Zmením svoj život 01

Napätý vzduch preťala spŕška kunaiov. Jeden z nich aj trafil cieľ. „Nie!Nie!Nieeeeeee!...“Hinata sa s výkrikom posadila na posteli.
Nie... stále v duchu opakovala.
Zase ten istý strašidelný sen. Už niekoľko týždňov sa mi to sníva...stále dokola...Ako v lese bojujú dvaja neznámi a keď jeden z nich padne zásahom toho druhého, pocítim prudkú bolesť v srdci...Čo ten sen znamená? Čo ak sa stane niečo zlé?...
Rukou si prešla po mokrej, horúcej tvári a snažila sa upokojiť svoj splašený tep. Ľahla si naspäť do postele, no po pár minútach vstala, lebo vedela, že už nezaspí. Obliekla si ľahké vzdušné oblečenie a vlasy stočila do neposlušného drdola. Podišla k oknu a odhrnula závesy, aby do izby vpustila trochu skorého, slnečného svetla.
Chvíľu len tak sedela pri okne a dívala sa von. Zrazu pocítila nepríjemné škvŕkanie kdesi hlboko v jej vnútri.
Hmmm myslím, že dnes by som si rada dala raňajky v trocha inom štýle... napadlo ju a nad tou predstavou sa musela usmiať.
O pár minút už postávala pred Ichiraku ramen a čakala, kým otvoria. Porozhliadla sa okolo, no žiadnu lavičku nevidela a tak bola odkázaná stáť. „Hinata, čo tu robíš tak skoro?!“ počula za sebou prekvapené hlasné zvolanie. Stuhla. Srdce jej začalo splašene biť, dokonca mala pocit, že keď sa začal približovať, tak vynechalo zopár úderov.
„D-Dobr-ré r-r-rán-no, N-N-Naru-u-t-t-o k-k-kun“ jachtala a dlane sa jej spotili.
Už tak dlho som ho nevidela, no až teraz cítim ako mi chýbal... napadlo ju. Otočila sa k nemu tak prudko, až stratila rovnováhu a takmer spadla.
Bol do nej asi 50 metrov, no v okamihu bol pri nej a zachytil ju.
Páni, zlepšil si sa, Naruto.... napadlo ju.
„Hinata je ti zle? Vždy mi pripadáš taká krehká, skoro stále odpadávaš...Teda, hehe, ja viem, že som neodolateľný a že v mojej prítomnosti nejedna stráca dych ale....“ prehodil ironicky. Hinata zrudla ako rajčina a uhla pred Narutovým pohľadom.
Keby si vedel akú veľkú máš teraz pravdu aj keď to vravíš len ako vtip... vzdychla si v duchu, no potom sa sústredila už len na to, aby neodpadla a aby sa pri rozhovore s ním nezajakávala.
„Neodpovedala si na moju otázku. Čo tu robíš tak skoro ráno? Nebodaj si už aj ty takou fanatičkou rámenu ako ja?“ spýtal sa po chvíli.
„No, vlastne ,ja, ja som zle spala a-a keďže som vedela, že-že už nezaspím tak som sa rozhodla ísť sem na raňajky, keďže som dúfala....“ zase celá očervenela, neschopná pokračovať.
„Čo si dúfala?“ vypytoval sa Naruto zvedavo. Ani trochu si nevšimol Hinatine rozpaky.
„...no ,že tu niekoho stretnem aby, aby som sa mohla porozprávať a-a tak...“ Do pekla prečo sa s ním proste nerozprávam normálne? Zajakávam sa ako úplná hlupaňa. Určite si o mne myslí, že som divná... hnevala sa v duchu sama na seba.
„A o čom by si sa chcela rozprávať?“ prerušil Naruto Hinatin vnútorný boj.
„Ja - ja neviem. O hocičom. Vieš tam u nás...myslím v Hyuuga štvrti sa nemám s kým porozprávať...“
pretože hlavná rodina ma nenávidí, lebo podľa nich som slabá a vedľajšia rodina ma zas nenávidí, pretože sa mi musia podraďovať s tým, že aj oni si o mne myslia, že som slabá a že aj moja sestra Hanabi je odo mňa lepšia a silnejšia. dokončila v mysli so sarkazmom.
Nechcela aby to Naruto vedel. Nechcela v jeho očiach ešte viac klesnúť. Hanbila sa za to, ako ju vnímajú, pretože vedela, že majú pravdu. Je pravda, že za posledných pár rokov zosilnela a to vďaka pravidelným tréningom s Kibom, Akamarom a Shinom, no stále to nebolo postačujúce na to, aby porazila Nejiho a nie to ešte na to, aby prevzala vedenie klanu.
Ale najbolestnejšie z toho všetkého pre ňu bolo, že to nebolo dostačujúce na to aby si ho zaslúžila. Pretože on bol silný a aj keď bol na pokraji síl, nikdy to nevzdal. Za to ona to často na chvíľu vzdala, len tak sedela v izbe a ticho plakala.
Zo zamyslenia ju vytrhol zvuk otvárajúcich sa dverí.
„Konečne si dáme rámen rámen rámen!!!“ výskal Naruto ako malé decko a s hrmotom sa vrútil dnu. Hinata sa usmiala, vošla za ním a prisadla si k nemu.
„Keď tak nad tým premýšľam, už dlho som ťa tu nevidela. Čo robievaš?“ Vysypala zo seba Hinata. Sama sa zarazila ako z nej nervozita opadla.
„Som teraz často na rôznych misiách s Ero-senninom, snaží sa ma naučiť získavať informácie. Pche! Starý zvrhlík! Aj tak nerobíme nič iné len sa ťaháme po baroch alebo po liečivých kúpeľoch! No ale aspoň niečo robím, hoci by som radšej trénoval...A ako sa máš ty? A Neji? A Hanabi?“ Naruto sa odmlčal a začal sa napchávať prvým rámenom.
„Ja momentálne nemám žiadne misie...Snažím sa veľa trénovať aby som bola silnejšia...Neji sa má dobre. Rozhodol sa vstúpiť do ANBU a myslím, že Hanabi tam čoskoro nastúpi tiež. Nebaví ju počúvať otcove hlúpe reči a chce sa stať silnou a nezávislou...“
Myslím, že som konečne prekonala tú nervozitu! radovala sa v duchu Hinata.
„Neji je naozaj silný...Myslím, že spravím to isté, čo ty Hinata! Poviem Ero-senninovi, že chcem zostať tu a trénovať. Určite sa tomu len poteší... Dúfam len, že bábi Tsunade nebude namietať. Vlastne, tak ma napadlo...“ na chvíľu stíchol a trochu sa začervenal a pokračoval
„no keď už toľko trénuješ, mohli by sme trénovať spolu a ty - ty by si mi ukázala ako moc si sa zlepšila, čo povieš Hin?“ po týchto slovách sa zadíval do zeme a po očku ju sledoval.
Opadnutá nervozita sa vrátila späť s oveľa väčšou intenzitou, dlane sa jej opäť spotili a aj ona sa zadívala do zeme.
„M-Myslím, ž-že je to c-celkom dobrý nápad“ vyjachtala.
Po tom nastala trápna chvíľka ticha, ktorú však po chvíli prerušili a ešte chvíľu sa rozprávali.
„Fajn tak o hodinu pri hlavnej bráne!“ zakončil Naruto, dojedol svoj ôsmy rámen, zaplatil a ponáhľal sa za Godaime a Jirayom, oznámiť im svoje rozhodnutie.
Aj Hinata sa pobrala...
späť do pekla napadlo ju
naozaj, lepší výraz pre to, čo ma čaká naozaj nemám náhle zastala a prepukla do smutného smiechu.
Mám pocit, že sa vo mne vytvára niečo také, ako vnútorná zlá Hinata. Vidno, že veľmi blízke priateľstvo so Sakurou má na mňa značný vplyv. Ďakujem, Sakura... pomyslela si s úškrnom.
O pár minút dorazila domov.
Hinata sa nestihla ani poriadne preobliecť a už počula hlasné nadávanie na svoju adresu.
„Kde sa túlaš takto zrána?!Keď si nemohla spať, mal si ma zobudiť, šli by sme trénovať. Myslíš si snáď o sebe, že si už dosť silná, aby si mohla viesť klan?!“ kričal na ňu Hiashi.
No Hinata ho nepočúvala...Za tie roky sa naučila takéto reči vpúšťať jedným uchom dnu a druhým von.
„Odpovedaj, keď sa ťa niečo pýtam!“ skríkol Hiashi a z celej sily sa po nej zahnal. Keďže útok nečakala, nestačila uhnúť a tak ju zasiahol plnou silou. Spadla na zem a zo škrabanca na líci jej stekal pramienok krvi. „Otec, nie! Nechaj ju!“ skríkla Hanabi, rozbehla sa a silno sestru objala aby ju pred ním ochránila.
No Hiashiho to ešte viac rozzúrilo.
„Toto si celá ty, že! Slabá, najslabšia z klanu, dokonca sa musí skrývať za mladšiu sestru! A toto má byť budúca vodkyňa klanu?! Pche! Ty budeš mojou doživotnou hanbou!“ začínal byť nepríčetný.
Hinata vstala a vymotala sa z objatia Hanabi.
„Nie to TY budeš doživotnou hanbou klanu, otec! Za to aký si tyran, za to ako vedieš náš klan! Za to, že si nechal zabiť vlastného brata namiesto seba, čím si pripravil Nejiho o otca! Za to všetko si ty hanbou nášho klanu!“ kričala Hinata z plných pľúc a z očí jej vytryskli slzy.
No neboli to slzy hanby, ale bolesti a ľútosti. Aj keď otca ľúbila, nezvládala už naďalej počúvať tieto reči.
Zvrtla sa a rozbehla sa k dverám.
„Neostanem tu už ani minútu!" rozzúrene zašepkala. No jej otec ju aj napriek tomu počul a skríkol za ňou
„Áno, máš pravdu, neostaneš! Vypadni, nechcem ťa už vidieť!“ Nereagovala na to.
V dverách sa zrazila s Nejim.
Do r*ti, nie! Všetko počul! pomyslela si zlostne a zúfalo.
„Neji-kun, ja...“ Hinate zlyhal hlas.
Zahanbene sa zahľadela do zeme a v očiach sa jej naďalej zhromažďovali slzy.
Toto nechcela. Nechcela znova pripomínať Nejiho minulosť. Neji sa ani nepohol. Hinata to nevydržala a rozbehla sa preč, smerom k hlavnej bráne.
Naruto tam už stál.
Trochu nezvyčajné, že prišiel načas. pomyslela si Hin, no keď sa pozrela na hodiny, zistila, že vlastne ona ide neskoro.
„Ohayoooou, Hina...“ ani nedopovedal, keď náhle stuhol.
Okamžite k nej priskočil a jeho tvár bola pár centimetrov od jej.
Čo to robí?! zdesila sa Hinata.
„Čo sa ti stalo s tvárou? Pravé líce máš celé od krvi! Ak ťa niekto napadol ja...“ Hin prekvapil ten strach a zdesenie v jeho očiach.
„No, ja-ja-ja som....spadla a oškrela si líce o...o... vetvu...“ vydýchla. Nerada klamala. A zvlášť nie jemu.
Zadíval sa na ňu s podivným výrazom, skúmal jej oči a potom si vzdychol.
„Hin...možno nie som Shikamaru...ale viem, že toto nebola nehoda...“ prehovoril divne dospelým tónom. Pozrela sa mu priamo do očí.
„Ach, Naruto-kun!“ zvolala, silno ho objala okolo krku a rozplakala sa. Naruto ju tiež silno objal, niečo zamumlal a obaja odrazu zmizli.
Hinata sa prekvapene obzerala. Stála na lúke, kam zvyčajne chodieva trénovať so svojím bývalým týmom. Naruto ju ešte stále silno objímal a tak zavrela oči a vychutnávala si túto chvíľu.
Už neplakala, skôr sa vznášala a to vysoko.
Naruto... milujem ťa... toto si priala povedať, no vedela, že to nedokáže.
Po chvíli ju Naruto jemne odtiahol a vzal jej tvár do dlaní.
Trochu ňou trhlo keď sa dotkol tej rany na líci. Všimol si to.
„Bolí ťa to, však?“
Naruto je dnes akýsi všímavý napadlo Hin.
„Trochu...“ priznala.
„Povieš mi, čo sa vlastne stalo?“ Narutov vľúdny hlas jej vohnal slzy do očí, no potlačila ich.
„Bol to...môj otec. Udrel ma.“ povedala.
A potom to už šlo samo. Sedeli tam, na mäkkej tráve a ona rozprávala. Keď skončila zavrela oči a ľahla si.
„Cítim sa tak..ľahká..myslím, že mi to naozaj pomohlo...vyrozprávať sa“ zašepkala.
„Nechcem ťa vyrušovať, ale nechcela si náhodou trénovať?!“ prudko sa posadila a pozrela naňho, no on sa nehneval, len sa uškŕňal od ucha k uchu. Aj ona sa uškrnula.
„Jasné, ideme na to!“ s týmito slovami vstala a odišla o pár metrov ďalej, kde sa postavila do obranného postoja. Naruto sa postavil a vykríkol:
„Kage bunshin no jutsu!“. Proti Hinate sa rozbehlo desať klonov.
„Juuken!" zvolala hravo ich odrovnala. Zo zadu na ňu vyskočil Naruto, no odrazila jeho útok ďalším juukenom a Spravila výpad s kunaiom. Aj on sa ju pokúsil zasiahnuť, no Hinata odskočila ďalej a vrhla po ňom shurikeny. Keď ho trafila, Naruto sa rozplynul.
„Do kelu!“ pomyslela si zlostne.
Zrazu sa spoza nej vynorili ďalší dvaja a jeden z nich mal v ruke rotujúcu guľu.
„Raseengaaaan!“ vykríkol, no skôr, ako sa mu niečo podarilo, dostal ranu priamo do srdca.
Hinata sa na chvíľu zľakla, že to prehnala, keď Naruto dopadol na zem a pár sekúnd ležal bez pohnutia. No potom sa na Hinatino prekvapenie tiež rozplynul ako ostatné klony.
Okamžite sa zvrtla, no už bolo neskoro.
„Rassengaaaaan!“ opäť vykríkol a Hinata vedela, že tento krát to už nie je klon. Zavrela oči a očakávala silný úder. No nič sa nestalo. Počula iba veľký výbuch.
Pomaly otvorila oči a obzrela sa. V zemi pár metrov od nej bol obrovský kráter a uprostred neho stál Naruto. Okamžite však zmizol a objavil sa vedľa nej.
„Si-si v poriadku ,Hin?“ dychčal.
„Veď sa mi nič nestalo, keďže si to do mňa nenapálil...“ pokúsila sa Hinata odľahčiť situáciu veselým tónom, no v skutočnosti bola otrasená.
Naruto je tak...silný. Obyčajný rassengan spravil v zemi tak široký kráter! Ale ako je to možné? premýšľala.
„Hin, prosím..ja..odpusť... Ja...“ Naruto si všimol jej otrasený pohľad a zúfalo sa snažil ospravedlniť.
„Naruto-kun, nič sa mi nestalo...Za to ty vyzeráš zle...“ Hinatin pohľad padol na Narutovu ruku. Bola skoro celá pokrytá popáleninami.
„To nič nie je Hin, len mi povedz, či si ty ok“ povedal cez zaťaté zuby. Bolí ho to, to je jasné pomyslela si zúfalo.
„Naruto, poď musíš s tým zájsť do nemocnice vyzerá to naozaj vážne!“ prosila ho Hinata a opäť mu pozrela na ruku. Na jej prekvapenie však ruka vyzerala takmer zdravá!
Vyvalila oči.
„Ale, ako je to možné?! Veď tvoja ruka bola...“
„Áno, Hin, bola...posaď sa, ja...ja ti to vysvetlím.“ Prerušil ju Naruto. Hinata sa stále zvedavo dívala na jeho ruku. Rany boli čoraz menšie. Zrazu jej vzal tvár do dlaní a pozrel sa jej priamo do očí.
„Hinata, sľúb mi, že o tom nikomu nepovieš!“ povedal vážne.
„Sľubujem“ vydýchla vystrašene.
Zvláštne, čím viac som s ním, tým menšiu trému mám napadlo ju a potešila sa.
Naruto spustil.
„Vieš ako som ti vravel, že s Ero-senninom chodím na misie kvôli získavaniu informácií....no tak to nie je tak úplne...pravda“ povedal zadíval sa na Hinatu. Tvár mal napätú, čo Hinatu ešte viac vystrašilo.
„cieľom týchto výprav bolo to, aby som sa držal istý čas ďalej od ľudí... Aby som mohol ovládnuť silu, ktorú mi Ero-sennin sprístupnil. Počas celých tých rokov samoty podobne ako Orochimaru experimentoval aj on s vynaliezaním rôznych nových jutsu...Jedným z nich sa istý čas zaoberal, no potom to vzdal s tým, že aj tak by to nemal na kom použiť a zaujímal sa o iné. No keď stretol mňa, začal sa opäť zaoberať tým jedným, na ktoré sa vykašľal a keď som dosiahol určitý vek, rozhodol sa skúsiť ho na mne. S mojím súhlasom, samozrejme. Išlo o získanie čo najväčších výhod a moci z toho, ak si...jinchuuriki“ to slovo akoby vypľul, no potom pokračoval „počas tých misií som bol v jednom malom dome hlboko v lese. Misie boli len zásterka. Musel som byť osamote aby som...niekomu neublížil.“
Zadíval sa na Hinatu s očami, plnými smútku.
Čakal. Čakal, čo mu na to povie.
„Čo vlastne spôsobilo to jutsu?“ zašepkala Hinata.
„Išlo o.. lepšie splynutie mňa a...kyuubiho. Teraz mi kyuubi dáva omnoho viac svojej sily stále a bez toho aby ma mohol ovládnuť. Nijak sa to neprejavuje, nezačnem sa na neho meniť aj keď mám takú silu, že za normálnych okolností by som už mal asi dva chvosty...Tiež sa mi zväčšila schopnosť regenerácie, ako si sama videla, moja ruka bola v poriadku za pár minút. Zlou stránkou je, že každé silnejšie jutsu ma zraňuje, to ale zase vyvažuje tá schopnosť regenerácie...Tiež sa mi zlepšili niektoré reflexy a zmysly. Som rýchlejší a lepšie počujem aj vidím. Samozrejme tvojmu byakuganu sa to nevyrovná ale vidím päťdesiat krát lepšie ako normálny človek. Vo dne aj v noci.“ Zakončil.
„Ale ako ti..dokonalejšie splynutie s kyuubim mohlo zlepšiť zmysly? Väčšia sila aj rýchlosť...to pochopím ale zmysly?“ nahlas premýšľala Hinata.
Naruto pokrčil plecami
„Ero-sennin vraví, že to, že sa mi vďaka tomu jutsu zlepšili zmysly je len mnou alebo, že sa jutsu úplne nepodarilo. Alebo, že sa podarilo až príliš dobre. No a je tu ešte jeden zápor - ak sa nenaučím poriadne ovládať svoje telo, môže sa stať - ale aj nemusí , že kyuubi ovládne moju myseľ, napriek tomu, že jutsu to znemožňuje. Preto som bol osamote tam v horách. Ešte tomu tak úplne nechápem...“ Naruto si povzdychol. „mrzí ma, Hin, že s tebou nemôžem trénovať...“
Vyzerá, že ho to naozaj mrzí...
„To je v pohode, Naruto-kun...Naozaj. Hlavne, aby si si zbytočne kvôli mne neubližoval...“ povedala mu.
„Nie to nie je v pohode, pretože tréning je jediný spôsob ako byť s tebou dlhšie...“ vravel zúfalo, no potom stuhol nad tým čo povedal.
Hinata sčervenela a zahryzla si do pery.
Och bože, och bože hlavne dýchaj a neomdlievaj! prikazovala si. „Č-Čože-e?“ vytisla zo seba.
„No, myslel som to tak, že ma mrzí, že sa často nestretávame a že to už nie je také, aké to bývalo, pretože stále trénujem aby som priviedol...“ zadíval sa na oblohu, privrel oči a dokončil „...Sasukeho...“.
Práve mi naznačil, že ma asi berie ako mladšiu sestru! pomyslela si Hinata nešťastne.
„Aha, no, čo už“ povedala na ňu až príliš chladne.
„Už budem musieť ísť domov“ s týmito slovami sa zvrtla no zarazila sa.
Do pekla, ja nemôžem ísť domov! Otec by ma asi...zabil...ale čo budem robiť? premýšľala.
„Hin, čo sa deje?“ aj Naruto vstal a chytil ju za ruku.
„Si nejaká bledá. Čo sa deje?“ vyzvedal.
áále nič, iba taká drobnosť, len to, že som bezdomovec...
Ukázala na líce.
„To sa deje. Vieš momentálne asi...nemám kam ísť... Teda, že nemám kde prespať, pretože môj otec určite neráta s tým, že sa vrátim“ vzdychla nešťastne.
Naruto sa nad tým zamyslel a o chvíľu víťazoslávne vykríkol
„Mám to! Poď, Hinata!“ s týmito slovami si ju pritiahol k sebe, niečo zamrmlal a obaja v momente zmizli.