„Spravodlivá pomsta?!“ 22 – Nový problém

22. kapitola : Nový problém

Sakura a Shikamaru

„Sakura, už kašli na to.“ sťažoval si Shikamaru.
„Prestaň! Chceš mať nejaký zápal? Už len trochu!“ zahriakla ho kunoichi.
„Keby si neskúšal blbosti a nenechal sa schválne zraniť, nemal by si prederavené rameno.“
„Keby ma napadlo niečo lepšie.....“ pozrel smerom k mŕtvej modrovláske.
Prišiel na jej tajomstvo. Najprv len uhýbal rade papierikov ostrých ako shurikeny. Lenže keď zistil, že to nemá cenu, zastavil a chytil ju svojim tieňovým jutsu. Tak ako predpokladal, tie papiere sa nezastavili a prešli jeho ramenom skrz na skrz. Ale v jej tele sa tiež objavila diera. Ona akoby nepochopila o čo tu ide a ďalšou várkou mu presekla stehenný sval na ľavej nohe. Samozrejme sebe tiež.
Noha sa mu podlomila, ale techniku neuvoľnil. Až keď aj jej koleno dopadlo na zem, vtedy pochopila.
„Ty si ten čo zlikvidoval Hidana, však?“ prehovorila po prvý raz.
„Som to ja.“ zamraučal s jedným kútikom úst v bolestnom syknutí.
Cítil, že mu pomaly dochádza chakra. Nechcel tú ženskú zabiť, ale ak ju pustí, urobí z neho sekanú. Plánoval zložiť pečate, keď sa jej telo zrazu rozpadlo na podobné papieriky aké ovládala.
Ale Kage Mane no jutsu sa neuvoľnilo. Akoby stále niečo držal. Žeby genjutsu?
Poskladal pečate pripravený na zrážku s hromadou smrteľne ostrého papiera. Miesto, kde končil tieň a kde pred chvíľou stála žena prebodlo množstvo špicatých tieňov.
Počul výkrik. Papieriky útočiace naňho sa v polceste zastavil. Naraz sa všetky zafarbili na červeno a postupne padali k zemi.
Na mieste útoku sa zjavilo Konanine telo celé od krvi. Bola mŕtva.
„Keby začalo pršať o päť minút skôr, nemusel som byť zranený vôbec.“ zahundral.
Áno, bol si istý, že by tie papiere v daždi ovládať nemohla. Keď papier navlhne, je ťažký ...a trhá sa.
„A to je ďalšia záhada. Cítiš tu chakru? Ten dážď.... nie je obyčajný.“ zdvihla Sakura svoj zrak k nebu.
Shikamarova rana už bola viac-menej v poriadku. Všimla si, že Zetsu práve padol a Neji sa blíži k ním. Hinata a Kakashi ešte bojovali. Na rozdiel od ich súpera vyzerali dosť biedne. Rýchlo sa pozrie na Nejiho a musí im ísť pomôcť. Všetci im pôjdu na pomoc. Pri ich boku bojovali dva Narutove klony, ale aj s nimi to nevyzeralo najlepšie. Akurát vyliečili Hinatinu ruku. Aj ona by s tým mala problém. Ešte, že ich tu Naruto nechal.
„Sakura, môžeš sa pozrieť na toto?“ oslovil ju Neji a vyhrnul si premočenú košeľu.
Na tele mal veľký čierny fľak, ktorý sa mu tiahol už skoro cez celú hrď.
„Čo to je?“ vyvalila oči Sakura.
„Ľahni si, pozriem sa na to!“ poručila mu.
Nejimu sa síce nechcelo na tú mokrú studenú zem, ale musel poslúchnuť.
Chvíľu ho prehliadala, lenže potom nechápavo zložila ruky do lona.
„Neviem čo to je. Fyzicky si na tom dobre. Tie modrina, škrabance a odreniny som ti vyliečila, ale toto....“ zdvihla znechutene nos „.....netuším čo to môže byť. Vyzerá to ako nejaká droga alebo jed, ale .....“
„Sakura!!! Jedy..... každý jeden člen Akatsuki ... Sasuke vravel, že majú špecifické jedy a otrávené zbrane....Kabuto ich vymýšľal..... musíme...“ panikáril Shikamaru.
„To si nemohol povedať skôr?“ tresla päsťou do zeme.
„Nemám čas pripraviť päť protijedov! Ibaže by niekto nebol zranený.....“ vedela, že je to blbosť.
Každý mal aspoň jednu reznú ranu. Dokonca aj ona. Ale zatiaľ jej predsa nič nie je....lenže ... nemôže to nechať na náhode.
„Kabuto!!!!“ vykríkla a utekala k lesu.
„Naruto! Vzbuď ho!“ kričala na stráž už z diaľky.
Klon si ju nechápavo prezeral.
„Kai!“ vykríkla sama ešte v behu.
Kabuto sa mykol a začal sebou hádzať.
„Ty si vedel o tých jedoch?! Prečo si mi to nepovedal?! Nemyslíš si, že sme o tom mali vedieť? Aspoň ja lekársky ninja....!!!“ začala kričať aj na neho.
„Prepáč mi to Sakura-chan. Nejako som na to zabudol.“ ospravedlňujúco sa usmial, ale potom mu kútiky úst klesli, keď si uvedomil čo to znamená.
Sakura ho naštvane prebodla očami a svoj pohľad venovala Kabutovi.
„Protijedy!“ vyslovila svoju požiadavku.
„A to ti ich mám dať len tak?“ prižmúril oči, keď sa konečne spamätal.
„Myslím, že to, že si ešte stále nažive, by ti pre začiatok malo stačiť.“ zavrčala cez stisnuté zuby.
Neľutovala, že ho nezabila, ale svoj názor predsa môže zmeniť.....
„Mám podmienku...“ začal vyjednávať.
„Akú?“ tento raz sa ozval Naruto.
„Uznáte ma ako člena Lisovej a.....“
„To je somarina. Nikdy ti nemôžeme splniť takú blbosť. Žiadny Hokage by na toto nepristúpil. Pracoval si pre Orochimara.. Teraz pre Akatsuki. Myslíš, že Konoha niekoho takého príjme?“ vyratúvala Sakura.
„A Sasuke-kun?“ ohrnul nos Kabuto.
Ani nežmurkol a ležal v mláke s obrovskou hrčou na hlave. Pred sebou videl rozmazane stáť Sakuru ako zviera päste. Ale ona nebola ten kto ho udrel.
„Neporovnávaj sa so Sasukem. Nikdy!“ počul smrteľne naštvaný hlas niekde za sebou.
Dotyčný ním trhol a posadil ho na pôvodné miesto.
„Som zved. Môžem Konohe poskytnúť informácie. Viem, že za Hokage ma vziať môžete. Vlastne mali by ste. Ona sama posúdi či za niečo stojím.“ diskutoval ďalej.
Sakura sa pozrela na Naruta, ktorý mal stále nebezpečný pohľad. Chvíľu nijako nereagoval, ale nakoniec prikývol.
„Vezmeme ťa za Hokage. Teraz tie protijedy!“ precedila Sakura.
„Každý člen Akatsuki ma protijed vo svojom prsteni, ktorý nosia neustále so sebou. Keby náhodou zranili seba, alebo obeť ktorú nemajú zabiť. Dole je taká maličká páčka. Stačí jediná kvapka.“ odpovedal spokojne, pyšný na svoje vedomosti.
Sakura mu behom sekundy stiahla prsteň z ruky. Otvorila ho ako hovoril. Vo vnútri bola žltkastá mazľavá tekutina. Vtedy sa jej zatočila hlava. Žeby to začalo účinkovať až teraz? Zaváhala.
„Nie je to jed. A keby aj bol, nemáte čo stratiť.“ pousmial sa Kabuto s tým svojim odporným úsmevom.
„Aké majú účinky?“ opýtala sa ho nedôverčivo.
Musí si byť istá.... nejde tu len o jej život.
„Väčšinou to najprv funguje pomaly. Asi polhodinu. A potom ....následky sa prejavujú rýchlo za sebou.... dávam tomu päť maximálne desať minút.“ zamyslel sa štvoročko.
„Prečo taký divný harmonogram?“ opýtala sa začudovane.
„Členovia Akatsuki si chceli svoje obete „užiť“. Keby hneď skolabovali, nudili by sa. Bola to ich žiadosť. Preventívne, keby sa náhodou niekomu podarilo utiecť, aby si boli istí, že nakoniec bude po ňom.“ pokrčil plecami nakoľko mu dovoľovali povrazy.
Nemala čas robiť rozbor tej látky. Bojovala ako prvá, takže ostatní sú v poriadku....zatiaľ. Povedal päť minút? Zdvihla prsteň a na prst si kvapla tekutinu.
Ďalší závrat...... Naruto ju našťastie včas podoprel.
„Je ti dobre Sakura-chan?“ opýtal sa starostlivo.
Zdalo sa jej to alebo sa Kabuto uškrnul? Zdvihla prst k ústam a tekutinu jazykom olizla. Zapila vodou a čakala. Necítila žiadnu zmenu, ale po chvíli zistila, že hlava sa jej už netočí. Opatrne odtisla Naruta a utekala odkiaľ prišla.
„Neji!!!! Shikamaru!!!“ kričala na priateľov.
„Nájdite prstene svojich protivníkov. Vypite obsah!“ vykríkla zadychčane, keď dobehla k ním.
„Ale čo to čierne.....?“
„Najprv protilátku Neji. Tomu sa budeme venovať o chvíľu.“ vrieskala po nich.
Obaja sa vystrašene rozbehli k mŕtvolám.
Musí o tom povedať Hinate a Kakashimu.
„Naruto!“ zakričala smerom ku Kabutovi.
„Hm...?“ ozvalo sa spoza nej.
Ako si myslela. Aj on pozorne sledoval boj s Peinom.
„Keď sa Neji vráti, pozri sa ne ten čierny fľak, čo má na koži.“ prikázala mu prosebne.
„Čierny fľak...?“ striasol sa a vyľakane pozrel Sakure do očí.
„Ty o tom niečo vieš?“ reagovala okamžite.
„Možno.“ odvetil vyhýbavo.
Už jej nehľadel do očí. Silno stískal ako zuby, tak i päste.
„Takže to bol Zetsu...“ zamumlal potichu do hlučného dažďa.
„Hm? Hovoríš niečo mne?“ obzrela sa naňho kunoichi.
Keď videla, že krúti hlavou, rozbehla sa k posledným bojujúcim.

Tsunade

„Stoj!“ zrevala na muža, ktorý omnoho pomalšie utekal pred ňou.
Obzrel sa a posmešne skrivil svoje ústa do úsmevu. V očiach nemal okrem nenávisti nič.
„Takže si po mňa prišla samotná Hokage.“
Prikývla a ďalej ho v duchu fackovala. Môže to urobiť? Prečo aj nie, veď je Hokage.
„Asi nevieš z čoho si obvinený.“ nasadila kamenný výraz a čakala čo z neho vypadne.
„Máš pravdu. Keďže som nič neurobil, zaujíma ma to.“
„Prečo potom utekáš?“ vyhŕkla víťazoslávne.
„Neutekám.“ zakrútil tvrdohlavo hlavou.
„Tak prečo som zatknutý?“ opýtal sa a oprel sa o svoju vychádzkovú paličku pre mrzákov.
„Poviem ti to, keď tak veľmi chceš. Spojenectvo s Akatsuki, vyhrážanie, držanie v zajatí občianky Listovej, zabíjanie pre vlastný zisk, praktikovanie zakázaných jutsu, konanie proti Konohe a najnovšie ... napadnutie občanov Konohy. Tým myslím Anbu, ktorých som poslala, aby ťa zatkli. Zabudla som na niečo?“ vyratúvala.
Danzou očividne prekvapený z toľkej pravdy, si zhlboka vzdychol.
„Vie to ešte niekto?“ opýtal sa a vyzývavo si premeriaval Godaime.
Nie je to čudná otázka?
„Samozrejme. A nielen oni.“ zdvihla ľavú ruku a pri jej boku sa objavili dvaja Anbu, ktorí skrytí ticho čakali.
Teraz bolo jasné, že o nich vie celú dobu. Veselo sa uškrnul, bastard jeden.
„Tak v tom prípade mi neostáva iné, ako vás všetkých zabiť. A v jednom nemáš pravdu. Nikdy som nekonal proti Konogakure no sato.“ povedal pokojne.
„Konal.“ zamumlal jeden z Anbu.
Danzou prižmúril oči a pozorne si ho prezrel.
„Myslel som, že si na mojej strane ...ehm ... teraz ti hovoria Sai, však?“
„Nie som na vašej strane. Nikdy som nebol. Bol som len cvičený do Root jednotky. Vy osobne ste pre mňa nič neurobil.“ odfrkol si Sai.
„Vzdaj sa. Ak ťa zraním, nebudem sa obťažovať s liečením. Nechám ťa zdochnúť ako prašivého psa.“ precedila Piata.
„Cha.... dobre vieš, že na mňa vyhrážky nefungujú.“ vyprskol.
Mal pravdu. Nikdy nefungovali. Vždy si robil čo chcel.
Prišla sem s tým, že bude bojovať. Vlastne sa na to celkom tešila. Bol síce mrzák, ale napriek tomu, zdrhal dosť rýchlo. Až príliš rýchlo na postihnutého. Nebude ho podceňovať. Predsa tu nemôže len tak sedieť, keď vie, že niekde inde, listoví shinobi riskujú svoje životy pre blaho celého sveta. Nemôže tu prehrať ... vyhraje a počká si na nich vo svojej kancelárii.

Hinata a Kakashi vs. Pein

Ten výkrik! Všetci šiesti sme sa naraz obzreli odkiaľ prišiel.
Konan!!! .....svet sa na niekoľko sekúnd zastavil. Videl som ako po jej krásnej tvári steká krv, ktorá z brady kvapkala na zem. A potom ako v spomalenom filme padala..... dopadla na tvrdú zem. Jediný človek, ktorý pre mňa niečo znamenal umrel.
Konan neumieraj! NESMIEŠ!
Rád by som kričal z plných pľúc, plakal ... ja neviem. Položil by som za ňu život, len aby sa ona mohla pozerať na zajtrajší východ slnka. Lenže oni ma nepustili.
Hatake akoby vedel o čo sa pokúšam. Chcel som pomstiť jej smrť samozrejme.
Ten bastard ... myslel som si, že na to nepríde. Ani Konan nikdy nepomyslela na to, že by niekto mohol zaútočiť na jej telo, keď ju ani nevidí. To bolo buď šťastie alebo konanie génia.
To mi bolo však jedno. Vedel som, že jed už koluje v jeho žilách, ale tu išlo o vnútorný pocit. O uspokojenie. O pomstu! Zabijem Hatakeho aj to dievča z Hyuuga klanu. Pomstím jej smrť.
A potom ... výbuch ...tlaková vlna dvoch z nás zrazila z nôh.
A po pár sekundách prišiel dážď. Ona ho neznášala. Nenávidela vodu. Nikdy nemala rada zem, do ktorej sa narodila a preto vždy nadávala na to upršané počasie.
Preto to nebolo moje jutsu čo vyvolalo ten dážď. Kvôli nej som tú techniku nemohol použiť. Potom by bola takmer bezbranná. A tá chakry čo sa miešala s vodou ..... cítiť z nej Madaru. Ale aj tých čo sme za ním pustili. Uchihu a toho jinchuurikiho.
Čo je to za dážď? Je Madara mŕtvy? Padla organizácia Akatsuki?
Zestu a Konan sú mŕtvy. Kabuto zajatý a Sashirama nezvestná. Mal som podozrenie, že ju Madara zabil. Prečo inak by nás poslal napred a zostal s ňou osamote? Doteraz sa navrátila, aby im pomohla. Nedal jej nijakú misiu, tak čo potom?
Toto je skupina? To je tím nebodaj organizácia?
Veď ich rozprášilo pár detí z Konohy.
Niekoľko najsilnejší shinobi z celého sveta ninjov sa zoskupilo do jedinej organizácie kvôli vlastným dôvodom a všetkých zabijú práve listoví shinobi.
To je Konoha skutočne taká silná? Alebo sú len všetky ostatné krajiny slabé? Prečo ich nedokážeme poraziť?
Najprv Sasori. Ďalej Hidan a Kakuzo. Potom Uchiha zabil bývalého člena Orochimara a následne aj svojho brata Itachiho. Neschopní Deidara a Kisame zahynuli pri chytaní deväťchvostového. A nakoniec ....oni všetci.
Zabili sme aspoň jedného z ich dediny? Sarutobi Asuma ....jediná obeť. Tých Anbu sa neoplatí počítať. Nastáli za nič.
Ako sme si mohli ustanoviť také veľké ciele, keď nie sme schopní zlikvidovať pár jouninov?
A najväčšia hanba? Ten Kyuubiho jinchuuriky. Za päť rokov sme sa k nemu ani len nepriblížili. A aj o tom pláne o napadnutí Konohy sa dozvedel. Chytili akurát ten zvláštny klon. Ešte k tomu aj Sasukeho Uchihu nejako naverboval späť.
Sakra .... to bola už moja tretia kópia. To dievča je vážne výborné. Škoda, že som ju nepozval do Akatsuki. Jutsu, ktorým zabila tých dvoch....... chakry, ktorú využíva na úplnú deštrukciu nepriateľa. Oni nevybuchli. Lenže ich orgány sú roztrhané na kúsky. Vložila do nich chakru, ale ako ju mohla ďalej ovládať v ich telách?
Čudná to technika .....ááá ....prichádza posila. Takže oni už vedia o tom jede? Aj tak im to nepomôže. Troch z nás nestihnú zabiť a už teraz sa začínajú účinky jedu prejavovať.
Hatakemu sa práve pustila krv z nosa. A tej Hyuuge sa tak trasú ruky, že poriadne neudrží ani kunai v ruke.
Ehm....posila .... tá kunoichi ...práve ......aspoň myslím, že jednej mojej kópii rozdrvila lebku. To je sila.....
Už sme len dvaja.
Tie kunoichi sú v podstate lepšie ako Hatake Kakashi. Síce poslal jedného tým svojim sharinganom niekde mimo tento svet, ale jeho pohyby nie sú také presné ako tých dievčat. Buď vyšiel z formy alebo starne. A možno .... možno len tie dve oveľa viac trénovali.
Ok ....beriem späť. Moju poslednú kópiu práve prebodol chidory a potom ešte pre istotu utopil. Nemal šancu. Bol to ten skôr na taijutsu.
Ostávam už len ja.
Aha ... to dievča práve padlo k zemi. Ružovláska tiež ustúpila z boja a utekala na pomoc kamarátke. Hatake ledva stojí. Vidím ako sa mu trasú nohy. Stačí jedna rána a už sa nepostaví.
Ale keby aj títo dvaja umreli, pochybujem, že by som ostatných porazil. Kabuto im musel povedať o protilátkach.
Hatake omdlel.
Heh ... tá lekárska kunoichi sa mi k ním asi nedovolí priblížiť, však?
„Navaľ ten prsteň!“ zrevala na mňa.
V jej hlase nebolo počuť strach zo mňa. Skôr odhodlanosť tých dvoch zachrániť.
Čo môj cieľ ....mier vo svete. Možno som si vybral zlú cestu.
Ak títo ninjovia umrú a ja prežijem, čo tým dosiahnem? Nič. Tie deti sú silné .... niektorí z nich porazili viac ako jedného člena Akatsuki.
Bolo pre mier skutočne nutné zabíjať? O tom pochybujem ....ten hlupák Madara.
Ružovláska sa rozmachuje.
Oplatí sa mi uhnúť? Veď ja nechcem už žiť, tak prečo ......
Bude mier, cítim to.
Viac už som nepremýšľal. Ostrá bolesť a potom .... potom už len večná tma.
Idem za vami Konan ...... Yahiko.