Narutov návrat I. - chuuninská skúška 26.

„Darček?“ Uzumaki sa tváril nechápavo.
„Je to vlastne-“ nedopovedala.
„Počkajte, prv vám musím niečo povedať,“ prerušil ju blondiak.
„O čo ide?“ reagoval Kakashi so zvrašteným obočím. Vedel, že by neprerušil “Darčekovú ceremóniu“ ak by to nebolo vážne, nech už dospel akokoľvek, isté veci sa proste nemenia.
„O môj súboj s Gaarom,“ oznámil.
„Chceš sa tomu vyhnúť?“ usmial sa Sannin.
„Nie,“ vrátil mu úsmev, „ale budeme mať návštevu,“ zatváril sa vážne.
„Návštevu?“ divila sa blondína, povedal to tónom, ktorý ju znepokojoval, „Vítanú alebo nevítanú?“ ako Hokage už vedela ako má na takéto typy viet reagovať, tak aby sa čím skôr dostala ku koreňu veci.
„Akatsuki,“ bez okolkov oznámil Naruto.
„Si si tým istý?“ ihneď reagoval zvrhlík. Uzumaki len prikývol, „Musíme s tým niečo robiť,“ vyhlásil Jiraya vážne.
„To myslíš vážne?“ stála ohromená, „Nie je to ďalší z tvojich žartov?“ Naruto záporne pokrútil hlavou. „Odkiaľ to vieš?“ spýtala sa napokon.
„To vám nemôžem povedať,“ oznámil, „Budete mi musieť veriť.“
„Naruto, nemôžeme konať len na základe tvojho slova,“ upozornil ho Kakashi.
„Je to od toho istého zdroja?“ smeroval otázku na blondiaka a ten Sanninovi len prikývol. „Ja mu verím,“ vyhlásil Jiraya.
„Od akého zdroja?“ nechápavo sa opýtala Piata, „a prečo nám to nechceš povedať?“ otočila sa na Naruta.
„To neviem,“ úprimne priznal zvrhlík, „Neviem kto je jeho informátor, ale viem, že už nám párkrát zachránil kožu a preto som sa mu rozhodol veriť.“
„Shizune!“ zakričala.
„Čo chceš robiť?“ opýtal sa.
„Keď mu veríš ty, tak potom aj ja. Povolám ANBU a rozkážem im strážiť halu počas skúšky. Skúšku zruším a budeme na nich čakať v plnej zbroji,“ vysvetlila.
„To by som nerobil,“ zamiešal sa do rozhovoru Kakashi.
„Prečo?“ nechápala.
„Môžu zmeniť čas útoku a tým by sme stratili výhodu, pravda, Naruto?“ obrátil sa na dotyčného. V tom sa otvorili dvere a vošla volaná.
„Áno, Tsunade-sama?“ spýtala sa udychčane.
Ak bude zakaždým, keď na ňu zavolá, takto behať, čo je podľa toho ako som zistil, za čas čo som tu, dosť často, tak príde o kĺby. Uvažoval Sannin. Starol, predtým si takéto veci nevšímal. Alebo si v lepšom prípade zlepší kondíciu.
„Tak, čo navrhuješ?“ opýtala sa Hokage.
„Koľkí budú?“ Hatake stále pozeral na Uzumakiho.
„Podľa mojich informácii, dvaja.“
„Pravdepodobne počkajú kým skončí súboj, takže s Narutom a Gaarom rátať nemôžeme. Takže zostávame my, Kankurou a Temari z Piesočnej, Shikamaru, Sakura a Ebisu,“ vyratúval.
„A Hinata,“ doplnil ho blondiak.
„Hinata? Myslíš, že bude dobré ju vystaviť takejto situácii?“ reagovala Tsunade.
„Áno, som si tým istý,“ povedal neoblomne.
„Tak dobre, aj Hinata,“ zvolila napokon. Niečo jej vravelo, že im voľačo tají, ale nevedela prísť na to čo. „To je deväť ninjov, snáď dosť silných na to aby zvládli dvoch členov Akatsuki.“
Jedného. Pomyslel si Uzumaki.
„Myslím, že by sme mali upozorniť všetkých dotyčných a mať v pohotovosti zdravotnícky tím. Pre prípad zranení,“ uvažoval Kakashi.
„Počula si Shizune?“ jasne sa opýtala Hokage.
„H-hai,“ zakoktala čiernovláska. Akatsuki?
„Oznam to len Sakure, nikomu viac, ani o tom nešepkaj. Útočníci sa nesmú dozvedieť , že o nich vieme,“ upozorňovala ju.
„Hai!“ odpovedal tentokrát bez koktania. Len čo to dopovedala už jej nebolo.
„Tak to by sme mali, vieš aj kto z Akatsuki to konkrétne bude?“
„Itachi Uchiha a Kisame Hoshigaki.“
„Treba s tým oboznámiť aj ostatných a vymyslieť plán-“ nedopovedala blondína.
„Ehm, ehm,“ odkašľal si Jiraya a nenápadne hlavou ukázal na svojho žiaka.
„Ah, presne,“ spomenula si blondína, „Zavolali sme ťa tu kvôli niečomu inému,“ dopovedala a pre zatiaľ, tak ukončila diskusiu. Otvorila prvú zásuvku, vytiahla z nej niečo a položila na stôl. Bol to zvitok.
„Čo je to?“ nechápal Naruto.
„To je tvoj darček. Jiraya nám hovoril o nehode s Kyuubim. O tom ako ťa skoro ovládol, ale niekto ťa zachránil,“ začala Tsunade.
„Môj otec,“ chytal sa Uzumaki.
„Môj žiak,“ pridal sa Sannin.
„Môj sensei,“ spomínal Hatake.
„Minato, štvrtý Hokage,“ dokončila potichu.
„Takže mi niečo zanechal?“ nádejal sa blondiak.
„Nie, je to od tvojej matky,“ oznámil mu zvrhlík.
„Od mojej mamy?“ opýtal sa nádejne.
„Nie, bohužiaľ už nežije, ale zanechala ti toto,“ objasnila Hokage.
„Aká bola?“ vyzvedal.
„Kushina Uzumaki, si po nej. Bola rovnako nevyspytateľná ako ty,“ odpovedal mu Sannin. Naruto sa usmial. Bol rád, že už aspoň čiastočne pozná identitu svojich rodičov.
„Ako som hovorila, toto ti po nej ostalo. Je to katana.“
„A teraz je tvoja,“ povedal Kakashi, vzal zvitok zo stola a podal mu ho. Naruto sa na nič nezmohol, len stál ako omráčený a pevne ho stisol.
„Nie je ničím nezvyčajná, má len chakrovú čepeľ-“
„To nevadí. Je moja... Po mame,“ odpovedal nadchnuto.

„Po mame,“ povedal ako v tranze, tok jeho spomienok sa prerušil. Rozvinul zvitok a zjavila sa zbraň. Bola nádherná, pošvu mala rovnako zelenú ako rukoväť až na to, že už nebola prepletaná striebornou niťou. Pomaly a s očami uprenými na nej ju vyťahoval.
„Chakrová čepeľ,“ opakoval slová Hokage zatiaľ čo hľadel na vytiahnutú zbraň. Mesiac odrážal jej striebornú farbu. Pomaly do nej začal vpúšťať chakru a sledoval ako ju obkolesujú modré iskierky. Prestal, katana zhasla. Lúku teraz osvetľovala iba hviezdnatá obloha, no Naruto sa stále díval na katanu svojej matky.
„PUF!“ ticho preťalo slabé no jasné puknutie; blondiak spozornel.
„Je v nebezpečí,“ oznámil mu žabí hlas. Uzumaki reagoval rýchlo, skryl zbraň a premiestnil sa.
Stál v rohu, izba bola ponorená v tme, osvetľoval ju iba mesiac nakukujúci oknom. Očkom pozrel na posteľ, Hinata nespala. Zrejme čakala až sa vráti domov.
„Pšššt,“ šepol hneď ako zbadal, že sa mu chystá niečo povedať. Rukami jej naznačil aby ostala, tak ako je. Vedela o čo ide, čakali to, preto sa dohodli, že na ňu bude dohliadať jedna z Narutových žiab aby sa on mohol voľne pohybovať a trénovať. Hinata na tom trvala. Keby ostal celé dni s ňou nič iné by nespravil. Uvoľnila sa a ležala pokojne akoby spala.
Nečakali dlho a oknom nečujne vliezli dvaja ninjovia. Mali masky, ale aj napriek nim ich spoznali. To najdôležitejšie, ich znamenie, ich oči, zakryť nemohli; Byakugan. Zakrádali sa ako šelmy pri love na svoju korisť. Pomalým, ale istým krokom zabijaka sa približovali k posteli. V tom nečakane jeden z nich rýchlym pohybom hodil shurikeny do rohu miestnosti, do toho jediného, kde niekto stál. Hviezdice preťali vzduch a naprázdno sa zapichli do steny. Vtedy sa stalo viac vecí naraz. Uzumaki sa zohol aby sa vyhol hodeným hviezdiciam, cvičeným pohybom siahol po kunaii a skočil naproti svojmu súperovi.
Shunshin no jutsu. Vyslovil v mysli. Útočník si s katanou zrejme rozumel dobre, nečujne tasil a elegantným pohybom preťal, namiesto obete, vzduch. Blondiak sa objavil za ním, sekol rukou a trafil ninjov zátylok, čím ho zneškodnil.
Druhý nepozvaný nečakal až jeho spoločník dokončí svoju prácu. Sústredil sa na svoj cieľ, rýchlym pohybom vytiahol wakizashi, napriahol a zaútočil.
Hinata pokojne ležala, čakala na pohyb svojho súpera. Hneď ako videla, že siaha po zbrani skĺzla z postele, zohla nohu a kopla.
„Yawaraka no jutsu, Doragon Keru!“ Hinatin hlas sa ozýval izbou takmer v ten istý moment ako jej chodidlo dosiahlo hruď vraha najatého jej vlastnou rodinou. Okolo nohy sa jej ovíjala chakra v tvare dračej hlavy s otvorenou papuľou. Útočník sa už na nič nezmohol a padol oblúkom na zem.
„To bolo dobré,“ žasol Naruto.
„Ďakujem, trénovala som. Čo s nimi?“
„Odveziem ich domov,“ usmial sa, vzal ich a zmizol vo víre lístia.
Ocitol sa pred sídlom Hyuuga. Všetky svetlá boli pozhasínané, ale jemu to bolo jedno. Neprišiel sem na návštevu. Položil útočníkov a zviazal ich.

„Aha Kunai!“ zreval mladý ninja na plné ústa akoby na niekoho volal, „vezmem ho, tých nikdy nie je dosť,“ s úsmevom sa po ňom už naťahoval.
„Nechaj ho tak,“ upozornil ho sensei, blondiak zastal uprostred pohybu.
„Prečo Ero-senin?“ zamračil sa na dotyčného.
„Je to odkaz,“ objasnil mu.
„Odkaz?“ Naruto zvraštil obočie ešte viac v nechápavom výraze. Obzrel si Kunai ešte raz a poriadne ho prekontroloval, teda tak ako svojimi očami dokázal.
„Žiadny tu nie je, asi už si ho zobrali,“ skonštatoval nakoniec a znova sa po ňom naťahoval.
„Ten kunai je odkaz-“ nedopovedal.
„Kunai? A čo má ako odkazovať? Veď ani nemá špeciálny tvar. Je celkom obyčajný.“
„Je to varovanie,“ vysvetľoval Jiraya s trpezlivým výrazom keď bol znova prerušený.
„Varovanie pred čím?“
„Ak by si ma nechal dopovedať, tak by som ti povedal, že ten kunai je odkaz. Zrejme majú obyvatelia tohto domu spor s ninjom. Toto konkrétne je prvé varovanie,“ dal sa do vysvetľovania a už viac nepredstieral trpezlivého.
„Prvé varovanie?“
„Ide o jedno nepísané pravidlo. Ak nejde o priamy súboj alebo misiu, ninja toleruje tri varovania,“ blondiak sa už nadychoval na ďalšiu otázku, no Jiraya ho rýchlo prerušil aby mu už dopovedal to, čo sa už chvíľu s jeho prerušovaním snaží, „Počet varovaní sa určuje počtom kunaiov,“ rýchlo dokončil Sanin.
„Aha.“

Nikdy som si nemyslel, že to niekedy použijem. Smutne si pomyslel. Siahol do kapsy, vytiahol svoju zbraň a hodil. Kunai sa zapichol do dverí, chvíľu po tom už nočné ticho prerušovali iba dve pravidelné nadýchnutia.