Zmením svoj život 02

Hinata otvorila oči. Keď sa rozhliadla, zistila, že sa nachádza pred dverami do kancelárie hokage.
„Naruto, čo tu robíme?“ spýtala sa vyplašene.
Čo ak chce Naruto všetko povedať godaime? napadlo Hinatu Nechcem , aby vedela, čo zažívam doma...
No Naruto už ju ťahal za ruku dnu. Samozrejme, nezaklopal a jeho hlasné zvolanie jej mena, teda skôr jej prezývky ju vytrhlo z opileckého spánku.
„KOĽKO KRÁT TI MÁM HOVORIŤ ABY SI KLOPAL?!“ zvreskla na neho a tresla rukou do stola. Miestnosť a vlastne aj celá budova sa otriasli v základoch a z jej stola zostali len triesky.
„Do pekla s tým stolom! Tak čo chcete?!“ osopila sa na nich.
„Bábi Tsunade, chcem aby si mne a Hinate pridelila nejakú misiu, najlepšie by bolo, aby sme mohli odísť hneď teraz...“ predostrel jej Naruto jeho nápad akoby nič, nevšímajúc si jej náladu.
„Počkať, počkať zbláznil si sa Naruto?“ Tsunade si ho podozrievavo premeriavala.
„A prečo? Ak si chcete užiť medové týždne, sú na to aj iné spôsoby.“ Hinata aj Naruto obaja naraz sčerveneli.
„N-Nie, netýka sa to ničoho ta-takéhoto..“ vyjachtala prekvapene Hinata. Nie že by som nechcela... pomyslela si v duchu ľútostivo.
„Viete hokage-sama...“ začala Hinata a porozprávala Godaime situáciu v Hyuuga klane.
No a čo nech o tom vie! Nech len vie aký v skutočnosti je môj ctený otec! Aj za cenu mojej potupy a hanby... pomyslela si znechutene, keď dorozprávala.
„No dobre, cením si, že si ma oboznámila so situáciou v Hyuuga klane... ale čo s tým má Narutova absurdná prosba?“ Tento krát jej odpovedal Naruto.
„Hinata kvôli tomu nemá kde prespať, vlastne je teraz bez domova. Keby šla na misiu a pár dní bola preč, jej otec by sa snáď spamätal a nechal si to prejsť hlavou...“ Tsunade sa nad tým zamyslela.
Aj Hinata premýšľala.
Naruto má vlastne pravdu. Myslím, že je to dobrý nápad.
„Myslím, že to nie je zlý nápad ale sklamem vás. Nemáte nikoho, kto by šiel s vami, všetci okrem tých v nemocnici sú na misiách. A viete, že samých dvoch vás nemôžem pustiť, hoci ako vidím vám by to očividne neprekážalo.“ Tsunade sa uškrnula nad opätovným sčervenaním tých dvoch.
„Ale Godaime, Kiba s Akamarom a Shinom tu predsa sú, včera som s nimi bola a keby ste im pridelila misiu, šla by som predsa s nimi...“ poznamenala placho Hinata.
„Áno, máš pravdu Hinata, ale ja som nepovedala, že všetci sú na misiách, sú tam skoro všetci okrem tých, čo sú v nemocnici a to je práve prípad týchto dvoch...“ Tsunade sa znechutene zatvárila.
„Čo sa im stalo?“ pýtala sa Hinata vyplašene.
„Predstav si to, večer spolu šli na ,ehm, oslavu a tak trochu dosť to prehnali so saké. Začali spolu bojovať. No a ešte k tomu tam bol s nimi Lee a ,samozrejme ako inak, si pomýlil Kibov pohár zo svojím...“ Tsunade nemusela pokračovať, všetci vedeli, čo nasledovalo...
Kiba je zábavný a rád sa baví ale ako so sebou, preboha dokázal dotiahnuť aj Shina?! napadlo Hinatu.
„Skrátka je mi ľúto, Hinata.“ Uzavrela Tsunade nekompromisne.
„Tsunade- sama, prosím...Ja-ja..len chcem.... proste nám dajte hocijakú ľahkú misiu, kde ďalšieho človeka nebude ani treba...“ prosila Hinata zúfalo a do očí sa jej nechcene nahrnuli slzy.
„Hmm, Hinata...Keď... keď ja neviem...“ vzdychla si Godaime.
„Ale no ták, bábi Tsunade, prosím!“ škemravo prosil aj Naruto.
„Tak teda dobre, mám pár ľahkých misií typu C, ale odchod bude možný najskôr zajtra, takže Hinata, dnes nemáš kde prenocovať.“
„To nevadí, môže prespať u mňa.“ Navrhol Naruto akoby nič.
Obe sa neho bleskovo pozreli a Hinata mala pocit, že omdlie.
„Hmm to je celkom dobrý nápad. Tak teda, zajtra ráno sa mi tu hláste! A teraz choďte!“ uzavrela Tsunade debatu a do ruky vzala nejaký papier. Jasné, teraz sa bude chvíľu tváriť, že pracuje. A potom pôjde, zoženie si poriadne veľa saké a nechutne sa ožerie sa na mol! To je život poznamenala Hin v duchu.
Spolu s Narutom ešte zašli na ramen.
„Vieš, tak som rozmýšľala...“ začala Hin „nemám žiadne iné oblečenie ani nič...“ vzdychla.
„To nevadí, mám nejaké peniaze...“ začal Naruto no Hinata ho zo zdesením prerušila.
„Nie! Nechcem aby si si som mnou robil takéto starosti...Myslela som to trochu inak...“ a diabolsky sa uškrnula.
Hoci som si sama nie istá, či to zvládnem... prebleslo jej mysľou
„...a to tak, že si vezmem nejaké veci z domu“
„Ale Hin, tvoj otec...“
„Môj otec nebude mať o ničom ani poňatia.“ Prerušila ho Hinata a znova sa uškrnula.
O pár minút už stáli pred bránou do Hyuuga štvrti.
„Si si istá, Hin?“ spýtal sa Naruto.
„Nie“ odpovedala Hinata vyplašene a preskočila bránu. Naruto urobil to isté a o chvíľu sa už zakrádali smerom k Hinatinmu oknu okolo jej domu.
Čo to robím preboha? napadlo ju.
„To je ono“ ukázala roztrasene na veľkú terasu.
„Mám počkať tu?“
„Nie, poď so mnou, keby niečo, pomocou teleportačného jutsu nás odtiaľto dostaneš.“
a tým nás zachrániš pred mojim besniacim otcom
Vyskočili takmer naraz a ticho dopadli na terasu.
„Byakugan!“ zašepkala Hin a skontrolovala, či všetci spia.
Je to v pohode vydýchla.
„Vzduch čistý“ oznámila pošepky a ticho vošla dnu. Podišla k skrini, otvorila ju, schytila tašku a začala do nej hádzať prvé čo sa jej zo skrine dostalo pod ruku.
Zrazu jej čosi z toho spadlo na zem.
„Toto ti vypadlo“ zašepkal Naruto a podal jej to. Do izby prenikal mesačný svit, ktorý izbu slabo osvetľoval. Až keď jej tú vec podával, zistil, že je to podprsenka.
V tej chvíli Hinata zbledla a potom zase zrudla, vytrhla mu ju z rúk a zastenala.
Toto sa fakt môže stať len mne!
Naruto sa tiež slabo začervenal, no tváril sa ako keby jej podal balíček cukríkov alebo čo.
„Môžeme ísť“ šepla a rýchlo, zahanbene zamierila smerom k terase. Naruto ju nasledoval. Vyšli na terasu, odkiaľ ich Naruto premiestnil pred bránu. „Prečo si nás vlastne nepremiestnil do mojej izby? Bolo by to rýchlejšie a menej stresujúce.“ Napadlo zrazu Hin.
„Nevedel by som zamerať tvoju izbu..“ odpovedal jej Naruto vyhýbavo.
Potom sa s neurčitými výrazmi vydali smerom k jeho bytu.
„N-N-Nar-r-ut-t-o-k-k-un, ja-ja ne-neviem, či-či je t-to d-dobr-r-ý n-nápad“ drmolila Hinata. Ešte nikdy nebola takáto nervózna. Teda nie AŽ takáto nervózna.
„Hin...neboj sa ja ti neublížim.“ Odpovedal Naruto nervózne a otvoril. Keď Hinata vošla, ani ju veľmi neprekvapilo, čo uvidela: neskutočný neporiadok.
„Ehm, Hinata, ja...nemal som čas ehm...upratať...“ povedal Naruto ospravedlňujúco.
„Nie, to je v poriadku“ upokojila ho Hinata „aj v mojej izbe to väčšinou vyzerá podobne...“ usmiala sa na neho.
„Naozaj?“ Naruto vyvalil oči. „A ja som si o tebe vždy myslel, že si...“ odrazu sa zháčil.
„Čo si si myslel?“
„No, že si taká...skôr poriadkumilovná a tak...“
„Aha...“
Nastalo ťaživé ticho.
„Ehm no tak, ja by som sa šla....osprchovať ak ti to nevadí...“ prerušila ticho Hinata.
Naruto sa pohol smerom k posteli.
„Dobre, ja tu zatiaľ trochu....poupratujem“ usmial sa a pustil sa do toho. Hin sa presunula do malej útulnej kúpeľne, zhodila zo seba šaty a o chvíľu si už užívala horúci kúpeľ.
Keď jej voda už vychladla a prsty mala celé rozmočené, vyšla z vane, osušila si mokré vlasy a obliekla oblečenie na spanie, ktoré tvorilo tmavofialové ramienkové tielko a k tomu ladiace krátke šortky. Takmer suché vlasy si stočila do drdola a išla do izby.
Ako vidím, Naruto naozaj upratal, pousmiala sa v duchu nad poriadkom v izbe.
„Kde si, Naruto-kun?“ zavolala na neho.
„V kuchyni.“ Zakričal ako odpoveď.
Pohla sa smerom tam.
„Som ešte hladný, tak sa pokúšam si niečo uvariť. Chceš aj ty?“ bol k nej otočený chrbtom, no pri otázke sa k nej zvrtol. Keď sa na ňu zahľadel, panvica ktorú držal mu vypadla z ruky a takmer mu spadla na nohu, no on si to ani nevšimol. Jeho oči upútala Hinata stojaca vo dverách, osvetlená len mesačným svetlom, prenikajúcim cez okno.
Ach, prečo tak na mňa hľadí? Asi je zo mňa otrávený! Určite teraz myslí, že to bol omyl, zobrať ma k sebe alebo niečo podobné... premýšľala Hinata zúfalo.
„Hinata...“ zašepkal. „Si-si....nádherná“ vydýchol, no potom sa zarazil.
Čože??Ó, hlavne teraz neomdli, neomdli! prikazovala si v duchu.
„Ďakujem, Naruto-kun.“ Povedala.
Síce sa nezakoktala, no hlas mala taký roztrasený, že Naruto sa nachvíľu zatváril zmätene.
„A, ehm, nie neprosím si. Nie som hladná...“ zrazu si všimla panvicu, ležiacu vedľa jeho nôh.
„A pravdepodobne sa dnes už nenaješ ani ty.“ Dodala s úškrnom.
Myslím, že rozhovor s ním o všetkom možnom zvládnem bez väčších ťažkostí, okrem témy, týkajúcej sa mňa a jeho uvažovala Hin.
Bolo jej s Narutom fajn aj keď nedúfala, že by jej niekedy opätoval jej city. Zahľadel sa na panvicu.
„Sakra, máš pravdu, Hin. No nič, ideme teda spať!“ rýchlo spratal panvicu aj s “jedlom“ .
Hinata medzitým prešla do spálne.
Len jedna posteľ... pomyslela si zdesene.
„Ehm, Naruto-kun, kde-kde budem spať, keď..“ hlasno preglgla „...máš len jednu posteľ?“
„No, ty budeš na posteli a ja na zemi.“ Pokrčil Naruto plecami.
„Nie! Nemôžem ťa predsa len tak vyhnať na zem, keď som tu len z tvojej dobrej vôle...“ nesúhlasne pokrútila hlavou Hinata.
„Hin, ale potom je tu len jedna jediná možnosť...“ poznamenal Naruto.
Hinata sa zhlboka nadýchla a zavrela oči.
„Tak budeme spať na jednej posteli! No čo, manželov to z nás predsa neurobí!“ vyhŕkla zo seba zdanlivo tónom, že jej to je naozaj jedno, no hlas jej pri tom preskočil a bolo vidno, že je nervózna.
„Ako myslíš.“ Zakončil Naruto a váhavo si ľahol na jeden okraj postele.
Hinata prešla k druhej strane postele. Po ceste od nervozity tri krát zakopla.
Ľahla si a otočila sa chrbtom k nemu. Nemohla však zaspať. Srdce jej splašene bilo.
Nemôžem spať s vedomím, že leží vedľa mňa bezmocne vzdychla keby som mala viac odvahy! Prečo som taká utiahnutá?! Už nechcem byť taká! Nechcem byť vždy tá slabá, ustráchaná... Chcem...chcem zmeniť svoj život... tie slová ju pálili v mozgu rovnako ako v srdci.
Naruto, milujem ťa...
ani si to neuvedomila, no jej viečka sa už dávno zavreli a jej myšlienky pomaly odletúvali preč...
Dve postavy, opäť bojujúce proti sebe. Jedna z nich odrazu vydýchne. Naposledy. „Nie!Nie!Nieeeeee!“ Hinatou trhlo tak silno, až sa posadila.
Zhodila zo seba Narutovu ruku, ktorá bola až do teraz cez ňu prehodená. Naruto trochu pochrapkával, nohy aj ruky mal rozhodené po celej posteli. „Aspoň niekto sa vyspí...“ zašepkala Hin. Zrazu stuhla.
Toto je moja šanca! Musím to skúsiť. Už nechcem byť ustráchaná... rýchlo rozmýšľala.
Urobím to! rozhodla sa.
Pomaly sa otočila smerom k Narutovi a naklonila sa nad neho. Jej pery boli chvíľu pár centimetrov od jeho a potom sa spojili v dlhý, nežný bozk.
O chvíľu sa od neho odtrhla.
Ach, Naruto hlava sa jej radosťou krútila.
Vedela, že nezaspí, aspoň nie hneď. Po tom sne nikdy nevedela zaspať. Niekedy, ako napríklad teraz, keď sa jej sníval uprostred noci dokázala potom ešte na pár hodín zaspať, no nie okamžite.
Vstala a prešla smerom k oknu. Otvorila ho dokorán a sadla si na podobločnicu. Vlažný letný vánok jej rozvial vlasy a pohladil rozhorúčenú pokožku. Zahľadela sa na mesiac.
Aký je dnes krásny. V splne. Nie je ako život...Pretože v ňom je všetko také jednoduché a pritom zložité... Prečo je môj otec taký? Čo ak ublíži Hanabi, za to, že sa ma zastala? po tvári sa jej skotúľala slza. A potom ďalšia a ďalšia.
To nie je fér hrdlom sa jej predral tichý vzlyk.
„Hinata?“ zamrmlal Naruto s ospalo privretými očami.
„Hinata...ty plačeš?“ zvolal zdesene a okamžite sa zdvihol z postele.
Ani nie o sekundu, hoci trochu omráčený zo spánku už sedel pri nej.
„To nie je fér...“ zašepkala nahlas.
Vzal jej tvár do dlane a druhou rukou je začal utierať slzy. Potom si ju privinul na zo spánku rozhorúčenú hruď a do vlasov jej zašepkal: „život nie je fér Hin. No všetko bude dobré...Ak budeš chcieť, všetko sa vyrieši. A ja budem s tebou...“
Hinata zdvihla hlavu a zadívala sa mu do očí.
„Sľubuješ?“
„Sľubujem..“ odvetil.
Chvíľu ju ešte objímal a potom ju, ospalú a v polospánku preniesol do postele, kde spolu v objatí zaspali bezsenným spánkom.
Hinatu zobudil veselý spev vtákov. Otvorila oči a chvíľu jej trvalo zistiť kde je. Pár minút len tak ležala v prázdnej posteli.
Potom sa rozhliadla po izbe.
„Naruto-kun?“ zvolala.
„Som v kuchyni, Hin“ ozvalo sa z druhej miestnosti.
Vstala a podišla tam.
„Naruto-kun, ty-ty zase varíš?“
„No, áno...Chcel som ťa prekvapiť a..spraviť ti raňajky...“ odpovedal a trochu sa začervenal. Aj Hinata sa začervenala, no podišla k nemu.
„Ukáž, ja to spravím“ usmiala sa na neho a vzala mu varešku z rúk.
„Tak fajn...“ ustúpil Naruto a zdalo sa, že mu odľahlo.
Hinata sa v duchu usmiala. Keď sa naraňajkovali, zbalili si veci, potrebné na misiu a vydali sa smerom k sídlu hokage.
„Ohayougozaimasu, Tsunade- sama“ pozdravila Hinata zdvorilo.
„Ohayou, bábi Tsunade“ veselo prehodil Naruto. Tsunade to trochu nasrdilo ale nechcela rozmlátiť nový stôl a tak to nechala tak.
„Fajn, tu máte popis vašej misie.“ Podala im svitok a spustila.
„Misia typu C. Vašou úlohou je doviesť jedného môjho vysokopostaveného priateľa menom Kotohime Kamizuru do jeho rodnej Zeme Vody, konkrétne do Dediny skrytej v hmle. Je veľmi dôležité aby sa tam dostavil načas, pretože sa musí zúčastniť na rokovaní o mieri medzi dvoma tamojšími mestami...Inak hrozí, že vypukne vojna. Nás osobne sa to pravdepodobne nedotkne, no ak by ste zlyhali, mohlo by sa dotknúť, TAK VÁM RADÍM ABY STE SPRAVILI VŠETKO, ČO BUDE VO VAŠICH SILÁCH ABY SA NIČ NESTALO!“ zakončila Tsunade hrozivým krikom.
„Uzumaki Naruto, Hyuuga Hinata! Choďte!“ zvolala formálne Godaime.
„Hai!“ súhlasili naraz, Naruto chytil Hin za ruku, niečo zamrmlal a obaja zmizli v oblaku dymu.
Objavili sa pri hlavnej bráne. Hinata si už pomaly zvykla na Narutove premiestňovanie, vytiahla mapu a zahľadela sa do nej.
„Podľa pokynov sa máme s ním máme stretnúť na mieste, vzdialenom odtiaľto asi dvadsať míľ“ povedala.
„To bude hračka, behom sa tam do večera dostaneme...“ zamyslene poznamenal Naruto a vzápätí dodal: „Tak načo čakáme? Vyrážame!“ a rozbehol sa určeným smerom.
Hinata sa uškrnula a rozbehla sa za ním. Bežala najrýchlejšie ako vládala, no i tak ho nemala na dohľad.
„Byakugan!“ zvolala zadychčane a rozhliadala sa. Ďaleko pred sebou zbadala Naruta ako beží. Po chvíli zastala a zadychčane sa oprela o strom.
Narutovi to jutsu dalo naozaj neuveriteľnú rýchlosť...Čo to ešte vravel...Aha...že sa mu zlepšili aj zmysly...hmm...teda aj sluch! napadlo ju a tak sa nadýchla a z plných pľúc zvolala: „Narutoo-kuuun“ vyčerpane sa zosunula na zem popri strome a oprela sa oň.
O pár minút sa zjavil Naruto. Neboli na ňom viditeľné takmer žiadne známky, že by doteraz bežal takou neľudskou rýchlosťou, mal len trochu zrýchlený dych.
„Hinata! Hinata, si v poriadku? Čo sa stalo?“ v jeho očiach bolo badať zdesenie.
„Áno som v poriadku, Naruto-kun, len...vieš ja nevládzem bežať takou rýchlosťou...ja..prepáč“ Hinate zružoveli líca.
Naruto stuhol.
„Och, máš pravdu, Hin...ja....ja som si neuvedomil....“ odmlčal sa a oči mu posmutneli „naozaj....vieš pre mňa to nie je žiadna záťaž...prepáč“ zašepkal nakoniec.
Prisadol si k nej.
„Naozaj, Naruto-kun je to v poriadku...“ povedala Hinata upokojujúco, no Naruto sa k nej naklonil, tak, že ich tváre boli od seba len pár centimentrov a vážnym, zúfalým tónom povedal.
„Nie, nie je...ja... mal som brať na teba ohľad, bolo to odo mňa nezodpovedné....čo ak by ťa niekto napadol? Kedy by som si to všimol? Veď sme tím a máme držať spolu a ja som proste hlúpy, naozaj hlú...“ Naruto nemal šancu dokončiť.
Hinata vzala jeho tvár do dlaní a ich pery sa spojili.
Naruto ju váhavo objal a privinul k sebe. O chvíľu Naruto jazykom jemne pootvoril Hinatine pery a ona neprotestovala. Ich jazyky sa preplietali, znovu a znovu.
Pomaly sa od seba odtrhli, obaja ešte mali zrýchlený dych a tep im splašene pulzoval.
Dokázala som to! A čo je najlepšie...nebránil sa Hinata bola šťastím celá bez seba.
„Už nikdy mi nevrav, že si hlúpy...“ zašepkala mu do ucha.
Odtiahol sa tak aby jej videl do tváre a s úsmevom zašepkal: „Ak budem dostávať takéto tresty budem to opakovať stále, Hin....“ rukou ju pohladil po tvári a za bradu si ju nežne pritiahol, aby sa ich pery mohli opäť spojiť.
Keď sa rozpojili, Naruto zašepkal: „Milujem ťa, Hinata... už dlho...bál som sa...bál som sa, že necítiš to isté a...a nevedel som ako ti to povedať.“ Hinata sa mu zadívala do jeho šibalských modrých očí. Všetok ostych a rozpaky boli preč
„Aj aj ťa milujem, Naruto-kun....“ usmiala sa na neho a v objatí sa ich pery opäť spojili.