Exanime Cor

Žena zahalená v čiernom plášti s temnou mysľou, slabá a smädná po krvi, tá predstava trýznivá, bere jej dych. Zhlboka sa nadýchne. V pľúcach cíti ľadový vzduch, telom jej začína prúdiť studená krv. V koncoch prstov pocíti jemné vibrovanie. Na nič nečaká a vykročí vpred.

"Izumo, kto to je?" pýta sa chlapec s vlasmi zopnutými do copa.
"Netuším Konohamaru, ale radšej sa priprav. Vyzerá to na súboj!"
"Rozumiem!"
"A takže ja mám aj uvítací výbor, aspoň sa zabavím." pomyslela si neznáma osoba.
"Stoj! Kto si?" spýtal sa Izumo, ale žena neodpovedala ,len ticho stála a s pobavením sledovala ako sa obaja strážci postavili do bojovej pozície,nepomohlo to, v tej chvíli žena svôj plášť ztrhla. Izumovi vypichla oči a v rýchlosti blesku svojím prsteňom rozrezala jeho hrudník spolu so srdcom a vrazila doňho obidve mladíkove oči. Konohamarovi stekali kvapky potu po tváry a pri pohľade nato ako bolo celé telo jeho priateľa zakrvavené a bez očí, už nestihol zastaviť útok mladej ženy a padol po pár sekundách rovno vedľa nehybného Izumovho tela.
Zase cítila to uvoľnenie. Túžebne sa zadívala na svoje ruky, celé od krvy. Pomaly nasávala ich pach, malíčkom si hladila pery a následne jemne olízla. Nastala krátka eufória, z ktorej ju vytrhlo húkanie sovy. Rýchlo trhla hlavou a jej pohľad smeroval k miestu z kadiaľ podivný zvuk vychádzal, cítila prítomnosť neznámeho človeka. Pre istotu dokonalého utajenia rýchlo zmizla z miesta nechutného činu. Skákala po strechách domov nič netušiacích rodín. Toto slovo nenávidela, alebo skôr nepoznala. Od začiatku bola sama a preto cítila toľkú nenávisť k ľuďom. Celý jej život ju odsudzovali zato aká bola.
Túto myšlienku rýchlo vypustila z hlavy už sa s ňou nechcela rozptyľovať a ďalej sa hnala po meste ako tieň.

Nad Konohou sa rysoval krásny deň. Všade naokolo bolo počuť spev vtákov. Nikto netušil čo sa túto noc odohralo. Dvaja, už vyslúžili ninjovia, chceli ísť skontrolovať ako sa Izumovi cez noc darilo. To čo videli im vyrazilo dych.
"Preboha...čo to...sakra!" ozval sa po chvíli jeden z nich, jeho meno bolo Yashigo.
"Tá technika...bože...ja sa nato nemôžem pozerať," pripojil sa jeho spoločník.
"Musíme to hneď oznámiť Hokágemu!"

Medzitým sa Hayame, žena, ktorá bola zodpovedná za ten ohavný čin, hnala cez Konohu za jedným, pre jej život dôležitým človekom. Konečne dorazila na miesto. Je to už veľa rokov čo ju naposledy videla, jej ruka sa chvela a hlavou sa jej dookola hnala myšlienka ,či vôbec ešte žije. Pomaly otvárala dvere, v dome bolo hrobové ticho, nikde ju nevidela, ale zrazu Hayame začula kroky. Prudko sa otočila, áno bola to ona, dívala sa jej priamo do očí.

"Tak si sa vrátila." povedala už celkom stará pani a posadila sa do kresla vedľa okna, kde mala výhľad na celú Konohu.

Za kopou papierou sedel mladý muž, ktorého meno poznal v Konohe každý. Z kľudného vyplňovania, aj tak nepotrebných hárkou papieru, ktoré nikto potrebovať nebude ho vyrušil nečakaný vpád dvoch mužov.
"Naruto," hovoriť začal druhý z dvoch ninjov ,Takumi "je tu. Naruto, ona sa vrátila."
Sedel tam ani sa nepohol. Hlavou sa mu rútili myšlienky na chvíľu, keď musel bojovať s tou ženou, na chvíľu, keď umrela Hináta jej vinou.
Díval sa na nich ako teľa na nové vráta.
"Kde je teraz?"
Yashiro a Takumi se na seba dívali a potom starší ninja, Yashiro, spustil:
"To bohužial nevieme, ale Izumo a Konohamaru....."
Narutovi sa očami blysla nádej a prerušil starého Yashira.
"Vedia kde je. Tak to je úžasne chytíme ju a ja sa pomstím za všetko čo spôsobila."
"Ona ich zabila."

Vzdychla si a zarmúteným pohľadom sa pozrela na ženu stojacú pred ňou.
"Hayame, kto to bol dneska?"
Už ju ani neprekvapovalo ,že babička vie vždy všetko.
"Nabudúce si aspoň umy ruky." Pokračovala babička.
"Iba nejaký dvaja chlapi, ak sa vôbec dajú nazvať chlapmi. Zavadzali, tak som sa ich bez rozmýšľania zbavila."
"Dcéra moja, aj vajce je treba variť s rozmyslom. Až príliš si sa zmnenila Hayame. Tvoje srdce je ľadové a bez štipky citu."
"Načo sa zaťažovať súcitom vo svojom srdci , keď aj tak len kôli nemu je človek slabší. Už dávno nie som to naivné dievčatko."
Nenávidela tieto rozhovory viac než čokoľvek iné. Musela se ovládať omnoho silnejšie než kedykoľvek predtým.
"Už nemienim v tejto debate pokračovat." Znechutene odišla a nechala svoju babičku samotnú.

Zo svojho tela zhodila čierný plášť, následne priliehavé čierné kusy šatsva ktoré zakrývali jej krásné snedé telo len tak-tak. Potočila kohútikom a horká voda dopadala na jej kožu.
Stála rukou opretou o stenu a nechala vodu stekať po jej tele.