Narutov návrat I. - chuuninská skúška 24.

Naruto
„Príď za mnou zajtra do kancelárie,“ šepla mu pri odchode z arény. Otočil sa a zazrel už iba blonďavé vlasy zviazané do dvoch copov, skrývajúce sa pod klobúkom Hokage.

„Deje sa niečo?“ opýtala sa ustráchane.
„Nie, nič, len som sa zamyslel.“ Stál pri okne a hľadel na najvyššiu budovu, budovu kde sídlila kancelária Kageho dediny ukrytej v lístí.
„Povedz mi ešte raz čo sa stalo po tvojej výhre,“ žiadala znova.
„Veď už som ti o tom hovoril trikrát,“ tváril sa naoko urazene, no pod nosom ukrýval úsmev, „Čo za to?“ spýtal sa lišiacky.
„Hmmm...“ uvažovala, „Uvarím ti rámen.“
„To by bolo super, ale v tvojom stave to nebude možné,“ odporoval jej.
„Ležím tu už tretí deň, myslím, že som zdravá,“ obhajovala sa Hinata. Bola to pravda, po tom čo ju Raitu v chuuninskej skúške zranil ju Naruto odviedol k sebe domov. Odvtedy uplynuli dva dni.
„Sakura vravela, že máš oddychovať, ešte aspoň jeden deň.“
„Odkedy ty počúvaš niekoho ohľadom liečenia?“ podpichla ho s úsmevom.
„Máš pravdu,“ uškrnul sa a ruka sa mu už hrabala vo vlasoch na šiji.
„Tak mi to zopakuj,“ znova naliehala.
„Ešte sme sa nedohodli na odmene,“ tiež pripomenul Uzumaki a nepoľavoval v úškrne. Hinata mu prstom naznačovala aby podišiel bližšie, on sa pomaly s úsmevom priblížil k posteli a sadol si. Jej naznačovanie však neprestávalo, tak sa k nej naklonil a tváre teraz mali iba pár centimetrov od seba. Čiernovláska sa usmiala.
„A čo toto?“ pomaly dvihla ruky aby ho objala a pritlačila si jeho tvár k svojej. Pery sa im dotkli, zavreli oči a obaja si to vášnivo vychutnávali.
V miestnosti jemne zavíril piesok, ale ani jeden z nich si to nevšimol, boli totiž príliš zaujatý niečím iným.
„Ehm,“ odkašľal si novopríchodzý, „Nevyrušujem?“ opýtal sa rozpačito, teda aspoň tak si Naruto vysvetľoval jeho výraz. Kazekageho vzhľad sa nedal popísať, mix emócii, ktoré sa v ňom zmietali mu do tváre nahrnuli všetky druhy výrazov, ktoré jeho myseľ poznala.
„Klop, klop,“ ozvalo sa od dverí, „To som ja, Shikamaru,“ počuli tlmene.

Gaara
„Klop, klop.“
„Vstúpte,“ vyzval červenovlasý mladík. Otvorili sa dvere, do jeho izby vstúpili jeho súrodenci spolu so svojimi tímami z Piesočnej.
„Volali ste nás Gaara-sama?“ opýtala sa Matsuri priamo.
“Áno,“ odpovedal stručne a ďalej listoval kope papierov na stole.
Prečo mi sem musia posielať každý jeden úradnícky, plne vypísaný, niekoľkostránkový spis sťažností? To ma v tomto ohľade nemôže nikto zastúpiť ani na tú chvíľu keď nie som v dedine? Rozhorčoval sa.
„Počúvajte napríklad toto,“ povedal nahlas bez toho aby si uvedomoval, že jeho myšlienku si nevypočuli, „Milí Kazekage, chcel by som podať sťažnosť na málo vody v našej štvrti. Chcem začať chovať rybičky, ale tie potrebujú pravidelnú výmenu vody, čo, ako mi určite dáte za pravdu, je v takýchto podmienkach nemožné,“ prečítal úvod listu. „To si ten človek neuvedomuje, že žije v púšti?!“ nečakal na odpoveď, skôr to vyzeralo, že sa rozpráva sám so sebou a na prítomnosť ostatných zabudol, „A to nie je všetko,“ nadýchol sa. „Ja sám by som navrhoval aby sa o to postaral nejaký ninja. Veď určite máme v dedine niekoho, kto ovláda vodné techniky. S pozdravom váš občan Kaero Shirakai zo štvrti Kasai,“ dočítal list.
„Jasné, ninja jounin nemá na práci nič inšie ako doplňovať vodnú nádrž vo štvrti Kasai aby si niekto mohol chovať rybičky,“ rozčuľoval sa Kazekage. Chvíľu sa hrabal na stole zatiaľ čo ho zvyšný prítomný pozorovali s otvorenými ústami. Jediný, ktorý stáli s úsmevom na tvári boli jeho súrodenci, tí totiž takéto situácie videli dosť často.
„Tu si!“ zvolal víťazoslávne a z pod kopy papierov vytiahol čistý zvitok. Schytil husie pero, namočil ho do atramentu, ktorý práve otvoril a pustil sa do písania.
„To pero používa aby to vyzeralo, že si nesmierne váži človeka, ktorému to píše, že si dáva záležať,“ poznamenal Kankurou. Všetky mladé hlavy sa obrátili naňho.
„Teraz to bude zaujímavé,“ dodala Temari s úsmevom.
Pohľady preskočili na ňu a pár sekúnd na to na najmladšieho súrodenca, ktorý sa opäť ozval.
„Drahý Kaero Shirakai, prajem vám pekný deň. Nesmierne si vážim váš záujem o chod dediny a váš nápad chovať rybky schvaľujem,“ nahlas si diktoval čo má písať, „Súcitím s vašou zlou situáciou a takisto súhlasím s vašim návrhom. Pridelím vám osobného ninju, ktorý bude doplňovať stavy vody. Shinobiho, ktorý bude pracovať len pre vás, je na úrovni jounina. Našťastie pre vás s touto misiou súhlasí a za svoj talent vytvárať vodu z ničoho, ktorý je v našej dedine naozaj jedinečný, si bude účtovať výlohy ako pri misii typu A, čo činí pol milióna Yenov za každé doplnenie vašej vody. Máte naozaj šťastie, obyčajne ho vysielame na misie typu S, za ktoré sa platí dvojnásobok. Odpíšte prosím kedy by ste chceli prvýkrát doplniť vodu a ja ho za vami hneď pošlem. Predpokladám, že budete potrebovať doplňovať vodu raz týždenne, tak povedzme trebárs každý utorok vám vyhovuje? S láskavým pozdravom váš Kazekage,“ dopísal.
V miestnosti sa ozval výbuch smiechu, ktorý ho doviedol do súčasnosti. Konečne si uvedomil, že nie je sám.
„Tak ste tu,“ ozval sa vecne akoby sa nič nestalo.
„Hai!“ zvolali s úsmevmi na tvárach.
„Chuuninská skúška je už za vami.“
„Hai,“ zaznelo menej nadšene.
„Prečo tu vlastne ešte sme?“ opýtal sa Lenas.
„Pretože výsledky budú až za týždeň-“ nedopovedal.
„Výsledky?“ divila sa Sabi.
„Áno výsledky. Chuuninom sa môžete stať aj keď ste turnaj nevyhrali.“
„Všetci?“ nádejala sa.
„Nie, iba tí čo bojovali v treťom kole,“ objasnil.
„Vedela som, že v tom je nejaký háčik,“ reagovala podráždene.
„Sabi!“ upozornila ju Temari, „Rozprávaš sa s Kazekagem.“
„Gomenasai,“ ospravedlnila sa.
„A tiež preto, že o týždeň od tretieho kola spolu s výsledkami budem bojovať s Narutom Uzumakim,“ chvíľu bolo po tomto vyhlásení ticho.
„Dovtedy máte voľno, môžete ísť.“ Izba sa za chvíľu vyprázdnila, až na troch ľudí, Gaaru a jeho súrodencov.
„Je to trochu nostalgické, nemyslíte?“ opýtala sa blondína.
„To teda je, a možno by som si ja mohol znova dať súboj so Shinom,“ zasmial sa Kankurou.
„Jasné a ja nakopem Shikamara,“ pridala sa sestra.
„Už je čas,“ povedal si Gaara pri pohľade z okna.
„Čas na čo?“ zvážnel bábkar.
„Mám stretnutie s Narutom a vy, ako som povedal máte voľno,“ po týchto slovách zložil ruky do pečatí a všetko čo po ňom zostalo bola hŕstka piesku.
„Ehm,“ odkašľal si keď sa zjavil u Naruta, „Nevyrušujem?“ ocitol sa v situácii, na ktorú jeho mimika tváre nevedela reagovať, bolo mu jasné, že je to na ňom vidieť.

Shikamaru
„Je to tu krásne,“ rozplývala sa Sakura. Ležala obkolesená stebielkami zelenej trávy, po pravici mala Shikamara a pár metrov za ním sa týčila mohutná hora. Bola to prírodná ochrana dediny pred nepriateľmi, vľavo mala čistý výhľad na Konohu. Okolo nich divo rástli stromy. Boli na čistinke. Na čistinke, kde ju Shikamaru doviedol len pred pár dňami ešte než sa začala tretia časť chuuninskej skúšky, ona si ju však okamžite obľúbila. Páčilo sa jej to ticho a hlavne, že tam s ňou bol on. Hlavu mala v jeho lone a sledovala oblohu posiatu hviezdami.
„To je,“ potvrdil jej Nara. Na rozdiel od Sakury on sedel a opieral sa o strom. Jeho zrak spočinul na nočných uliciach Konohy. Mal to tu rád. Samota, nik ho nevyrušoval a už si aj našiel niekoho komu to ukázal.
„Shikamaru?“
„Áno?“
„Nemohlo by to tak ostať? My dvaja spolu, všetci priatelia zdravý a v poriadku, pokoj v dedine a žiadne správy o napadnutí alebo vojne.“
„Žiadna správa neznamená, že sa nás nikto nechystá napadnúť,“ vysvetľoval.
„Vieš ako to myslím.“
„Samozrejme, to by bolo pekné,“ odpovedal jej, „Ale kým nastolíme svetový mier, tak ti budem musieť stačiť ja,“ usmial sa a svoj pohľad smeroval na ňu. Ich oči sa stretli, nevedel sa odvrátiť. Jej očí, jej pery, nos, to všetko ho priťahovalo. Úsmev mu opätovala a čakala. Vedela čo príde, to na čo čakala celý deň, na čo sa teší vždy keď vstane, zakaždým, keď sa vráti z misie, keď nie je s ním, vždy večer po dlhej službe v nemocnici. Pobozkal ju a ona mu to opätovala. Nemohli sa od seba odtrhnúť, nechceli.

„Dobré ránko,“ pozdravil mladý Nara a zobudil ju bozkom.
„Dobré,“ odpovedala ospalo. Pomaly otvárala oči, vychutnávala si to, prebudenie vedľa neho. Počkať, niečo nie je v poriadku, ale čo? Večer to bol pekný. To bol. Potvrdila si a usmiala sa. Zaspali sme tu. Rekapitulovala. Teraz je ráno a on ma tak krásne prebudil. Zasnívala sa trochu.
„Dnes sa mám stretnúť s Narutom. Možno si s ním zatrénujem, keď už kvôli nemu vynechám tréning s Ino a Choujim,“ uvažoval nahlas.
„Nezraň sa mi,“ upozornila ho s úsmevom. Nezraň, liečenie, nemocnica... práca...
„Sakra!“ konečne pochopila čo nie je v poriadku. Ihneď vstala a rýchlo sa obliekala.
„Niekam sa ponáhľaš?“ divil sa Shikamaru.
„Dnes mám službu v nemocnici a už meškám,“ vysvetlila rýchlo. Podišla k nemu, svoje pery priložila k jeho. „Maj sa, stretneme sa večer,“ rozlúčila sa po chvíli, keď sa od seba oddelili. Ešte raz mu pozrela do očí a utekala svojou cestou. Mladý génius za ňou chvíľu hľadel.
„Tak! Je čas na raňajky,“ povedal si keď sa po chvíli spamätal. Vstal a pomaly vykročil v ústrety novému dňu.
Kam teraz? Uvažoval. Stál uprostred ulice a okolo neho plynul dav. Ľudia po sebe kričali, smiali sa. Bežné ráno v pokojnej Konohe. Do Ichiraku? Možno tam stretnem Naruta. Nie, teraz určite bude s Hinatou alebo možno príde, kúpi a nakŕmi ju tým, chudák dievča. Tak či tak je veľmi malá šanca, že ho zastihnem. Aj tak chcel aby som sa zastavil uňho. Do obchodu s grilovaným mäsom? Nie, tam by ma zdržal Chouji. Obzrel sa okolo seba. Na prvý pohľad ho nezbadal, ale keď sa druhýkrát poobzeral poriadne, zahliadol malý obchodík krčiaci sa medzi obchodom so zbraňami a obchodom s oblečením.
„Tu by to šlo,“ rozhodol sa a vstúpil do malého pohostinstva s odretou tabuľou, na ktorej bol vyrezaný nápis “Čerstvé sushi“. Už pri vchode cítil pach rýb. V celom podniku sedel iba jeden človek. Mal trochu otrhaný kabát, taký aký mávajú cestovatelia.
Žiadna čelenka, takže to pravdepodobne ninja nie je. Shikamaru si nemohol pomôcť, niečo na tom chlapovi sa mu zdalo podozrivé. Prisadnem si a uvidím. Rozhodol sa.
„Smiem?“ pristúpil ku jedinému obsadenému stolu a opýtal sa. Chlapík kývol na súhlas. Mladý shinobi si sadol a až teraz si cudzinca bližšie obhliadol. Mal čierne vlasy prepletané šedivými prameňmi, oči uhľovo čierne a pod nimi vrásky. Oblečený mal otrhaný sivý kabát posiaty tmavými fľakmi, zrejme nezmývateľné stopy po nejakej kvapaline.
„Nech sa páči,“ podišiel k ním čašník a podával práve pripravené jedlo zákazníkovi.
„Dobrý deň, máte už vybrané?“ otočil sa s otázkou na nového zákazníka.
„Dám si sushi,“ reagoval pohotovo.
„Áno, ako si pán želá, ktoré?“ spýtal sa zamestnanec a okázalo ukázal okolo seba. Shikamaru to zazrel až teraz. Od svojho vstupu sa sústredil len na záhadného cudzinca a tak si nevšimol, že v tomto pohostinstve sú stoly oddelené veľkými akváriami. Nečudo, že tu páchlo za rybami, polovica bola prázdna a z ďalšej už niektoré chytali nazelenkastú farbu. Vybral si akvárium, ktoré vyzeralo najčistejšie a ukázal na najmenšiu rybu s najzdravším vzhľadom. Nemal chuť riskovať otravu z jedla.
„Hai!“ pritakal čašník. Poslušne vybral rybu vlastnými rukami a niesol ju do kuchyne.
Tak to by sme mali. Vydýchol si Shikamaru.
„Ste tu na návšteve?“ opýtal sa spolusediaceho. Muž nereagoval. „Ah prepáčte, som to ja, ale nevychovaný. Dobrú chuť,“ chlapík zodvihol zrak od jedla a pozrel mu do očí. Mladého Naru striaslo, díval sa do chladných očí, zrazu pocítil strach, no neznámy sa len znovu sklonil k jedlu a prežúval svoje sushi. Jedol pomaly, skoro to vyzeralo, že zdržuje.
„Nech sa páči,“ pricupkal k nemu čašník a podal mu jeho tanier.
„Arigatou,“ poďakoval, „Itadakimas,“ poprial si dobrú chuť a sťažka sa pustil do jedla. „Hmm, je to celkom dobré,“ pochvaľoval si. Chvíľu prežúval a vychutnával svoju rybu.
„Už ste toho precestovali veľa?“ pokúsil sa znova nadviazať konverzáciu. Chlapík mlčal. „Vyzeráte, že áno,“ nenechal sa odradiť. Muž sa naňho znova pozrel a tým ho umlčal. Shikamaru sa nedozvedel nič. Cudzinec si objednal ďalšie sushi, tak odišiel a zanechal ho tam. Netrvalo dlho a došiel k Narutovým dverám. Zaklopal.
„To som ja Shikamaru,“ ozval sa.
„Poď ďalej,“ vyzvala ho Hinata, ktorá sa spamätala ako prvá, „Je otvorené.“
„Ahojte,“ automaticky pozdravil pri vstupe. Myšlienkami však bol stále v hostinci. „Eh,“ reagoval, keď zistil, že v miestnosti je ešte niekto ďalší. „Zdravím Kazekage-sam-“ nedopovedal.
„Gaara,“ opravil ho dotyčný. Bol rád, že aspoň na to vie ako má reagovať, „Pre teba som Gaara.“
„Tak teda dobre, zdravím Gaara,“ opravil svoj pozdrav a pozrel na zvyšné dve osoby v izbe. Hinata, ako predpokladal, ležala v posteli a Naruto sedel pri nej.