Urážky rámenu! Narutova pomsta. - prvá časť

Naruto sedel za stolom a rozmýšľal, či si má k rámenu naliať mlieko, ktoré bolo otvorené už dobrých pár dní. Nevoňalo práve ako mlieko, ale čo sa už len môže stať? A poriadne si logol rovno z krabice. Nechutilo to ako mlieko, ale nebolo ani zlé. Konečne už naraňajkovaný sa pustil do každodenného tréningu – ako dlho mu bude trvať, kým sa dostane do Ichiraku.
Bežal cez Konohu a už v mysli jedol rámen. Zrazu mu niekto skočil do cesty. Len tak-tak stihol zastaviť.
„Na-naruto-kun. Dobré ráno. A-ako si sa vyspal, Naruto-kun?“ Hinata stála pred Narutom a nervózne sa pozerala na svoje nohy.
„Ach, Hinata? Dobré ráno.“ Naruto nepochopil, prečo je Hinata vždy taká nervózna. „Spal som dobre. Tak sa maj.“ A už ho nebolo.
„Naruto-kun, po-počkaj. Poslala ma za tebou Tsunade-sama. Má pre t-teba misiu. Máš za ňou prísť, Naruto-kun.“ Hinata zdvihla pohľad, že sa pozrie na Naruta, ale pred ňou bol už len vzduch. „Naruto-kun?“
Naruto nechal Hinatu Hinatou a pokračoval v behu do Ichiraku. „Rámen, rámen, ráááámen.“ Myslel už len na to jediné. Konečne! „Dedo, veľkú porciu rámenu.“
„Áaaa, Naruto. Hneď to bude.“ Teuchi sa pustil do prípravy a ako povedal, tak hneď pred Narutom stála misa plná rámenu. Ten sa s rozžiarenými očami pustil do jedla. „Itadakimasu!“
Naruto bol zozačiatku tak zaslepený vidinou rámenu, že si až teraz všimol, že v Ichiraku nie je jediným hosťom. Naľavo od neho sedela nejaká žena. Nič by na nej nebolo divné, keby sa na Naruta zhrozene nepozerala. ´Kto to tak môže byť?´ rozmýšľal Naruto. ´A prečo na mňa tak pozerá?´
„Hej, chlapče, nechápem, ako to môžeš jesť. Vidím čelenku Konohy, to znamená, že si ninja a ninjovia by mali jesť zdravšie veci, napríklad ako je toto“ a ukázala na svoju misku plnú nejakej zeleniny, väčšinou šalátu. „A ver mi, už som rámen raz jedla a je nechutný!“
Ani raz sa nikto neopovážil uraziť rámen pred Uzumaki Narutom. „Odvolajte to, inak...!“
„Inak čo?“ skočila mu žena do reči, zobrala jeho rámen a hodila ho po Narutovi. Celý obsah misy skončil na Narutovi. „Uj, prepáč, krpec, ušla mi ruka!“ Odpovedala žena so širokým úsmevom. Naruto sa v duchu začal upokojovať, aby niečo nerozbil: ´Pokoj, Naruto, pokoj.´
„A vieš čo ešte, krpec? Rámen smrdí!“
Tak to prehnala. To bola posledná kvapka. Naruto použil Kage Bunshin a vytvoril jeden klon, ktorý vytváral v Narutovej ruke Rasengan. „Dedo, požičiam si pár vajíčok!“ Teuchi len prikývol, lebo bol práve urazený jeho rámen. Naruto vyhodil päť vajec, použil na ne Rasengan a tie leteli veľkou rýchlosťou do ženy. Nemala šancu sa im vyhnúť.
„Čo to? Ty krpec, tie šaty stáli viac, než si vieš predstaviť! Ja ťa...!!!“
„Oh, prepáč, ušla mi ruka-ttebayo.“ Naruto sa uškŕňal na neznámu pokrytú bielkom z vajec.
Asi o desať minút bol celý stánok Ichiraku pokrytý jedlom. Narutove oblečenie doslova plávalo v rámene a žena bola pokrytá žĺtkami a bielkami tridsiatich vajec. Teuchi sa len nešťastne krčil za pultom s Ayame. Toto mu bude musieť niekto preplatiť!
„Čo sa to tu deje?!“ Sakura, ktorú Hinata poprosila o pomoc pri hladaní Naruta, stála neďaleko a pozerala na ten chaos. Keď uvidela Naruta, tak si to domyslela. A keď uvidela ženu, tak jej až zabehlo. „BAKA-Narutóoo! Tu máš!“ A trafila Naruta medzi oči. Ten sa zvalil na zem. „Áaau! Kto to...! Ach, Sakura-chan? To bolo za čo?!“ Ale Sakura už pomáhala neznámej žene a ospravedlňovala sa jej. Naruto nič nechápal. ´Čo sa to tu deje? A kto je tá odporná ženská?´
Naruto si ju až teraz poriadne obzrel. Tá žena bola vysokánska. Mala najmenej dva metre. A tiež bola veľmi chudá. Pri väčšom vetre by sa určite zlomila. Alebo pri búrke by slúžila ako hromozvod, takú vysokú osobu by blesk nemohol netrafiť. Naruto sa zachechtal. Ale na druhú stranu bola aj veľmi pekná. Ero-sannin by sa z nej išiel zblázniť. Aj Narutovi by sa možno zapáčila, nebyť toho, že práve urazila jeho celoživotnú lásku - rámen. Žena mala oblečené trojštvrťové hnedé nohavice a dlhé biele triko s krátkymi rukávmi, na ktorom bolo vyšité niečo zelené, čo sa podobalo na kapustu. Momentálne bolo celé pokryté rozbitými vajcami.
„Naruto. Toto je Jahika Izumiki. Je z dediny, ktorá odjakživa pestuje zeleninu. Rodina Izumiki je veľmi vážená, zelenina, ktorú vypestujú, sa predávaná v celej Zemi Ohňa. A taktiež je to klient, ktorý má pre nás misiu. Rada by som vedela, čo to do teba vošlo, že si zaútočil na nášho klienta!“
Naruto stŕpol od strachu. Bál sa Tsunade. Keď zistí, že napadol klienta, bude zle. „Ja, teda ona...“ nevedel, ako sa z toho vymotať. „Sakura-chan, ona urazila rámen! Povedala, že smr...“ Sakura ho umlčala vražedným pohľadom. Žena menom Jahika zatiaľ vykročila k sídlu Hokageho. Sakura sa otočila na Naruta: „Tak, Naruto, pekne pôjdeš za Tsunade-sama. Spolu s Hinatou sme ťa hľadali. Mohlo nám napadnúť, že budeš tu. A cestou sa ospravedlň.“
Naruto začal namietať: „Môže si za to sama, dattebayo!“
„Tak to ty si budeš môcť za to sám keď ti zlomím ruky.“ Sakura sa už k nemu približovala s výrazom ubližovania na zdraví.
„OK, tak ja radšej idem. Maj sa, Sakura-chan.“ Sakura niekedy naozaj naháňala strach.
Podarilo sa mu dobehnúť Jahiku pred školou. „Héééj, Hamiki! Stoj, počkaj!“
„Hamiki? Hamiki?! Volám sa Jahika, nie Hamiki, krpec! A čo chceš?“
Naruto sa už chcel otočiť, keď si spomenul na Sakuru. „No, vieš. Ja sa ti chcem, no, chcem sa ti ospravedlniť, Jahika...“
„No aspoň že to!“ odpovedala Jahika a išla ďalej.
„Hej, hej, hej! Mohla by si povedať aspoň ´prijímam ospravedlnenie a tiež ma to mrzí, že som urazila niečo tak úžasné ako je rámen´!“ Naruto chcel pokračovať, ale Jahika sa zastavila a otočila sa.
„A to už prečo? Tak aby si vedel, krpec: Po prvé – oslovuj ma slečna Jahika a nepamätám sa, že sme si mi dvaja potykali! A po druhé“ premerala si Naruta od hlavy po päty „s prckami sa nebavím!“
„S prckami? Ja ťa asi zabi...“ Naruto sa chystal po nej vybehnúť, keď ho zrazu niekto chytil vzadu za tričko. „Hoj, Naruto. Čo takto sa upokojiť.“
Jahika sa neveriaco pozerala na osobu brániacu Narutovi zabiť ju. „Tak to nie je možné! Kakashi-kun, si to ty? Vôbec si sa nezmenil. Stále rovnaká maska na tvári.“
Kakashi, lebo to bol samozrejme on, kto držal Naruta, si až teraz všimol ženu stojacu pred ním. „Jahika! Čo tu robíš? Asi sa mi sníva.“ V duchu si to želal.
„Počkať! Vy ju poznáte, Kakashi-sensei?“ Naruto sa už ako tak ovládal. „Odkiaľ sa poznáte. Je to stále viac zamotanejšie. Neviem, čo sa tu robí-ttebayo!“
Za Kakashiho odpovedala Jahika: „Áno, poznáme sa od detstva. Občas ma Kakashi-kun brával na akadémiu. Vždy ho ku mne niečo priťahovalo, že Kakashi-kun. Bol ku mne taký pozorný. Boli sme veľmi dobrí priatelia.“
Naruto pozeral na Kakashiho s otvorenými ústami. Je to možné? Kakashiho frajerka z detstva? Jeho myšlienky prerušil Kakashi: „Vieš, Jahika, už dlho ti chcem niečo povedať.“ To nie je možné, žeby mal túto antirámenovú ženu Kakashi naozaj rád? „Vždy ma hnevali tvoje vlasy. Mala si ich vyčesané hore do fontány a ja som cez ne nevidel na tabulu. No, len to som chcel. Tak sa majte, ja padám.“ Tak možno ju nemá rád. Naruto odbehol za dom a tam sa smial ako kôň. Jahike len ovisli plecia a zamrmlala niečo v tom zmysle „Ach, tí muži!“ a pokračovala v ceste za Tsunade. Naruto (už vyrehotaný) sa k nej pripojil.
Naruto sa u Tsunade dozvedel, že má plniť misu s Jahikou. Ich klientka si objednala jedného schopného ninju, ktorý ju bude sprevádzať na ceste za pokladom. Keďže Naruto bol momentálne jediný „schopný„ ninja v Konohe (lepšie povedané nezamestnaný), musel ísť s Jahikou on. Tsunade ho chcela zabiť, lebo napadol Jahiku. Teraz sa mu to nezdalo až také zlé.
Jahika mu oznámila, že zajtra o štvrtej ráno odchádzajú, tak nech si pripraví potrebné veci. Nič podrobnejšie mu nepovedala. Nevedel kam idú, ani na ako dlho. Zbalil si nejaké vybavenie ako kunaie, výbušné lístky a pár zvitkov. A potom jedlo – samozrejme len rámen na zaliatie. A tiež sa chcel veľmi osprchovať...
Ráno presne o štvrtej čakal pred bránou do Konohy. A čakal. Jahika prišla o šiestej. Naruto sa skoro zbláznil. Mal chuť ju nakrájať a to ich misia ešte ani nezačala. Keby vraždil pohľadom, Jahika by už nežila. Tá si jeho pohľad musela všimnúť. „No, vyzerá to, že niekto sa nám tu nevyspal.“
„Povedala si, že sa tu stretneme presne o štvrtej. A teraz je už šesť. Nechala si ma tu čakať dve hodiny!“ vybehol na ňu Naruto ospalým hlasom.
„Tak pardon, nezvonil mi budík.“ Povedala Jahika s úsmevom. Naruto jej ktovieprečo neveril.
A tak sa konečne vydali na cestu. Naruto by veľmi rád vedel, čo je cieľom ich cesty a hlavne kde. A tak sa jej to aj spýtal. Jahika mu odpovedala tichým hlasom: „Nepôjdeme ďaleko, to čo hľadáme je v lesoch neďaleko Konohy. To niečo je veža, ktorá chráni to, čo chcem získať. Viac ti poviem, keď tam budeme.“
O štrnásť hodín neskôr konečne našli vežu. Utáborili sa pred jej vchodom. „Povedala si, že to nie je ďaleko. Nechcem vedieť, čo je pre teba ďaleko. Som unavený.“ Vyčerpaný Naruto sa hodil na zem k ohnisku na ktorom sa varila voda. Jahika si neďaleko pripravovala večeru. Držala dlhý nôž, o ktorom Naruto nepochyboval, že je perfektne ostrý. Doslova sekala zeleninu až jej kúsky lietali okolo hlavy. Bol to strašidelný pohľad.
„Tak už mi môžeš povedať podrobnosti týkajúce sa našej misie? A tiež neviem nič o tebe. Nepochybujem, že bábi Tsunade ti o mne povedala“ Naruto sedel pri ohni a zalieval si rámen horúcou vodou. Jahika tiež sedela pri ohni a jedla svoj šalát. Paličkami ukázala na rámen v Narutových rukách. „Ako to môžeš jesť? Si ninja a tak by si sa mal stravovať zdravo.“ Naruto mal už plné ústa rámenu. Jahika radšej pokračovala: „Nechápem. Ale k tvojim otázkam. Volám sa Jahika Izumiki, ako ti už stihla povedať tvoja kamoška. Žijem v malej dedinke neďaleko Konohy. Naša rodina pestuje zeleninu pre celú Zem Ohňa. Nie som ninja, ale ovládam pár techník. To je asi tak všetko, čo by si o mne mal vedieť, krpec. A teraz k našej misii. Táto veža má päť poschodí. Na poslednom je poklad, po ktorý som sem prišla. Lenže nie je také jednoduché dostať sa až na piate poschodie. Na každom je nejaká prekážka, pasce. Nebude to jednoduché. Viem len o jednom poschodí. Prvé poschodie sa nazýva takzvané „Nebežiace“. Viem len, že sa nesmieš na tom poschodí rozbehnúť, inak zostaneš navždy v ňom uväznený. Viac neviem. Počuj, si si naozaj istý, že nechceš nejakú tú zeleninu? Mrkva je dobrá na oči a strukoviny pomáhajú tvojim svalom.“
Naruto už dojedal piaty rámen. „Nie, ďakujem, nechaj si tú svoju zeleninu.“
„Ako chceš. Zajtra ráno pôjdeme dnu, tak sa poriadne vyspi. A povedala som, aby si mi vykal!“ Jahika si ľahla na deku pri ohni pripravená ísť spať. Naruto už pochrapkával na druhej strane ohniska.
Stál na veľkej lúke. Všade bola tráva. Vo vzduchu lietala zelenina. Veľa zeleniny. Po lúke bežalo niečo k nemu. Bolo to malé a oranžovočervené. Skoro mu vypadli oči, keď si uvedomil čo to je. Bol to malý Kyuubi, ale v trochu inej podobe. Namiesto svojich uší mal deväť zajačích uší, a namiesto svojich deviatich chvostov mal deväť huňatých zajačích. Behal po lúke a pritom hovoril hrubým hlasom: „Musím nazbierať mrkvu, aby som mal dobré oči, škvrňa. Potom možno uvidím von z tvojho tela. Musím nazbierať veľa mrkvy!“ To opakoval stále dokola a behal po lúke. Bolo to veľmi divné. Naruto sa chcel rozbehnúť, ale niečo mu hovorilo, že nesmie. Nesmie sa rozbehnúť, lebo tu zostane uväznený. Chytala sa ho panika. Zelenina naňho útočila. Veľký šalát ho chytil za ramená a triasol ním: „Uzumaki, vstávaj. Krpec!“
„Nieee, dajte ten šalát odo mňa preč!“ Naruto sa konečne zobudil a hneď vyskočil na nohy. Ešte rozospatý pozeral okolo seba, akoby niečo hľadal. Potom sa otočil na Jahiku. „Ten šalát ma chcel zjesť-ttebayo.“ povedal jej neveriaco.
„Aha. Tak šalát.“ Jahika sa išla zadusiť smiechom. „Chcela som jedného schopného ninju a oni mi dali teba. No tak, Uzumaki, už sa preber.“
Naruto sa až teraz úplne prebral zo svojej nočnej mory. Bolo mu trápne. Svitalo, cez stromy prenikali slnečné lúče. Radšej si išiel uvariť vodu na rámen. Na Jahiku radšej nepozrel. Tá už bola po raňajkách. Upratovala ich táborisko a čakala kým, sa Naruto nenaje. Jeho sen už nespomenula.
Už najedený Naruto stál s Jahikou pred vstupom do veže. Svoj sen radšej vypustil z hlavy, teraz sa musel sústrediť. Boli pripravený. A tak vstúpili do veže, kde ich čakala...