Narutov návrat I. - chuuninská skúška 25.

„Asi by ste chceli vedieť-“ začal Uzumaki.
„O čo ide,“ dokončil Nara.
„A prečo som-“ znova bol blondiak prerušený.
„Zavolal práve nás dvoch,“ tentoraz dopovedal červenovlasý mladík.
„Ste dobrí,“ usmiala sa jediná dievčina v miestnosti, „Keby nešlo o vážnu vec, tak by ste ma rozosmiali.“
„Vážnu vec?“ nadhodil Shikamaru.
„Rozosmiali?“ nechápal Kazekage, čo jeho zamračený pohľad len potvrdzoval.
„No... ide o náš súboj,“ prehovoril Naruto ku Gaarovi.
„O čo konkrétne?“ spýtal sa Gaara podozrievavo. Asi ma chce podplatiť aby som prehral alebo sa vzdal, ale to sa nestane. Zaujímalo by ma, koľko by mi bol ochotný ponúknuť za to, že ho Kazekage veľmi nezraní. Byť ním, začal by som sumou, ktorá by mi aspoň zaplatila človeka, ktorý by sa za mňa postaral o administratívne práce. Áno, to by bola dobrá ponuka. To už by som aj uvažoval, že verejne priznám, že bol ťažký súper.
Mladý Nara čakal čo vyjde z opýtaného, väčšinou to bývala najrýchlejšia cesta ako sa niečo dozvedieť.
„Hovoril si mi, že sa to bude konať v uzavretej aréne, že tam budeme iba ja, Gaara, ty, Kakashi-sensei, Ero-senin, babča Tsunade-“ otočil sa tentokrát na čiernovlasého mladíka.
„A účastníci finálového kola so senseimi,“ dokončil zaňho Shikamaru, „Je to preto, že to je spojené s oznámením výsledkov chuuninskej skúšky. Inak by tam bolo menej ľudí.“
„Áno, áno, aj tak je to našťastie dosť málo,“ spokojne uvažoval blondiak.
„A ešte Sakura ako zdravotník,“ opravil sa Nara.
A je to jasné. Chce aby porážku videlo čo najmenej ľudí. Premýšľal Gaara. „Prečo sme vlastne tu? Chceš to odvolať?“ opýtal sa priamo. Dúfam, že nie, už dávno som si nezabojoval a to všetko len kvôli postu Kage a administrácii.
„To nie,“ usmial sa Uzumaki na odpoveď, „Vlastne by sme si to mohli trochu okoreniť. Čo takto stávka?“
„Beriem,“ bez premýšľania prijal Kazekage, „Ak prehráš, budeš pre mňa pracovať. Ako administratívny pracovník. Jeden mesiac,“ diabolsky sa usmial. Mesiac voľna, už sa teším.
„Dobre a ak vyhrám ja, tak mi kúpiš doživotnú permanentku do Ichiraku,“ povedal svoju podmienku. Obaja hľadeli na toho druhého s lačným výrazom.
„To sme tu len kvôli tomu?“ divil sa Nara.
„Nie,“ odpovedala čiernovláska a pohľadom pobádala Naruta. Ten ešte chvíľku zazeral na Gaaru, ale napokon sa spamätal kvôli čomu tu sú. Kso! Na oznamovanie takýchto vecí nie som. Lamentoval.
„Ide o to, že náš súboj si pozrie aj Akatsuki a zrejme neostanú len pri tom,“ oznámil im priamo. V miestnosti by teraz bol počuť spadnúť špendlík. Hinata sa nepokojne zamrvila.
„Už som o tom povedal aj babči Tsunade, Ero-seninovi, Kakashi-senseiovi a Shizune,“ prerušil ticho Naruto, „Nemyslím si, že by sa to mali dozvedieť účastníci skúšky. Mohlo by sa to rozniesť a Akatsuki by zaútočili niekedy inokedy. Možno aj skôr a takto máme výhodu aspoň v tom, že vieme čas.“
„Akatsuki?“ spamätal sa Shikamaru.
„Áno.“
„Odkiaľ to vieš?“ opýtal sa Gaara.
„Nevyzeráš prekvapený,“ ozvala sa, „Ja keď som sa o tom dozvedela prvýkrát, nemohla som popadnúť dych.“
„Viem, že po mne Akatsuki idú, len som nevedel kedy a kde plánujú zaútočiť,“ vysvetlil Kazekage, „Môžem vedieť odkiaľ to vieš? Ja som sa ich pokúšal vystopovať a sledovať, ale nikdy sa to nepodarilo. Prišiel som o pár dobrých ninjov.“
„Prečo idú Akatsuki po Kazekagem?“ divil sa Nara.
„Nejdú po Kazekagem, idú po bijuu,“ odpovedal Shikamarovi a obrátil sa na ďalšieho shinobiho v miestnosti, „Odkiaľ to viem? Na cestách s Ero-seninom som narazil na informátora. Komunikuje iba so mnou,“ objasnil mu Uzumaki.
„Dá sa mu veriť?“ reagoval Shikamaru stroho.
„Ja mu verím. Už párkrát mi jeho informácie pomohli,“ odpovedal na otázky Naruto.
„Tak dobre, ale ako sa máme pripraviť na boj s Akatsuki?“
„Na to budeme musieť prísť kým k tomu dôjde,“ odpovedal Gaara, „Musíme jednať rýchlo. Informujem o tom Temari a Kankuroua.“
„Ja Sakuru,“ pridal sa Nara.
„Aj ja pôjdem,“ oznámila Hinata potichu.
„Takže dokopy to bude vedieť desať ľudí,“ rátal blondiak.
„Čo? Aj ty?“ prekvapene sa naraz spýtali a obaja pozreli na Naruta. Nechápali, že k tomu nič nepovedal.
„Áno, ide,“ potvrdil im.
„Desať?“ vrátil sa Shikamaru k téme keď sa spamätal.
„Áno, rátam aj Ebisu-senseia.“
„Predpokladám, že senseia tímu z bleskovej neupozorníš pretože nevieš či sa jej dá veriť,“ uvažoval Gaara.
„Máš pravdu,“ uznal Naruto, „a čo sa nášho zápasu týka...“

„Volala si ma babča Tsunade?“ spýtal sa ihneď ako vošiel do kancelárie bez zaklopania.
„Isté veci sa nikdy nezmenia,“ povzdychla si.
„Asi nie,“ potvrdil jej Jiraya s úsmevom.
„Čo?“ nechápal Naruto.

„Zaujímavé,“ ozval sa Nara.
„Čo?“ reagoval blondiak. Práve ho prebral zo zamyslenia. Rozhovor v byte už mali za sebou. Teraz kráčali ulicami Konohy.
„Až na pár detailov si ten plán vymyslel dobre. To by som od teba nečakal, teda určite nie pred piatimi rokmi.“
„No, zmenil som sa,“ ukázal svoj zvyčajný úškrn.
„A ešte niečo, vysvetlil si mi prečo tam chceš Hinatu, ale si si tým naozaj istý? Čo keď sa jej niečo stane?“
„Ten môj plán je trochu obsiahlejší. Okrem toho, čo som ti povedal má ešte dva dôvody. Jeden je ten, že jej klan ju nenapadne v prítomnosti babči Tsunade.“
„A ten druhý?“
„Jednoducho by tam prišla aj keby som jej povedal aby nechodila,“ usmial sa Naruto, „Tak a sme tu,“ oznámil keď sa nachádzali na akejsi čistinke mimo Konohy.
„Prečo sme sem vlastne šli?“
„Chcem ťa s niekým zoznámiť.“
„Zoznámiť? S kým?“ odpoveďou mu bol pohľad na kraj lesa, pohľad ktorým sa díval blondiak. Z tieňa stromov vyšiel muž. Objavil sa akoby odnikiaľ. Mal na sebe sivý otrhaný kabát. Čierne vlasy prepletané šedivými prameňmi a uhľovočierne chladné oči mu zvýrazňovali tvár. Ruky skrýval v rukávoch.
„Zdravím,“ zo slušnosti pozdravil Shikamaru. Neznámy iba kývol.
„Vy sa poznáte?“ čudoval sa Uzumaki.
„Stretli sme sa na obed v jednom pohostinstve,“ vysvetlil Nara.
„Aha, takže sa už tak trochu poznáte.“
„Ani nie,“ čiernovlasý mladík nespúšťal z novo-príchodzieho oči, „Kto je to?“
Muž pozrel na Naruta a ten prikývol.
„To je Itachi Uchiha,“ oznámil a díval sa na svojho spoločníka.
„Čo?!“ Shikamaru pustil z dohľadu neznámeho a prekvapene pozrel na Uzumakiho. Chcel si len potvrdiť, že uvidí úškrn, že vtipkuje, no jeho výraz bol vážny. Znova sa pozrel na chlapíka pred sebou. Jeho vzhľad sa zmenil. Mal na sebe kabát, ale tentoraz bol čierny s červenými obláčikmi, znaky Akatsuki. Vlasy a oči mal rovnako čierne len s tým rozdielom, že vo vlasoch sa mu už neskrývali šediny a oči mu zvýrazňovali červené symboly, sharingan. Nič sa nedialo. Naruto svojmu spoločníkovi zamával pred očami. Ani nežmurkol.
„Prečo si mu to spravil?“ otočil sa na Itachiho.
„Na súboj nemám čas,“ odpovedal stroho.
Uzumaki sa na Shikamara pozrel znova a tentoraz videl, že pravou rukou už siaha po wakizashi, ktorú mal pripevnenú v dolnej časti chrbta. Ďalej sa však nedostal. Stál ako zmrazený, bol chytený v genjutsu.
„Myslím, že som ho presvedčil,“ oznámil po chvíli Uchiha. Mladý génius zaklipkal očami a pomaly odtiahol ruku od zbrane.
„Takže už ti to môžem povedať,“ začal blondiak, „Itachi je môj informátor. Nevie o tom nikto okrem nás dvoch a teraz aj ty.“
„Ako vieš, že ti neklame?“ nenechal sa odradiť.
„Ak by klamal, tak tu teraz nie som.“
Zdalo sa, že to Shikamara presvedčilo.
„Je niečo nové?“ Naruto obrátil svoju pozornosť na člena Akatsuki.
„Nič, zaútočíme po vašom zápase. Ja a Kisame,“ odpovedal.
„Chápem, keď budeme so silami na dne.“
„To je môj plán,“ oznámil Uchiha, „Keď je to všetko, čo si chcel, tak ja pôjdem. Stratil som tu priveľa času.“
„Dobre,“ odpovedal Uzumaki, keď mu Shikamaru hlavou naznačil, že nemá žiadne otázky. Itachi zmizol v kúdole dymu.
„Prečo si o ňom povedal práve mne?“ začal hneď Nara, „a prečo o tom nevie Jiraya-sama?“
„Čím menej ľudí to vie, tým lepšie. Ero senin dosť cestuje a ja som Itachiho potreboval zoznámiť s niekým v dedine. Ak by nastali problémy, aby sa tu mohol ukryť,“ vysvetlil Naruto.
„Ale prečo ja?“ divil sa jeho spoločník.
„No, ako by som to... Si najmúdrejší človek akého poznám, takže by si nemal mať problém vysvetliť to ostatným ak by na to došlo,“ uškrnul sa a rukou si už chytal zátylok.
„A čo Kakashi-sensei?“

„To nič, sadni si,“ vyzvala ho Hokage, „Kakashi,“ zavolala dotyčného a on už o chvíľu preliezal oknom do vnútra, „Teraz sme tu všetci,“ oznámila.
„Čo sa deje?“ nechápal blondiak.
„Máme pre teba darček,“ objasnil mu Jiraya.

„Naruto?“
„Ah, prepáč, čo si chcel?“ znovu ho prebral zo zamyslenia.
„Prečo si to nepovedal Kakashimu?“
„Neviem ako by to zobral a ľahšie by bolo zastaviť teba ako jeho so sharinganom, nič proti,“ objasnil.
„Aj tak sa mi zdá divné, že ti pomáha, veď bez mrknutia oka vyvraždil svoj klan. Nemyslím si, že mu môžeme dôverovať. Ako ste sa vlastne dali dokopy?“
Naruto pozrel na oblohu, začalo sa stmievať.
„Je to dlhý príbeh.“
„Tak ho skráť, lebo ak budem meškať, tak ma Sakura zabije,“ uškrnul sa tentoraz Nara.
Naruto chvíľu rozmýšľal.
„Tak dobre. Bolo to pár týždňov po Sasukeho smrti,“ jeho výraz sa zmenil, zosmutnel. „Vyhľadal ma lebo vedel, že ho budem chcieť pomstiť. Zrejme o mne dostával informácie celé roky. Predpokladám, že odkedy odišiel z Konohy neprestal sledovať svojho brata a potom, keď sme sa ocitli v jednom tíme, tak dal sledovať aj mňa. Tiež mám tušenie, že poznal môjho otca. Nie som si tým istý, nikdy som sa ho na to nepýtal,“ vysvetľoval Uzumaki, „No, a tak nejako mi ponúkol pomoc.“
„Vyvraždil svoj klan vrátane rodičov a priateľov, a záležalo mu na bratovi?“ čudoval sa Nara.
„On to nespravil,“ oznámil Naruto rozhodne.
„Tak ako to potom bolo?“
„Vlastne to bola tak trochu Sasukeho vina,“ začal rozprávať počutý príbeh.
„Sasukeho?“ nechápal Shikamaru, „Ako?“
„No, je to trochu zložité,“ blondiak chvíľu uvažoval ako to vysvetlí, „Poznáš Madara Uchihu?“
„Ten, ktorý bojoval s prvým Hokage?“
„Áno, ten. Žije,“ oznámil proste a Shikamaru sa naňho vyjavene pozrel, „Viem, dá sa tomu len ťažko uveriť, ale je to tak. To on vyvraždil klan.“
„Prečo by to robil?“ položil ďalšiu otázku.
„Neviem presne. Tu si tiež môžem len domýšľať. Asi už je trochu senilný a Sasuke sa s ním ako malý stretol. Madara zrejme hľadal zámienku aby to mohol spraviť a tak mu stačili aj sťažnosti uplakaného dieťaťa, ktoré bolo nahnevané na celý klan, lebo ho neustále porovnávali s jeho úžasným bratom.“
„A ako do toho všetkého zapadá Itachi?“ spýtal sa Nara.
„Vrátil sa keď už bolo po všetkom. Uprostred toho masakru stáli jeho mladší brat a Madara so širokým úsmevom na tvári. Ten sa už-už chystal zabiť aj Sasukeho, ale keď uvidel Itachiho, usmial sa naňho a zmizol. Itachi potom všetky tieto informácie dostal zo svojho brata a rozhodol sa. Vedel, že by si to Sasuke celý život vyčítal, tak naňho použil mangekyu a zaslepil ho nenávisťou k sebe aby sa poistil, že si na to nespomenie. Tak mi to povedal Itachi,“ dovysvetľoval Naruto.
„To je teda pekelne zamotané.“
„To teda je,“ potvrdil blondiak.
„To už je tak neskoro?!“ povedal Nara omráčene, keď zistil, že slnko už skoro zapadlo, „To si to teda veľmi neskrátil. Musím už ísť, mám sa stretnúť so Sakurou. Maj sa,“ rozlúčil sa rýchlo.
„Pozdrav ju,“ stihol za ním ešte zakričať Uzumaki. No Shikamaru už len kývol rukou ani sa neotáčal a ponáhľal sa. Naruto za ním ešte chvíľu hľadel kým si nebol úplne istý, že aj posledná osoba z okolia už odišla. Vytiahol zvitok a zahľadel sa naň.