Akatsuki pečú koláč

Bol hnusný, upršaný deň. Fúkal studený vietor a lialo, ako z krhly. Naši milý členovia Akatsuki, sedeli doma. Nudili sa.
„Už ma to naozaj nebaví!“ rozkrikoval sa Deidara. „Už celý týždeň prší. Ja to už nevydržím!!!“ kričal.
„Má pravdu. Sme tu už takto zavretý týždeň. Treba s tým niečo robiť!“ vyhlásil Hidan.
„A čo asi máme robiť? Opaľovať sa? Pozri sa von, aké je počasie, ty trumtruzgádžo.“ mudroval Sasori.
„Pozri! Vďaka tvojmu sarkazmu prestalo pršať!“ skríkol Hidan.
„Vážne?“ čudoval sa Tobi a začal si brať slnečník a opaľovací krém.
„Nie. Robia z teba blázna, Tobi.“ povedal Itachi a pokrútil hlavou.
„On už blázon dávno je.“ posmievala sa čierna polka Zetsu.
„Ha! To sa ozval ten pravý.“ posmievala sa biela polka, čiernej.
„Kriste, len sa nezačnite zase hádať.“ povedal Pein, ktorý práve prišiel do obývačky s novinami. „Tak, čo je vo svete nové?“ spýtal sa sám pre seba a otvoril veľké noviny.
Všetci si len vzdychli a pozreli na Peina. Chceli, aby im niečo vymyslel, kvôli nude. Ale ten čítal kľudne ďalej. Potom si znova všetci zúfalo vzdychli, ale tento krát poriadne nahlas. Nič. S Peinom to ani nepohlo. Deidara sa postavil a išiel k Peinovi.
„ÁÁÁCH!!!!“ zreval Peinovi do ucha a celou váhou sa na neho zvalil.
„Deidara, čo to do pekla robíš?!“ skríkol, pri pohľade na pokrčené noviny, ktoré mu spadli.
Zamyslený Itachi si všimol noviny a zodvihol ich. Zrazu sa mu v očiach objavili hviezdičky a s rozžiarenou tvárou povedal:
„Už viem, čo budeme robiť!“
„Čo?“ skríkli všetci zborovo.
„Piecť!“
„Piecť? My nevieme piecť, Itachi.“ poznamenal Kakuzu.
„Recept.“ povedal Itachi a ukázal prstom na stránku novín.
Všetkým sa rozžiarili oči. Boli radi, že zabijú voľný čas. Itachi vytrhol recept z novín ,všetci rýchlo vstali z gauča a upaľovali do kuchyne. Skoro prevalcovali aj Konan.
„Čo sa im stalo?“ spýtala sa Peina, ktorý oplakával roztrhané noviny.
„Tá mizerná banda zvierat!“ kričal Pein. „Zničili mi noviny!“ a nahnevane odišiel do svojej kancelárie.
Konan len pokrčila plecami a išla niekde preč.
V kuchyni to žilo. Itachi si dal na hlavu kuchársku čiapku, aby všetci vedeli, že tam teraz velí on. Všetkým porozdával zástery a sieťky do vlasov.
„Takže, pozrieme sa na ten recept.“ povedal Itachi.
„Smotanovo - jahodový! Môj obľúbený!“ rozplýval sa Deidara.
„Každý budem niečo robiť. Hidan a Kakuzu, vy dvaja budete umývať riad. Deidara, ty pripravíš suroviny. Sasori vymieša krém, Kisame ty vymiesiš cesto a tebe Zetsu, prenechám zdobenie, aby to trochu vyzeralo.“
„A čo ty?“ spýtal sa podozrivo Kakuzu.
„Ja? No, ja budem dávať pozor, aby ste to nezbabrali.“ povedal Itachi. „Tak šup - šup do práce!“
„A čo ja?“ spýtal sa Tobi.
„Tobi sa bude pozerať.“ povedal mu milo Itachi.
Všetci začali pracovať.
(Po pol hodine)
Itachi obchádza okolo všetkých pracujúcich s prísnym výrazom v tvári. Namočil si palec do Sasoriho misky s krémom a povedal:
„Viac cukru!“
To isté urobil aj Kisamemu:
„Viac múky a cukru.“
A aj Hidanovi, keď si namočil palec do misky:
„Fuj, to sa nedá jesť!“ skríkol Itachi na Hidana.
„To preto, lebo je to voda na riad.“ povedal Hidan.
„Viac mydla!“ rozkázal.
Takto tam pochodoval asi ďalšiu pol hodinu. Keď už bolo cesto upečené, dali na neho krém a Zetsu koláč ozdobil jahodami a farebnými cukríkmi. Vyzeralo to fantasticky. Potom ho opatrne zobral Itachi a dal do chladničky.
„Teraz to necháme stuhnúť. Ak to niekto z vás zožerie, zabijem ho.“ povedal kľudne Itachi.
Všetkým sa zbierali sliny, pri pohľade na koláč, ale vedeli, že to Itachi myslí vážne a tak sa neodvážili sú trúfnuť ho zjesť.
„Ten koláč tam bude až do rána.“ povedal smutne Hidan.
Všetci svoje chute k dobre vyzerajúcemu koláču, potlačili.
Ráno počul Itachi veľmi silné klopanie a hlasy za dverami. Keď sa prebral a pozrel sa na hodiny, bolo päť hodín ráno.
„Kriste, toto musí byť niečo vážne, keď ma tak skoro budia.“ pomyslel si Itachi.
Celý rozospatý vo svojich ružových dupačkách so znakom Uchiha klanu, šiel otvoriť. Keď otvoril dvere, vyvalili sa na neho sedem členov Akatsuki.
„Pre Boha, čo sa deje?!“ spýtal sa Itachi.
Všetkým len žiarili oči, usmievali sa a pozerali sa na Itachiho.
„Preskočilo vám? Veď je päť hodín ráno!“ kričal nahnevaný Itachi. „Tak čo je?“
„KOLÁČ!!!“ skríkli všetci zborovo.
Itachi skoro odpadol.
„To ste ma zobudili kvôli takej spr*stosti?!!!“
„My chceme koláč! My chceme koláč!“ protestovali všetci.
„Fajn! Ale potom mi dáte všetci pokoj!“
Itachi teda išiel dole spolu s “ukričanou bandou“. Vybral koláč a nakrájal ho na desať rovnakých častí.
„Každý z nás bude mať jeden kúsok. Jeden! Nie dva!“ kričal Itachi a naberal kúsky koláča na taniere.
Všetci siedmi sa vrhli na koláče, ako včely na med. Poobede už zostal len jeden kúsok.
„Konan, ty si nejdeš zjesť svoj koláč?“ pýtal sa udivene Sasori.
„Nie. Vieš, ja držím diétu.“
Keď počuli ostatný, že Konan drží diétu, okamžite tam prifrčali a začali sa biť o to, kto dostane posledný kúsok.
„Ja ho zjem!“ kričali všetci.
Deidara zobral pekáč a buchol s ním Hidana po hlave. Zavládlo ticho.
„Au?“ spýtal sa Hidan ironicky.
Potom sa znova začali biť. Nakoniec ho zjedol Kakuzu, lebo im povedal, že mu Pein rozkázal, nech ten koláč donesie jemu. Ale vlastne mu to Pein nepovedal a zjedol ho Kakuzu.
Zbytok večera prebiehal kľudne. Len Itachi bol akýsi čudný.
„Itachi, deje sa niečo?“ spýtala sa Konan.
„Hmm ... Rozmýšľam. Niečo mi na tom koláči nesedelo. Bol akýsi čudný.“
„Všetkým chutil.“ povedala mu a milo sa na neho usmiala.
Itachiho výraz sa zmenil na znepokojujúci.
„Už viem, čo je zle!“ pomyslel si a rýchlo utekal do kuchyne.
Prišiel až k smetnému košu a začal sa v ňom prehrabávať. Zrazu odtiaľ niečo vytiahol. Bol to prázdny kelímok, od smotany. Itachi na kelímok vytreštil oči.
„Niééééééé!!!“ skríkol.
„Čo?“ kričal vyľakaný Pein.
„Tá smotana! Dali sme ju do koláča!“
„No a?“ spýtal sa nechápavo Kisame.
„O – Ona je tri týždne po záruke!“
„Čo?“ skríkli všetci.
„Ja som vedel, že tam nie je niečo v poriadku.“ povedal Sasori.
„Ó, nie!“ skríkol Kisame, držal si brucho a utekal na záchod.
„Ku*va!“ kričal Hidan a tiež utekal na záchod.
V dome boli tri záchody. Jeden na prízemí, druhý na prvom poschodí a tretí na druhom poschodí. Ale aj tak to nebolo dosť. Všetci sa strkali, kto pôjde na záchod, ako prvý. Všetkých preháňalo celú noc. Behali hore dole. Dokonca si niektorý museli požičať aj Tobiho Pampersky. Jednoducho, bola to hrôza.
Ráno boli všetci nevyspatí a unavený.
„Hej, čudo.“ povedal Deidara Kisamemu. „Po dnešnej noci som schudol tri kilá.“
„Ja päť.“ povedal Kisame.
„Ja mám zas pocit, že som zvnútra trochu zhnil.“ povedal Sasori.
„Všetko je to tvoja vina, Deidara!“ kričal Itachi.
„Moja?!“
„Ty si predsa pripravoval suroviny! Mal si si všimnúť, že tá smotana je po záruke. Keby si si to všimol, nikto z nás by teraz nebol v takomto stave.“ povedal Pein. „A rozbili ste jeden zo záchodov!“
„To Itachi mi prikázal, aby som ich pripravil! Takže je to len jeho vina!“ kričal Deidara.
„To Konan kúpila smotanu po záruke!“ objasňoval Itachi.
„To Pein mi povedal, že mám ísť na nákup!“ povedala Konan a urazená, odišla.
„HA! Takže je to všetko tvoja vina Pein!!!“ kričal Deidara a ukazoval prstom na Peina.
„Moja?!!! Ja som vás o nič neprosil! Nikomu som nepovedal, nech niečo pečie! A ešte musím opraviť aj ten bl*ý záchod!“ rozčuľoval sa Pein.
„Ale neboj sa Pein, my ti to odpustíme.“ povedal Hidan a išiel preč.
„Tobi is good boy.“ povedal Tobi a zamával Peinovi.
Pein bol taký nahnevaný, že na kuchynské dvere napísal:
„Ten, kto zhreší tým, že tu bude niečo piecť, vlastnoručne zabijem!“
Od vtedy už nikdy, nikto v Akatsuki nič nepiekol.