Potomok Hashiramy 1. časť- Chcem sa stať Geninom !

Pamätáte sa na Senju Hashiramu ? Bol to zakladateľ Konohagakure a prvý hokage.
Vraj sa jeho rodokmeň skončil pri Tsunade. Ale ja Vám príbeh rozpoviem z tej druhej strany.....

V trávnatej bol celkom pekný deň. Ninjovia a kunoichi plnili misie, civilisti pracovali...
„Hej !!! Utri tú podlahu poriadne !“ Kričal nepríjemný majiteľ obchodu.
Chlapec ktorý kľačal na podlahe nepohol ani brvou. Volal sa Ichi a mal trinásť rokov.
Bol sirota a živil sa zlodejstvom alebo upratovaním. Jeho cieľom bolo pomstiť sa všetkým ľudom, ktorý ním opovrhovali.
Keď chlapec doumýval podlahu, prišiel za „šéfom“ a povedal:
„Už som doupratoval, chcem sľúbených desať ryo.“
„Tak ty chceš peniaze ! Za takú lajdácku prácu ti dám dve ryo. Tu máš a vypadni než si to rozmyslím !“
Chlapec schmatol peniaze a keď odchádzal, tresol dverami tak, že spadlo niekoľko kusov tovaru.

Keď Ichi prišiel do svojho „luxusného“ bytu s posteľou, stolom a stoličkou, ľahol si a začal premýšľať.
„Zaslúžim si ja naozaj takýto život ?“ Pýtal sa sám seba a v ruke zvieral medailón s nejakým znakom. Bola to jeho jediná pamiatka po matke, ktorú nikdy nepoznal.
Po chvíli zaspal.
Keď sa ráno zobudil, rozhodol sa prihlásiť na skúšky geninov (v trávnatej nemusíte mať akadémiu).
Keď prišiel pred budovu akadémie, namieril si to k najbližšiemu senseiovi.
„Dobrý deň, je ešte možné prihlásiť sa na geninské skúšky ?“
Sensei sa otočil a pohľadom si ho premeral.
„Áno, ale poplatok je dve ryo. Máš toľko ?“
„Hmm... Počkajte prosím.“ Ichi sa začal prehrabávať vo svojich vreckách.
„Tu sú !“ Vykríkol a víťazoslávne zdvihol mincu.
„Dobre. Skúška je zajtra o pol deviatej. Príď načas !“
„Prídem ! Nebojte sa !“ Zakričal a rozbehol sa domov.
„Sensei sa pousmial a sám pre seba si povedal: „Ten chlapec nemá šancu..“

Ichi sa rozhodol ísť do tréningového areálu. Keď prišiel, vybral sa smerom k stánku z nápisom: „Požičovňa zbraní“.
Vošiel a pozdravil sa: „Dobrý deň pane !“
„Vitaj chlapče !“ Povedal starý pán stojaci za pultom. „Čo si praješ ?“
„Chcel by som si požičať dvadsať kunaiov a pätnásť shurikenov.“
„Dobre. Bude to päť ryo na štyri hodiny.“
„Čože ?! Veď si ich nejdem kupovať !“
„Ale akú budem mať záruku že mi ich neukradneš ?“
„Sľubujem vám, že ich neukradnem ! Veď budem cvičiť tu !“ Ukázal smerom von zo stánku.
„Tak dobre. Ale nezvykaj si chlapče !“ Dedko vybral zbrane a podal mu ich.
„Veľmi si to vážim pane ! Ďakujem !“
Ichi sa rozbehol von.

„Takže najprv sa musím naučiť boj so zbraňami. To bude ľahké ako facka !“
Zobral zbrane a začal cvičiť.
Po hodine spadol od vyčerpania na zem. „Uf ! Beriem svoje slová späť ! Vôbec to nie je ľahké !“ „Ale musím byť silný ak sa chcem stať geninom !“
Postavil sa a pokračoval.
Postupne začal prichádzať na nové triky so zbraňami. O hodinu a pol mal základný boj so zbraňami v malíčku.
„Tak a teraz začnem s ovládaním chakry !“
Vystrel si chrbát, ruky spojil v pečať a začal sa sústreďovať.
Predstavoval si znak Jin a Jang a potichu si šepkal:
„Hlava a telo sa musia spojiť ! Hlava a telo sa musia spojiť !“ Po chvíli začal na celom tele cítiť mravčenie. Otvoril oči a zbadal niečo, čo videl len v najtajnejších snoch. Okolo neho krúžila modrá energia. Bola to chakra.
„Ja som to dokázal ! Konečne !“ Celý natešený bežal do stánku.
„Pane ! Už viem vyvolať chakru !!“
Dedko zdvihol hlavu a povedal: „Vážne ? To je dobre..“
„Pane, nenaučili by ste ma techniku premeny ? Teda ak nejakú viete.“
„Áno, viem techniku premeny. Ale si si istý ?“
„Áno som ! Na sto percent !“ Jeho hnedé oči sa zaleskli.
„Tak poď.“ Povedal a vyšiel zo stánku.
„Super !“ Ichi sa usmial a rozbehol sa za ním.
„Takže chlapče...“ Najprv sa nauč sústrediť chakru do každého bodu tvojho tela.“
„Jasné.“ Zasa zložil ruky v pečať.
O chvíľu okolo neho krúžil vír chakry.
„Je to správne ?“ Spýtal sa predavača.
„Veľmi správne ! Teraz si v hlave musíš predstaviť celú postavu osoby, na ktorú sa ideš premieňať.“
„Tak to skúsim.“ V hlave si predstavoval dedkovu tvár.
„To bolo ľahké. A teraz ?“
„Teraz to všetko urob naraz a vykríkni názov techniky.“
Chlapec sústredil chakru, predstavil si jeho tvár a vykríkol: „Technika premeny !!!“
Okolo sa objavil dym. Z dymu vystúpil rovnaký človek ako predavač.
„Podarilo sa !!“ Vyhŕkol Ichi a usmial sa.
„To vidím, vyzeráš presne ako ja.“
Ichi zobral zbrane a zaniesol ich do stánku. Potom sa premenil späť.
„Ďakujem za bezplatné požičanie ! A ak sa smiem ešte opýtať, ako sa voláte ?“
„Tatsuko. A tvoje meno je ?“
„Ja sa volám Ichi. Svoje priezvisko nepoznám. Ja totižto nemám rodičov...“
„Ach tak to je mi ľúto.“ Tatsuko sa súcitne pozrel na chlapca.
„To nič. Museli to byť poriadne nezodpovední ľudia, keď opustili svoje dieťa, takže som rád že ich nemám.“ Ichi sa usmial, ale na jeho tvári bolo vidieť že jeho úsmev je silený.
„Tak dovidenia pa- ehm..Tatsuko ! Držte mi palce, zajtra sa hodlám stať geninom !“
„Neboj sa ! Ty to zvládneš !“ Usmial sa a zakýval mu.

Keď sa Ichi vrátil do svojho bytu, od únavy spadol na posteľ a hneď zaspal.

Ráno ho zobudili slnečné lúče. Pozrel sa na hodiny a keď zistil koľko je hodín, skoro ho porazilo.
„8:46 ?? To snáď nie ! Ja som zaspal !!“