apropo, čakra.
„Palantire-sama, môžem vidieť aspoň ako vyzerá daimyo Zeme ľanu, než začne skúška, prosím?“
Vedela síce, že v Konohe mu hovoria Palantir, no nevedela si odpustiť trocha ho dráždiť použitím miestnej výslovnosti. Môže byť rád, v Oblačnej by mu hovorili Palantiro.
„Ale iste,“ siahol Palantir do jedného z vreciek taktickej vesty a vytiahol pozoruhodne veľký portrét, vytlačený na hodvábe.
„Prosím, mohla by som vidieť aj jeho výšku a postavu?“
„V pohode,“ mykol rukou a z portrétu sa smerom nadol rozvinul obraz zvyšku postavy. „Premenu žiaľ urobiť nemôžem, lebo by som sa diskvalifikoval, takže to bude musieť stačiť takto.“
„Ďakujem pekne!“ vystrúhala zdvorilý úsmev a hravo si prehrabala vlasy v oblasti spánku, aby prekryla tik. Nenechal sa nachytať. Podišla bližšie a šepla: „Ak vyhráš, zabijem ťa!“

„Máte na výber tri truhlice, Každý z vás má možnosť vybrať si jednu a jej obsah prezradí, či uspel, alebo nie,“ odkryl Chojuro trojicu rôzne vyzerajúcich truhlíc. „Buď sa navzájom dohodnete na poradí, alebo sa bude losovať. Výsledok musíte prijať, nech by bol akýkoľvek.“
„Keď bude výber prebiehať verejne, šanca každého ďalšieho v poradí sa bude zvyšovať,“ zaprotestoval princ Sutoku.
„Pokiaľ vôbec príde na rad. Uspieť môže už prvý uchádzač,“ doplnil Palantir.
„Čo v prípade, ak sa dvaja z troch vzdajú?“ opýtal sa Surikata.
„Aj keby ostal iba jeden, musí si vybrať jednu z týchto troch truhlíc,“ odrazila Mei s úsmevom jeho chytráctvo.
„V každom prípade vyberám ako prvý, lebo mám najvyššie postavenie,“ prehlásil princ.
„Ja zastupujem daimyoa, kým vy ste stále iba princ, Sutoku-domo,“ upozornil ho Palantir.
„Nehrň sa tak na smrť, shinobi,“ odvetil Sutoku a vybral sa k truhliciam, „ten lakomec, ktorého zastupuješ si určite neobjednal, misiu vyššej úrovne, ako B. Ak ti však pri jej plnení hrozí konfrontácia s Mizukage, bude to už misia úrovne S. Možno ti však medzitým niekto ponúkne misiu úrovne A.“
„To je teda morálne dosť na hrane,“ neodpustil si Ao.
„Rozmýšľaj, shinobi,“ zastal Surikata Palantirovi prístup k truhliciam, „alebo na mňa použi čakru.“
„Tak, pozrime sa na tie truhlice,“ nenechal sa tým výjavom rušiť princ Sutoku a rad za radom si čítal text na každej z nich.
1.- Vyber si mňa a dostaneš, čo si zaslúžiš.
2.- Vyber si mňa a dostaneš, čo všetci muži chcú.
3.- Vyber si mňa a dostaneš, po čom túžiš.
„To prvé znie ako hrozba, počúvam to dosť často. Druhé je dosť neskromné, až tak si dúfam nefandíte, milá Mei. Takže vyberám tretiu možnosť, lebo ja stoj čo stoj dostanem, po čom túžim a to aj v prípade, ak si teraz vyberiem nesprávnu truhlicu.“
Pootvoril truhlicu a v mihu zmizol v jej vnútri a jej poklop sa za ním hlasne zatvoril.
„Čo sa stalo?“ otočil sa Surikata a zmätene naťahoval krv, hľadajúc svojho pána.
„Sutoku-sama si vybral nesprávnu truhlicu a vybehol z miestnosti so slovami, že sa radšej vrhne do mora z útesu, než by žil sa takou potupou,“ povedal mu Palantir, držiac na mu ruku na ramene.
„To nemôže byť pravda, počkajte Sutoku-domo,“ zhrozil sa Surikata a vybehol von.
„Použil som Genjutsu, takže som diskvalifikovaný,“ uškrnul sa Palantir, „ale nevadí, mám už poverenie na inú misiu úrovne A.“
„My sme však žiadne použitie Genjutsu nezaregistrovali, Palantire-sama,“ zaprotirečila mu Mei, baviac sa na zmätenom výraze v jeho karmínových očiach. „Prosím, vyber si jednu z truhlíc a dovoľujem si ťa upozorniť, že ak mojou ponukou ohrdneš a odstúpiš, tak ťa zabijem.“
„Pravda, žiadne porušenie pravidiel sme nevideli,“ potvrdil Ao a prekvapený Chojuro sa k nemu tiež pridal.
„Ale no tak, hádam ma len nechcete odpraviť, veď sme kolegovia,“ prechádzal po nich Palantir pohľadom, zatiaľ čo pristúpil k truhliciam. „Ktorú mi navrhujete otvoriť?“
„Akože ktorú?“ ozvalo sa mu za chrbtom. „Kým sa rozhodneš, pusti tam mňa.“
K stolu pristúpil dobre stavaný, vetrom ošľahaný, oranžovovlasý mladý muž so modrými očami.
„Som Murakami Yoshitaka a prosím o prepáčenie za zdržanie, no mal som cestu popri ostrove Tambora, kde vybuchla sopka a všetky lode boli potrebné pre evakuáciu obyvateľov. Viem, že je to chabá výhovorka, no vedzte, že by som svoju loď poskytol znova.“
„Ospravedlnenie sa prijíma, prosím ráčte vyberať,“ rozhodla Mei a snažila sa čo najviac potlačiť rozochvenie vo svojom hlase. Asi na ňu už príliš dolieha napätie posledných dní. Fakt by potrebovala vypnúť.
„Nuž, ďakujem Vám za možnosť,“ uklonil sa pred Mei, „a vyberám si to, čo si zaslúžim, lebo verím, že každému sa má dostať podľa zásluhy. Tak je to správne.“
Otvoril truhlicu a vybral z nej flakón s voňavkou. Ao zmätene pozrel na Mei, no tá si len ladným pohybom dala dole klobúk, nasadila ho na Chojurovu hlavu a pristúpila k Yoshitakovi.
„Gratulujem. Tá voňavka je moja a ja som odteraz Vaša. Prosím, vezmite ma po svadbe do najsevernejšej destinácie, kde sa budeme milovať až do východu slnka.“
„Najbližšie tam slnko vyjde o tri mesiace.“
„Tak nestrácajme čas,“ usmiala sa Mei a nechala aby ju vyniesol z miestnosti vo svojom náručí.

„Tie truhlice boli podfuk, však?“ spamätal sa ako prvý Palantir.
„Samozrejme,“ potvrdil Ao, „ktorákoľvek by bola vybraná, bude v nej to, čo chcela Mei. Ale to teraz hoďme za hlavu a poďme zapiť úspešnú misiu. Platí to náš nový Mizukage.“