Sen (NS vs NH) - part5

Na ceste po ktorej kráčali sa prevaľovali listy čo vietor vytrhol z náručia stromov. Žltohnedá krajina okolo nich šumela, a chladné prsty jesene sa im, v tieňoch stromov, zarývali do odevu a mrazili na pokožke. Kráčala krok za ním a jednou rukou zvierala jeho bledé tričko. Konečne sa necítil sám, konečne mohol povedať, že niekto kráča s ním. Bolo mu to príjemné, cítil jemné teplo jej malej bledej dlane, ktorá bola tak blízko. Už je to tak dlho, že sám radše zabudol počítať okamihy strávené bez priateľov. Kráčal pomaly, nechcel aby sa ho pustila. Cestička mierne stúpala a odbáčala do prava, poznal to tu, strávil tu veľa hodín tréningov, chvíľ keď sa snažil dokázať sebe a dokázať všetkým že je tu, že existuje. Dokázal to? Hocikedy inokedy by váhal s odpoveďou, teraz však nie. V tejto chvíli pre niekoho existoval, povedali mu to kroky za ním.
Stromy sa rozostúpili a pred ním sa objavila malá čistinka uprostred lesa. Na čistine bolo niekoľko suchých kmeňov, niektoré boli olúpané a odreté od tupých nárazov, v iných zívali menšie či väčšie jazvičky označujúce miesta zásahov ostrých zbraní. Ostal stáť na okraji lesa, spomienky na časy keď tvrdo cvičil každý deň sa mu preháňali pred očami, ako rozmazané obrázky.
Na opačnej strane čistiny vybehol z lesa mladý muž, trup mal holý, zelené elastické nohavice a ochrannú čelenku okolo pása. Na pleciach niesol hrubý suchý peň, ktorý musel vážiť aspoň sto kilogramov. Keď dobehol približne do prostriedka lúčky zdvihol peň nad hlavu a začal robiť drepy. Po pár drepoch sa však zastavil a otočil sa ich smerom. Chvíľku komicky stál s pňom nad hlavou v polodrepe, ako keby sa nevedel rozhodnúť či vidí dobre.
„Naruto-kun?“ Vydralo sa z neho polohlasom.
Naruto ho však počul, zdvihol ruku na pozdrav, usmial sa a zakričal.
„Ahoj Lee.“
Ten položil peň vedľa seba a rozbehol sa smerom k nim.
„Ahoj Hinata-san.“ Pozdravil gentlemansky, keď zastavil pred nimi.
Hinata kývla na pozdrav a usmiala sa, ale mlčala.
„Najprv som myslel, že som zjedol niečo čo som nemal a že mám halucinácie. Teda už je to dlho Naruto-kun a vyzerá to že si zosilnel ešte viac.“ Uznale prešiel pohľadom Narutovu postavu.
„Veď to poznáš Lee, niektorí majú nadanie a iní musia tvrdo trénovať.“ So smiechom odpovedal Naruto.
„A niektorí majú aj nadanie aj tvrdo trénujú.“ Povedal Lee a sledoval Naruta, ako keby videl ďalšiu métu, ktorú musí zdolať.
Keď ten videl jeho pohľad, usmial sa ale nepovedal nič.
„Tak Naruto–kun, vyzerá to ako ďalšia výzva na ceste shinobiho, dúfam že moju žiadosť neodmietneš.“ Zahľadel sa Narutovi do očí a kútiky úst sa mu mierne zdvihli.
„Vyzerá to že asi nemám na výber.“ Odpovedal Naruto, v jeho očiach však bola vidieť radosť.
Lee sa otočil k Hinate.
„Gomen Hinata-san.“
„To je v poriadku, taká je cesta ninju.“ Povedala a pustila Narutovo tričko, ktorého sa dovtedy stále držala. Keď videla záblesky nadšenia v Narutovej tvári, usmiala sa.
Pomaly odkráčali doprostred čistiny kde mali najviac priestoru a postavili niekoľko krokov od seba.
„Naruto-kun, vždy som chcel s tebou bojovať.“ Na Leeho tvári sa objavil spokojný výraz.
Naruto sa len usmial, potom si však kľakol na jedno kolenou a dlaňou sa dotkol polosuchej trávy. Keď opäť vstal oči mal privreté a ruky zložené dozvláštnej pečate. Lee sa postavil do svojho obľúbeného postoja a prstami pravej ruky mieril narutovi priamo do tváre. Naruto v tej chvíli otvoril oči a zdvihol zrak k Leemu. Dlane oddelil od seba a ohol sa v kolenách.
„Tak ideme na to!“ Zakričal a rozbehol sa ninjovským behom priamo na Leeho.
„Naruto-kun, tak priamočiary útok ma nemôže nijako zaskočiť.“ Predniesol profesorsky Lee a klesol nižšie v kolenách, aby získal lepšiu stabilitu. Naruto sa pohyboval vysokou rýchlosťou.
Naozaj úžasné. Pomyslel si Lee, ale stále to nebolo nič také, čomu by sa on sám nevyrovnal.
Naruto sa rýchlo priblížil k Leemu, jednu ruku napriahol k úderu, ale v okamihu keď Lee očakával, že Naruto udrie sa ten zastavil asi iba meter pred Leem.
Lee sa však nenechal prevapiť odrazil sa a v niekoľkých saltách pristál o pár krokov ďalej. V tej chvíli si všimol, že len o vlások unikol dvom klonom, ktorí zaútočili z pravej a ľavej strany na miesto kde predtým stál. Objavili sa tam z ničoho nič.
Takže pravý Naruto bol iba návnada, ktorá mala odviesť moju pozornosť od klonov. Gai sensej, akého to mám úžasného protivníka! Radoval sa v duchu Lee.
Ďalej však na nič nečakal, na mieste na ktoré predtým uskočil ostal iba zvírený vzduch v ktorom sa točilo pár lístkov. Tesne predtým ako však stihol zaútočiť na oba klony dvojitým listovým výkopom sa tie rozplynuli v bielom dyme.
Ďalší trik, výborne. Tentokrát sa však nenechám nachytať. Udrel päsťou do bieleho dymu vysokou rýchlosťou, čím vytvoril tlakovú vlnu a tak sa biely dym rozplynul do okolia.
Hinata sledovala začiatok tohoto zápasu so zatajeným dychom, Leeho pohyby boli úžasné ako vždy, jeho rýchlosť bola taká veľká, že keby nepoužila Byakugan nestíhala by ho. Aj napriek svojim očiam však nedokázala zistiť kde je Naruto, v jednej chvíli bol za svojimi klonmi ktoré sa rozplynuli, v okamihu keď však Lee svojou tlakovou päsťou nechal dym zmiznúť do všetkých strán Naruto zmizol.
Lee stál na mieste a sledoval okolie. Teraz keď nebol ničím rozptýlený, útoky z predu, z ľava, z prava a z hora by boli nezmyselné, pretože by ich videl. Jediná možnosť bola teda, že útok príde zo spodu, alebo zo zadu. Necítil však v zemi ani náznak chvenia, či iných vybrácií, tak logicky musel prísť útok zo zadu. Neváhal ani okamih, zovrel pevne pravú päsť a otočil sa tak aby chrbátom dlane pravej ruky zasadil úder. V prvej chvíli myslel, že nakoniec nezasiahne nič iba vzduch, ale jeho dedukcia sa vyplatila a jeho päsť narazila do niečoho pevného. Keby to bol peň, alebo skala odrazil by z nich veľký kus. V okamihu kedy však čakal, že zábrana ktorú zasiahol povolí, uvedomil si že tento krát tomu tak nebude. Pred ním stál Naruto, pravou rukou si kryl hlavu na ktorú smeroval Leeho úder z otočky. Narutovi v očiach hrali hviezdičky a aj napriek takému tvrdém úderu sa usmieval. Lee si nemohol dovoliť váhať premýšľaním o tom ako zastavil tento úder. Ľavou rukou, ktorú mal voľnú, nasmeroval ďalší útok na svoj cieľ. Tentokrát mieril Narutovi do rebier pod ruku, ktorou si v tej chvíli ešte bránil hlavu pred Leeho predchádzajúcim úderom. Do tohto úderu dal všetku silu akú v tomto postoji dokázal uvoľniť. Úder smeroval presne a bol dostatočne rýchly aby sa mu Naruto nemohol vyhnúť. Ten však ľavú ruku, ktorú mal tiež voľnú, prestrčil okolo svojho brucha na miesto kam útočil Lee a otvorenou dlaňou zachytil prichádzajúci úder. Úder bol natoľko silný, že v smere úderu za Narutom vybluchal malá tlaková bomba. Lee neveril vlastným očiam, dokázal zastaviť jeho úder a nielen to, takmer celú energiu toho útoku absorboval a presmeroval cez seba na opačnú stranu kde explodovala.
Úžasné!
Naruto však odpovedal, pravou rukou uchopil aj druhú Leeho ruku a kým sa Lee pokúsil z tohto zovretia dostať, Naruto priblížil dlane, v ktorých držal tie Leeho, k sebe kde sa začala formovať rotujúca guľa chakry. Lee nezaváhal a spodným kopom zaútočil na ešte nedokončený rasengan. Ten narušený inou chakrou explodoval a odchodil oboch niekoľko metrov od seba. Oslobodený Lee vďaka svojej obratnosti pristál na nohách a v zápätí využil svoju rýchlosť a zaútočil na Naruta, objavil sa pri ňom, kým ešte ten iba vstával zo zeme. Úder päsťou bol presný a zasiahol Naruta presne do brucha.
„Puff!“
Leeho päsť prešla bielym dymom. Lee sa nestihol ani pohnúť keď z ľava cez dym na neho zaútočil. Leeho rýchla reakcia a zásah boli opäť úspešné, ale aj tentokrát to bol klon, objavovali sa jeden za druhým zdanlivo zo všetkých strán a Lee aj napriek svojej úžasnej rýchlosti len tak tak stíhal likvidovať klony, ktoré na neho útočili. Keď sa posledný klon rozplynul v obláčiku dymu, zhlboka dýchal a na tele sa mu perlili kvapky potu.
Si silný Naruto-kun, ešte ani raz som ťa nezasiahol priamo, neuveriteľné.
Keď vietor rozfúkal dym z tieňových klonov, Naruto stál iba zopár krokov pred ním.
„Si silný Lee.“ Usmial sa Naruto.
„Na náš súboj by sme potrebovali viac času a priestoru.“ Pokračoval.
Urobil krok smerom k Leemu, ale kým jeho noha dopadla na zem zmizol. Lee len tak stál a pozoroval miesto kde zmizol. V tej chvíli ho však niekto zo zadu chytil za rameno.
„Určite si ešte zabujujeme.“ Ozval sa Narutov hlas.
Lee naň chvíľu pozeral s otvorenými ústami, ale potom sa usmial.
„Určite, Naruto-kun.“
„Chcem ešte pozrieť aj ostatných, tak zatiaľ ahoj Lee.“
Naruto pomaly kráčal smerom k Hinate a na pozdrav zdvihnutou pravicou sa lúčil s Leem.

Čierne vlasy jej lemovali tvár a čiastočne zakrývali žilky, vystupujúce od očí na jej pokožke. Počula o tom už, ale ešte nikdy to nevidela. Tak takto vyzerá preblesknutie. Technika, ktorú pokiaľ vedela ovládal iba štvrtý hokage, bol to zvláštny okamih, jeho chakra bola zároveň na dvoch miestach, vibrovala neuveriteľnou rýchlosťou až kým sa neustálila v inom bode. Uvedomila si ako veľmi sa Naruto zmenil odkedy odišiel, a toto vedomie v nej zasialo nový strach, čo ak nebude pre Naruta dosť dobrá? Schopnosti shinobiho boli pre neho veľmi dôležité, uznával ľudí ktorí boli v tomto smere naozaj schopní. Čo ak aj napriek jej snahe ju bude považova za neschopnú?
„Hinata, ideme ďalej?“ Spýtal sa jej Naruto a vytrhol ju tak z úvah.
Vyľakaná, tým na čo myslela a tým že ju takto prekvapil, sa začervenala. A tak iba prikývla a pomaličky vykročila za Narutom. Natiahla ruku, že sa opäť chytí jeho trička, ale myšlienky, ktoré sa jej predtým zhostili jej ruku zastavili a tá klesla späť.
Naruto-kun. Pomyslela si plná zúfalstva a bolesti, ktorá ju trhala zvnútra.
Naruto...-kun, ja ... ja som slabá, ja ....
Zastavila sa, on tiež stál a sledoval listy, ktoré znášal vietor z vetiev stromov na zem. Natiahol ruku a jeden z nich mu padol rovno do dlane. Otočil sa k Hinate s dlaňou na ktorej mu ležal ten list. Usmial sa a čakal, chvíľku váhala ale potom zdvihla svoju ruku aby si ten list od neho vzala. Keď však chcela list chytiť vietor sa s ňou zahral a list odfúkol. Teraz to uvidí, aká je neschopná, ani podávaný list si nevie vziať. Sklopila zrak. Naruto sa však nepohol a s rukou stále otočenou dlaňou hore čakal. Pozrela sa na ňu, mal tam nakreslený čierny bod z ktorého sa odvíjala tenká čierna špirála.
„Raz mi jeden človek vysvetlil čo znamená tento znak listu.“ Usmial sa a dodal
„Rovnováha.“
Skôr ako stihla čokoľvek urobiť, uchopil jej ruku a nechal ju chytiť sa jeho trička.
Potom sa otočil.
V prstoch ju hrialo, bolo teplé od jeho tela. Skôr ako urobil prvý krok pevne ho zvierala.
Som slabá Naruto-kun, ale kvôli tebe sa nikdy nevzdám.
Vykročila s ním.