Potomok Hashiramy 2. časť- Nový sensei.

Ichi sa rýchlo obliekol a rozbehol sa smerom k Vrchu hrdinov (kopec ležiaci severne od Trávnatej).
Keď tam o desať minút celý zadychčaný dobehol, všetci kandidáti tam už boli.
„Uf ! Našťastie na mňa počkali.“ Povedal si sám pre seba a sadol si na trávu.
O päť minút ho zavolali. Mal dosť veľkú trému.
Bol tam ten sensei zo včerajška a ďalší dvaja ľudia.
„Dobre chlapče, premeň sa na mňa ! Teda ak to dokážeš..Hehe.“ Uštipačne dodal sensei.
„Jasné že to dokážem !“ Zvolal, zložil pečate a zakričal: „Technika premeny !“
Ozvalo sa hlasné „PUF !“ a stál tam druhý sensei.
„Dobre. Prvú časť zvládlo dvadsaťtri kandidátov z tridsiatich. Tí čo neuspeli, to môžu skúsiť o mesiac.“ Riekol a niečo si začal zapisovať do poznámkového bloku.
O chvíľu povedal: „Môže začať druhá časť !“
Druhá časť bola hádzanie shurikenov do terča. Skoro všetci uspeli, Ichi prišiel na rad posledný.
Nervozita v jeho hlave stúpala, až kým sensei nezvolal: „Hej ty ! Si na rade.“
„Idem na to !“ Po pár minútach to bolo nerozhodné trafil sa štyri krát z ôsmich.
Ichi si pomyslel: „Použijem fintu !“
Napriahol sa a hodil shuriken, ktorý samozrejme letel úplne mimo terča.
Chlapec sa len pousmial, a jemne mykol prstom, o ktorý mal pripevnené lanko so shurikenom. Zabralo to na jednotku. Pohybom úplne zmenil dráhu letu a shuriken sa trafil priamo do stredu.
„Gratulujem !“ Pousmial sa sensei a podal mu čelenku so znakom trávnatej dediny.
Ichi zakričal: „Áno !!! Dokázal som to !“ Schmatol čelenku a hneď si ju priviazal na čelo.
Bol na seba hrdý. Sensei povedal: „Týmto ukončujem geninskú skúšku. Zajtra na akadémii zistíte zostavy vašich tímov.“
Chlapec celý natešený bežal svoj úspech oznámiť starčekovi, ktorý ho naučil techniku premeny.

„Tatsuko ! Hej Tatsuko-san ! Dokázal som to ! Odteraz som geninom.“ Kričal Ichi na celý areál.
„Skutočne ? No to je výborné ! Síce ťa poznám iba deň, ale som na teba patrične hrdý !“
Ichi vyškeril svoj úsmev od ucha k uchu a začervenal sa. „Ehm...Toto mi ešte nikto nepovedal..“
Tatsuko sa zasmial a povedal: „A už vieš s kým budeš v tíme ?“
„Ešte nie. Dozviem sa to až zajtra.“
„Chlapče....nechceš pre mňa robiť nejaké prácičky ? Dám ti štyri ryo za deň.“
„Fíha ! Tak dobre. A o čo sa vlastne jedná ?“
„Občas zanesieš nejaké papiere do dediny, alebo poupratuješ stánok.“
„OK ! Môžem začať hneď teraz ?“ Spýtal sa Ichi.
„Jasné že hej. Najprv poukladaj veci v celom stánku, potom zanes tieto listiny do obchodu so sushi. Keď to bude hotové, dám ti ďalšiu prácu. Máš na to tri hodiny. Stačí ti to ?“
„Malo by.“ Hneď ako to dopovedal, vošlo do stánku dievča s hnedými vlasmi, staré asi tak ako Ichi.
„Dobrý deň deduško ! Ako sa máš ?“ Spýtala sa jemným hlasom.
„Ahoj Ayumi ! Vitaj, už som ťa dlho nevidel !“ Deduškova tvár sa rozjasnila rapídnym tempom.
„Aj ja teba. A kto je toto ?“ Otočila sa na Ichiho.
„Toto je Ichi. Pracuje u mňa.“
„A-ahoj...“ Ichi zrudol ako rajčina.
„No tak ! Do práce ! Čas už beží..“ Povedal Tatsuko.
„Hai !“ Chlapec začal zametať.
Ichi do večera pracoval u Tatsuka a potom dostal sľúbené štyri ryo.
Cestou domov si kúpil instantnú polievku na jedenie.
Keď dorazil do bytu, zjedol polievku a ľahol si. Zaspal za pár minút.

Keď sa zobudil, slnko už bolo vysoko. Obliekol sa a bežal na ninja akadémiu.
Už z diaľky bol počuť hurhaj okolo budovy. Vtom, z tieňa započul šepkanie.
„To je asi on !“ Ozval sa tichý dievčenský hlas.
„Tak poďme.“ Odpovedal ten druhý.
Z tieňa vyšiel čiernovlasý, modrooký chlapec a blonďavé dievča.
Chlapec sa spýtal: „Ty si asi Ichi, že ?“
„Áno som. Prečo ? Vy ste môj nový tím ?“
„Áno...Ja som Kamui Hirashi a toto je Tsuki Nanade.“
„Zdravím Vás ! Ja som jednoducho Ichi. A mimochodom, kto je náš sensei ?“
„Náš sensei údajne čaká na Čistinke temnoty v južnom lese.“ Odpovedala Tsuki. „Len dúfam, že to nebude on....“ Dodala záhadne.
„Tak na čo čakáme, ideme !“ Zavelil Ichi.
Spolu sa rozbehli do lesa. Keď prišli na čistinku, nikto tam nebol.
„A kde je ten chlap ??“ Spýtalo sa dievča.
„Zjavne nás oklamali..“ Ironicky poznamenal Ichi.
„Niečo mi tu nehrá....Prečo by nás posielali na miesto, kde nikto nečaká ? Povedal Kamui zamyslene.
Vtom sa Ichi otočil. „Uhnite !!!“ Zakričal a zvalil sa na zem.
Na tím sa valila spŕška kunaiov. Kamui reflexívne vytiahol svoj kunai a poodrážal ich.
Z kríkov vyšiel vysoký, chudý a plavovlasý muž s taktickou vestou trávnatej.
„Hmm.. Nedali ste sa, ako vidím. Prvú skúšku teda máte za sebou.“ Pousmial sa.
„Kruci !!!“ Zarevala na celý les Tsuki a zamračila sa na senseia.
„Hej ! Nedovolím aby moja dcéra takto nadávala ! Máš domáce väzenie na týždeň!“
Kamui a Ichi len preskakovali pohľadom medzi Tsuki a senseiom.
„Ale ocííí..“ Povedala čisto pubertálnym spôsobom Tsuki.
„Žiadne ale !“
„V-vy sste jej o-otec ?!“ Roztraseným a zároveň prekvapeným hlasom povedal Ichi.
„Áno, bohužiaľ je !“ Skočila do reči Tsuki.
„Dva týždne.“
„Už som ticho oci...“ Tsuki stíchla tak, ako sa rozkričala.
„Takže, ja som Kayuro Nanade a som váš nový sensei. Teraz sa mi predstavte. Začni ty.“ Ukázal prstom na Kamuia.
„Volám sa Kamui Hirashi, mám trinásť rokov, mojím cieľom a zároveň aj snom je stať sa ANBU trávnatej.“
„Dobre. A teraz ty.“
Ichi spustil: „ Noo, moje meno je Ichi. Svoje priezvisko nepoznám, pretože nemám rodičov.
Mojim cieľom je vypadnúť z tejto dediny a mojím snom je stať sa silným ninjom.“
„Skvele, ty dcéra, sa mi nemusíš predstavovať. Poznám ťa ako svoje topánky...“
Tsuki sa zamračila.
„Tak a teraz si dáme súťaž. Tento tip mi poradil môj priateľ z Konohagakure no sato, ale pravidlá som trochu pozmenil. Budem mať na páse pripevnené dve rolničky, ktoré mi budete musieť do večera zobrať. Ten jeden ktorý zvonček nezíska, bude so mnou bojovať. Pripravený ?“
„Hai !“ Zborovo vyriekli.
Všetci zmizli.
Kamui a Ichi sa rozhodli spolupracovať. Spolu sa skryli do koruny stromu, kde preberali taktiku.
Dlho sa nič nedialo, až zrazu sa priamo uprostred priestranstva objavil sensei.
„Je vôbec poriadku ?“ Sám seba sa pýtal Ichi.
Kamui zložil pečate a povedal: „Bushin no Jutsu !“
Vedľa neho sa objavil klon. Kamui mu niečo pošepkal a potom mu podal kunai s dymovou bombou. Klon zmizol.
„Čo robíš ?“ Pýtal sa udivene Ichi.
„Veď sa pozeraj.“
Zrazu z kríkov vyletel kunai, ktorý pristál vedľa senseia. Všade naokolo sa rozprskol dym.
„Teraz je naša chvíľa ! Ideme !“ Zakričal Kamui.
Spoločne vyskočili z koruny stromu Ichi vyhodil kunaie do dymovej clony aby zistil, či tam sensei vôbec je. Všetky nože boli poodrážané.
Kamui zakričal: „Trávnatá technika: Spútanie lesa !!“ Bolo počuť iba hlasné pukanie zeme.
Keď sa dym rozplynul, Ichi neveril vlastným očiam. Stál tam sensei obrastený rozličnými druhmi rastlinstva.
„Bež Ichi ! Zober tie zvončeky !!“ Zakričal Kamui.
Chlapec sa rozbehol a zvončeky mu strhol z pása.
„Mám ich !“ Víťazoslávne zakričal.
„Ha !“ Zasmial sa sensei.
Vtom, mu začalo byť čudne. Videl rozmazane, počul pišťanie v ušiach a začali sa mu podlamovať nohy. Ichi omdlel.