„Spravodlivá pomsta?!“ 23 – Ochotný obetovať život

23. kapitola : Ochotný obetovať život

Naruto

Našiel to.
Nebolo to až tak ďaleko. Rýchlym behom tu stihol prísť za pár minút.
Pred ním sa týčila obrovská skala.
„Sú v nej, však?“ opýtal sa tvora, s ktorým bol nútený zdieľať jedno telo.
„Okolo je silná bariéra.“ dostal odpoveď.
„Reaguje to len na jeho chakru, však?“ zamyslel sa, keď už po niekoľký krát prešiel rukami po neviditeľnej vrstve.
Na ruku mu dopadla kvapka..... a potom druhá.
Obzrel sa za zvukom výbuchu odkiaľ práve šiel. Vedel čo sa stalo. S určitosťou môže povedať, že Madara je mŕtvy. A Sasuke ...no povedal mu aby sa vrátil k ostaným, ale či tak urobil, to už nevedel.
„Pozri.....“ vyrušilo ho zavrčanie.
V skale sa tvoril priechod.
„To si urobil ty?“ opýtal sa prekvapene Kyuubiho.
„Nie..... nevšimol si si? Ten dážď....“
Naozaj. Teraz to cítil aj on. Kvapky padajúce k zemi boli nasiaknuté chakrou.
Žeby výsledok ich súboja? Preto sa brána otvorila? Dotkla sa jej Madarova chakra?
Už nečakal. Nemal čas obdivovať záhadný dážď. Úzkym priechodom vošiel dnu.
„To už som videl.“ zašepkal, keď sa bokom prepchával tenkou chodbičkou.
Áno videl. V Madarových spomienkach. A po tej odbočke nasleduje miestnosť. Presne....narazil na dvere. Predtým ako ich potlačil, začul niekde vo svojej hlave tiché zavrčanie.
Otvoril. Ocitol sa v neveľkej miestnosti. Po bokoch boli police. Spredu na nich boli nalepené štítky od jedna do deväť. A na každej poličke bola nejaká ....váza??? Skôr zvláštna nádoba pokrytá všelijakými pečaťami. Chýbala len jedna. Deviatka.
„Tak už si tu?!“ počul radostné zvolanie.
Samozrejme. Klon tu musel byť už dávno. Našiel to už pri prvej nápovede. Musel sledovať Madarovu chakru. Ak vstrebal čo i len kúsok, stačilo mu ísť po stope.
Vedľa jeho bezodného klonu žiarila v stene nejaká diera. Vyzeralo to ako rasengan zvnútra. Len to nebolo modré, ale čiernostrieborné.
„Kto ti pomohol otvoriť portál?“ opýtal sa rýchlo pravý Naruto.
Žeby nakoniec nemuseli nikoho presviedčať?
„Shukaku, Nibi a Gobi. Zabralo to čas, ale predtým než si sem vtrhol sa nám ho podarilo úplne otvoriť.“ usmial sa klon.
Takže fungoval perfektne. Inak by nikdy nedokázal vstrebať také množstvo chakry, koľko majú traja démoni.
„Povedal si im už o čo ide?“ neprestával z otázkami.
„Jasné, okrem Rokubi sú všetci ochotní spolupracovať.“
„A aký má Rokubi problém?!“ vybuchol naštvane.
„Ja si s ním pohovorím.“ zavrčal Kyuubi.
Naruto súhlasne prikývol a zavrel oči. Po niekoľkých sekundách ich otvoril, ale už neboli nebesky modré ako vždy. Mali krvavočervený odtieň.
Postavil sa pred šiestu nádobu.
„Ty nechceš ísť domov?“ opýtal sa Kyuubi posmešne cez Narutove ústa, ktorý v tej chvíli vnímal svet len z diaľky.
„Chcem!“ ozývalo sa miestnosťou vrčanie tvora, ktorý už len svojou prítomnosťou vyvolával strach.
„Tak potom!“ nedal sa deväťchvostový démon.
„Nebudem spolupracovať s človekom!“ znova ta ozvena.
Kyuubi si zlovestne vzdychol a nechtom začal škrabať po nádobe.
„Prestaň!“ začuli, ale už nie hrôzostrašný, ale skôr vystrašený rev.
„Keď to neurobíš dobrovoľne, prinútim ťa. Vieš, že keď budem chcieť, dokážem to a nebude mi ťa ľúto, to mi ver. Nie je čas na dohadovanie. Presne za dvadsaťdva minút slnko zapadne. Takáto príležitosť sa nám už nenaskytne. Myslíš si, že existuje ešte niekto, kto je ochotný položiť život pre naše dobro? Pre tvory, ktoré v ich histórii toho tak veľa spôsobili?
Boli sme prinútený? Výhovorky.... to bola pomsta. Pomsta všetkým ľuďom, aj keď z domova nás vytrhol iba jeden.“ hovoril vznešene priamo nad nádobou.
Na chvíľu bolo ticho. Len klon plytko dýchal a snažil sa nepripomínať im svoju prítomnosť.
„Počúvni ho!“ ďalšia ozvena.
Žeby Hachibi?
„Dobre....“ podvolil sa nakoniec aj on.
Červené oči zmizli a opäť tam nervózne prešľapoval modrooký blondiak.
„Všetko pripravené.“ vzdychol si a dotackal sa k prvej nádobe.
„Shukakua už mám v sebe. Hovoril som ti to.“ prezeral si nedôverčivo klon svoje pravé ja.
„Aha ... takže Sanbi.“ zdvihol zmetene Naruto svoj zrak, ktorý upieral na dno prázdnej nádoby.
Zložil niekoľko pečatí a potom ešte prstami niečo pokreslil po nádobe. Otvoril uzáver.
Pocítil obrovský tlak. Šedá chakra sa rýchlo presúvala smerom ku klonovi. Najprv sa usadila na ňom a potom vnikla dnu.
A potom nasledovali Yonbi, Rokubi, Shichibi a nakoniec Hachibi.
Pri každom presúvaní mu prešli po chrbte zimomriavky. Bol si istý, že keby nebol zvyknutý na Kyuubiho chakru, na mieste by sa zosypal. A aj mu tak bolo. Triasol sa ako osika.
„Čo je s tebou?“ začul znepokojený hlas vo svojej mysli.
„Netuším ....ja.....“ zatočila sa mu hlava.
Oprel sa o prázdnu stenu a zosunul k zemi.
„To ten jed!“ zavrčal démon.
„Do-dokonči to.“ hlesol potichu a potom omdlel.
Klon si so starosťami prezeral svoje pravé ja. Musel sa poslúchnuť. Nemohol sa na to vybodnúť tesne pred koncom. Ešte štyri minúty.
Cítil všetku tú energiu čo v ňom kolovala. V mysli počul handrkovanie sa o to, kto tam velí. Vedel, že mu nič nemôžu urobiť. Bol od nich dištancovaný neviditeľnou stenou.
Podišiel k Narutovmu telu a vyhrnul mu mikinu aj tričko. Pečať bola jasne viditeľná.
„Začneme Kyuubi...“ zašepkal.
Vedel ako odpečatiť démona. Všetko našiel v tej knihe.
Bolo to ľahšie ako očakával. Tie pečate na nádobách boli v podstate nové. S touto sedemnásťročnou, i keď vyrobenou jeho otcom, nemohol mať problém.
„Kai!“ vyhŕkol.
Cez brucho začala Narutovi unikať chakra. Tmavooranžová sa posúvala vzduchom rovno na bdelého blondiaka. Chvíľočku sa zdržala na pokožke a potom vsiakla do tela.
A nakoniec .... pečať zmizla úplne. Naruto ostal bezvládne ležať opretý o stenu.
Pulz mal ..... dýchal.
Lenže ten jed účinkoval.
Pulz slabol. Pomaly, ale s veľkou istotou.
Nemal by mu pomôcť a až potom prejsť portálom?
„Nie. Neboj sa. O neho sa postarajú priatelia.“ počul vo svojej hlave výraznejší hlas ako všetky ostatné.
„Budem v poriadku?“ opýtal sa klon s obavami o svoje pravé ja.
„To neviem.“
Nepočul v tom hlase ľútosť? U najhoršieho démona všetkým čias?
„Poďakuj mu potom.“ povedal zvláštne..... neironicky .......úprimne.
Akoby niekde za sebou počul ďalších niekoľko súhlasných mrmlaní.
„Posledné dve minúty. Poďme!“ zavelil klon.
Rozhodne sa otočil chrbtom ku skutočnému Narutovi, ktorý očividne umieral, a vstúpil do tmavého priechodu do inej dimenzie, ktorý sa za necelú minútu uzavrel.

Tsunade

„To stačí!“ zastavil ma jeden z Anbu.
Jasné, nebol to Sai. Ten si určite tiež vychutnával, aj keď nepriamo, to čo som mu práve urobila. Posledná rána ..... vrazila som mu do brucha a on sa zastavil až o najbližší strom.
Konečne bol v bezvedomí.
„To ste prehnali Hokage-sama.“ zašeptal Sai, keď si prezeral jeho zranenia.
Bola som vyčerpaná. Tento dedo ....musím sa priznať, že dal mi poriadne zabrať.
Nemal žiadne zbrane, dokonca ani kunai. Ale napriek tomu ma s tou jeho bakuľkou zranil oveľa viac ako by mohlo byť možné.
Netušila som, že má veternú chakru. Zostril tu palicu tak, že ľahučko prešla cez moje zápästie. Vtedy mi presekol žilu aj tepnu. Hneď som si to začala liečiť, zatiaľ čo Saiov podriadený zabával Danzou. Sai....hm... myslím, že tie pečate mu bránili útočiť.
Musím prísť na to, ako ho ich zbaviť.
Ale to je teraz vedľajšie. Mám chuť toho bastarda zabiť. Lenže neurobím to.
Nemá smrteľné zranenie, takže to prežije. Ale nevyliečim ho. Sľúbila som to. A zakážem to aj ostatným medikom. Nezaslúži si to. Mal sa vzdať.
On chcel byť Hokage? Možnože by porazil v dueli pár jouninov, ale k Hokage mal ďaleko. Orochimaru bol oveľa ťažší súper. Ale to mala ešte fóbiu z krvi. A on to vedel. Teraz by to bolo iné.
„Vraciame sa. Pre istotu ho zviažte, aj keď pochybujem, že sa preberie tak skoro. A ty Sai..... vezmi si na starosti zatýkanie Root. Do polnoci ....ako som hovorila. .....“
Sai prikývol a a zmizol medzi stromami. Druhý ninja si prehodil Danzoa cez rameno a potichu ma nasledoval späť do Konohy.

Sasuke

„Wau!“ neodpustil som si, keď som odstúpil od zvyškov tela.
Moja a Narutova technika sa stretli v ňom. Chidory ho prebodlo a úplne spálilo a .... a rasengan ho tuším rozložil na ...vážne neviem na čo. Asi na všetko.
Bola to smrtiaca kombinácia.....teraz, ma skôr zaujíma, ako je možné, že to neurobilo nič mne a ani jeho klonu. Teoreticky sme mali byť obaja mŕtvy.
A čo keby to Narutove jutsu nefungovalo? Alebo by Madara len jednoducho uhol?
Zabili by sme sa navzájom. Naruto musel vedieť nad čím rozmýšľam.
„Zvládli sme to. Môžeš sa vrátiť k ostatným. Možno ťa budú potrebovať.“ obdaril ho prešťastným úsmevom a potom sa vyparil.
Na chvíľu som zabudol, že to bol len klon. Urobil som jeden krok ....potom druhý.
Cítil som, že mi na vlasy dopadajú kvapky. Nastavil som tvár k oblohe. Začalo pršať. Zvláštny ten dážď.
Kráčal som po vysušenej holej zemi. O chvíľku bude aj tá mokrá.
Nešiel som k ostatným. Musel som si byť istý. Chcel som vedieť .....
Vystúpil som z krátera a konečne sa mi pod nohami objavila trochu vyplznutá tráva. Vyzeralo tom, že dážď naberá na intenzite každou sekundou.
Predo mnou ležalo telo. Už z tejto diaľky som ju spoznal. Hneď mi bolo jasné, že už nie je medzi živými.
Obrátil som ju tvárou k oblohe. Dážď zmýval krv, ktorú mala na krku. A jej oči.....tie krásne oči už nikdy neuzrú svetlo.
Bola mŕtva.
Moja bývala partnerka bola mŕtva.
Členka mojej rodiny bola mŕtva.
Časť mňa v tej chvíli zomrela s ňou.
„Poď predstavím vás.“ zavolal na mňa Pein.
Načo mi bude partnerka? Za toto si Madaru ešte podám. Neskôr.
Uvidel som postavu zahalenú od hlavy po päty v Akatsuki odeve.
„Sashirama, toto je od dneska tvoj tímový partner Sasuke Uchiha.“ predstavil ma Pein.
Zdvihla hlavu a jej oči si ma zvedavo premerali. Ale v momente, keď sa naše pohľady stretli, videl som iba nenávisť. Vidíme sa prvý krát v živote a už ma neznáša? Trochu ma to mrzelo, ale veľmi nie. Nevydržala sa na mňa dlho pozerať. Tak ako každý, uhla pohľadom.
„Máme misiu.“ nadhodil som ľahostajne.
Niečo zavrčala, ale nerozumel som čo. Bol by som ale prisahal, že povedala „Itachiho....“ , ale to druhé slovo som nepočul tak zreteľne. Buď to bolo „brat“ alebo „vrah“.
Pri tej spomienke som si kľakol k nej. Z ničoho nič sa mi však zakrútila hlava a pred očami som mal všetko rozmazané. Úplne som zabudol na ten jed.
Určite sa už začal vstrebávať. Ale čo Naruto? On nevie kde sú protijedy. A vyzerá to tak, že ani ja už nestihnem ten prsteň nájsť. Cítim, že už prichádza predposledná fáza. Bezvedomie.
Snáď ho stihnú dať aspoň Narutovi včas. Mal som ho upozorniť ešte predtým ako zmizol.
Dúfam, že bude v poriadku. A o sekundu neskôr som sa hodil o zem a zavrel oči.

„Sasuke!!! Prebuď sa! Počuješ! Kde je Naruto? Sasuke!!!“ pomaly som otvoril oči a zaostril na osobu kľačiacu nado mnou.
„Sakura, Hinata? Čo....“
„Nevracali ste sa, tak sme šli za vami. Hinata našla Madarov prsteň. Tebe sme našťastie protijed stihli podať včas....ale kde je Naruto?!“ v jej hlase bola cítiť panika.
Čo? Naruto ....on je preč? Šiel po démonov ....nemá protijed.
„Musím ho nájsť!“ vykríkol som a s bolesťami sa posadil.
„Au.“ zaúpel som.
Nevedel som, že účinky sú také silné.
„Bol si vystavený jedu najdlhšie z nás. A kto je ona?“ vysvetlila Hinata a ukázala na osobu ležiacu vedľa mňa.
„To je Sashirama. Rozprával vám o nej Naruto.“ odpovedal som a od bolesti zavrel oči.
„Idem nájsť Naruta. Dajte mi ten prsteň.“ s prsknutím som vstal zo zeme a poriadne sa vystrel.
Sakura na mňa pozerala s obdivom, ale zároveň s obavami. Podala mi prsteň a opatrne ma objala.
„Nájdi ho.“ poprosila ma Hinata za obe.
Vedeli, že Naruto tu nešiel len kvôli Akatsuki. Určite sa len do toho nechceli miešať, inak by trvali, že pôjdu so mnou.
„Ostatní sú v poriadku.“ odpovedala Sakura na moje myšlienky.
„Ju...“ ukázal som na moju mŕtvu švagrinu „....vezmite k ostatným. Privediem Naruta......“ povedal som rozhodne a trochu neistým krokom vykročil smerom, ktorým utekal aj Naruto.
„Ako ho nájdem?“ na chvíľu som zapochyboval o tom čo som sľúbil. Nájsť ho snáď raz nájdem, ale bude to včas? Myslel som, že to nejde, ale zrýchlil som. spomenul som si... vtedy ...pýtal som sa na to.
„Ako si ma vždy dokázal nájsť? To si ma celú dobu sledoval?“ spýtal som sa, zatiaľ čo som kľačal na zemi a umýval podlahu.
„Nesledoval.“ uškrnul sa Naruto a vyšiel na balkón vyprášiť deku.
„Ale ako si to potom vedel?“ zopakoval som svoju otázku hneď ako vošiel dnu.
„Môj učiteľ mi povedal, že ak mi na tebe záleží a ak si ty na mňa nezabudol, tak sa mi to podarí. Stačí chcieť.“ usmial sa.
Nechápavo som nadvihol obočie a chystal sa znovu opýtať.
„Vieš prečo som sa vždy keď som ťa našiel usmieval?“ predbehol ma s vlastnou otázkou.
„Bol si rád, že ma vidíš?“ uškrnul som sa.
„Možno aj preto, ale išlo skôr o to, že to vyšlo. Našiel som ťa.“ vysvetlil.
„A čo to ako znamená?“ nedochádzalo mi.
„To znamená, že si to puto nikdy nedokázal pretrhnúť.“ rozšíril svoj úsmev a sadol si na posteľ z ktorej sa už neprášilo.
„Tak a je tu poriadok. Môžeme ísť spať.“ žmurkol na mňa a obaja sme sa uložili.
On to dokázal...našiel ma. Ako? Nemal stopovacie psy, tak čo potom? Možno.....
Zastavil som a zavrel oči. Svoje myšlienky som zameral na jedinú osobu.
Neexistovalo nič.....nič len on.
„Kde si Naruto?“ zašepkal som do ticha.
Žiadnu odpoveď som nedostal. K myšlienkam naňho som pridal spomienky.
Vtedy, keď sme porazili Hakua a Zabuzu ....ako sme spolu bojovali ....ako mi vynadal na skúške chuuninov, keď nás napadol Orochimaru ..... v Údolí Konca ... v Orochimarovej skrýši ... A potom som to ucítil.... akoby ma niekto chytil za ruku a ťahal.
Neotvoril som oči. Nechal som sa viesť. Malé zaváhanie a ťahanie zosláblo.
Všetku svoju sústredenosť som vložil do jeho nájdenia. Dlžím mu to. Neraz ma zachránil predo mnou samotným. Teraz ....ja musím pomôcť jemu.
Vtedy....akoby sa moje nohy odlepili od zeme. Ruka ma ťahala ešte rýchlejšie. A potom ťah povolil a moje nohy sa opäť dotkli pevnej zeme.
Otvoril som oči. Stál som pred vstupom so nejakej jaskyne.
Rýchlo som sa pretĺkol cez úzku uličku k dverám. Na nič som nečakal, ale okamžite vtrhol dnu. Na zemi som uvidel sedieť opretého o stenu toho, koho som tak vytrvalo hľadal.
Očami som preletel police s prázdnymi nádobami a utekal k svojmu priateľovi.
Vylovil som z vrecka prsteň. Otvoril som ho a nasilu vylial obsah Narutovi do úst.
Nevyzeral byť zranený, skôr vyčerpaný. Prinútil som ho zhltnúť tekutinu a až potom skontroloval jeho životné funkcie.
Srdce mu našťastie ešte bilo. Slabo, ale stále som cítil tep. Celý sa potil.....mal horúčku.
Opatrne som ho vzal do náruče a intuitívne sa vybral na miesto, kde nás čakali všetci ostatní.

Konoha: Kushina Uzumaki (neskôr)

Už je to jeden mesiac, čo sa toho tak veľa udialo.
Danzou bol zatknutý samotnou Hokage ....Root rozpustený ....Akatsuki zlikvidovaní .....a je to už vyše dvoch týždňov, čo sa Piatej podarilo odstrániť tie značky od Danzou.
A hlavne .....je to už jeden mesiac, čo môj syn leží v kóme na oddelení pre dlhodobo chorých.
Dôvod? Na rovinu mi povedali, že nevedia nájsť príčinu jeho stavu.
Prvé dva týždne pri ňom bola premávka ako na hlavnej ulici. Každý chcel vidieť človeka, ktorý dokázal poraziť vodcu Akatsuki. Bolo jasné, že to neurobil sám, ale aj tak. K Sasukemu nemali zatiaľ dôveru.
Každý chcel vidieť Naruta, ale len vyvolení ...jeho priatelia .... sa dostali až k nemu na izbu.
Ani jeden návštevník pri Narutovej posteli nevyronil slzu. Nielen z úcty, ale aj dôvery.
Zo začiatku tu zvyklo byť aj šesť sedem stoličiek, ale časom tu ostali už len štyri. Jedna pre mňa ....dve pre Sasukeho a Sakuru, ktorí tu boli väčšinou každý deň aj viac krát.
A posledná pre to dievča od Hyuugov. Hinatu. Tá tu bola tak často ako ja.
Teraz sa však všetko vracia do starých koľají. Tsunade už všetkým bez výnimky udeľuje misie. Ani mňa to aspoň dva razy do týždňa neminie.
Všetci ho denne navštevujeme a dúfame, že sa čoskoro preberie.
Viem, že si Sasuke Uchiha dáva jeho stav za vinu. Sám sa mi prišiel ospravedlniť. Že vraj keby bol rýchlejší .....vedela som, že je to blbosť. Sakura mi povedala, že napriek jeho dezolátnemu stavu ho šiel sám hľadať, pričom ani nevedel, kde sa nachádza. To ako ho našiel ostalo záhadou. Nikomu o tom nič bližšie nepovedal.
Narutov stav nemal nič spoločné s tým jedom. Tu išlo o Kyuubiho. Pečať zmizla a on bol preč.
Nejiho zranenie sa im nakoniec podarilo zneutralizovať. Ešte na mieste im Narutov klon vysvetlil, že taký istý fľak mal aj jeho majster. Našli ho mŕtveho a značnú časť tela mu pokrývala takáto čierna. Tsunade a Sakura našťastie vymysleli spôsob ako to zastaviť. Ten fľak mu z hrude síce nezmizne, ale aspoň nezomrie na úplné zlyhanie nervovej sústavy. Jeho telo funguje bez najmenších problémov. Žiadny vedľajšie účinky sa doteraz neukázali, čo bolo len dobré znamenie.
Tsunade zrušila Radu Starších. Všetci sa čudovali ako sa jej to podarilo, ale bola to pravda.
Oznámila to na schôdzi, ktorú dala minulý týždeň zvolať.
Druhý bod programu bol jej odchod do dôchodku. Vyslovila návrh na ďalšieho Hokage.
Nikto sa ani veľmi nečudoval, že si za nástupcu zvolila Naruta. Všetci jounini jednohlasne súhlasili s jej návrhom. Zhodli sa, že keď sa preberie z kómy, vymenujú ho za Rokudaimeho. Samozrejme, musel súhlasiť aj on, ale s jeho odpoveďou si nikto nelámal hlavu.
Ja, ale ani nikto iný, o ňom nepochyboval. Všetci verili, že sa čoskoro preberie.