Potomok Hashiramy 3. časť- Kde je Tsuki?!

Keď sa prebral, ležal v korune stromu v ktorom preberal s Kamuiom taktiku. Ten teraz ležal vedľa neho.
„Hej, Kamui vstávaj!“ Zašepkal Ichi.
Postupne sa začal preberať.
„Č-čo to bolo?“ Spýtal sa udivene.
„Neviem, ty si na všetko odborník.“ Zasmial sa Ichi.
„Pripadá mi to ako genjutsu. Čiže, sensei musel vedieť kde sme.“ Povedal zamyslene.
„Hmm..“ Zamrmlal Ichi ako keby tomu rozumel. Obzrel sa a zdvihol čudný papierik.
„Hej Kamui! Čo to je?“ Začal papierik obracať a stláčať. „Páchne to po horľavine.“
„Ty idiot! Zahoď to!! Je to výbušný lístok!“
Ichi rýchlo odhodil lístok. Začalo sa z neho dymiť, potom horieť a hneď na to aj vybuchol.
Kamui a Ichiho to odhodil asi päť metrov. Ichi vstal, oprášil sa a povedal: „Tak teraz ma už naštval!!!“ Rozbehol sa do priestranstva a zakričal: „Tak poďte Kayuro sensei! Ukážte sa!“
Kayuro vyšiel z tieňa. Usmial sa a povedal: „Chlapče, to ťa nikto neučil že výbušných lístkov sa netreba dotýkať?“
„Nie, ja nemám nijakú špeciálnu ninja školu, ale viem, že..........zvončeky sú naše!“
Zozadu vybehol Kamui s už pripraveným kunaiom. Kayuro uskočil, ale Kamui stihol odseknúť jeden zvonček. Hneď na to ho aj chytil.
„Prepáč Ichi, je to len na tebe.
„To je v pohode..“ Postavil sa do bojového postavenia a povedal: „Tak poďte!“
Obidvaja vytiahli kunaie a začali sa s nimi mečovať. Sensei mu urobil niekoľko škrabancov na tvári. Ale Ichi urobil nečakaný ťah, udrel senseia do brucha tak, že spadol na zem.
Namiesto senseia však na zemi ležalo iba poleno.
Kamui z diaľky zakričal: „Za tebou Ichi!“ Ichi sa obzrel. Uvidel kunaie letiace smerom k nemu. Len tak tak stihol skočiť na zem.
Kayuro naschvál podpichoval: „Ako ťa mohli urobiť ninjom, keď sa nevieš vyhnúť ani letiacim zbraniam?“
Ichi opätoval: „A ako mohli vás urobiť senseiom, keď chcete zabiť svojich žiakov?“
„Ts!“ Sensei si iba odvrkol. Ichi vstal a rozbehol sa na Kayura.
„Týmto má nedostaneš!“ Už už chcel uhnúť, keď sa zrazu nemohol pohnúť z miesta.
Pozrel sa na vlastné nohy a neveril vlastným očiam, obrastali ich korene.
„Čo to je?!“ Zakričal. Korene začali stúpať nahor. Ichi sa najprv zastavil a s vyvalenými očami ich sledoval. Potom sa však rozbehol, a strhol mu aj posledný zvonček.
Korene začali ustupovať. Keď všetky zmizli, sensei sa spýtal: „Čo to bolo za jutsu???“
„A ako to mám vedieť?“ Odpovedal Ichi.
Sensei si pomyslel: Žeby to bol...Ale to určite nie..
„Dobre. Gratulujem vám!“
"A kde je vlastne Tsuki?" Spýtal sa Ichi.
Kamui sa zamyslel a zakričal: "Hej, Tsuki! Už môžeš vyliezť! Je koniec."
Nič sa nedialo.
Ichi ukázal prstom do kríkov. "Vidíte? Niečo sa tam leskne." Rozbehol sa k tomu miestu. Obidvaja ho nasledovali.
Keď tam prišli Ichi sa spýtal: "Nie je to Tsukiina čelenka?"
Sensei sa zhrozene zatváril a povedal: "Bože môj!"
Na zemi totižto ležala čelenka trávnatej a na nej pár kvapiek krvi.
„Čo to má znamenať??? Tsuki! To nie je vtipné!!!“ Bolo vidieť strach v senseiovej tvári.
Kamui rozhodol: „Poďme ju pohľadať.“
„Súhlasím.“ Povedal Ichi.
Každý sa rozbehol iným smerom.

Po ukrutnej hodine hľadania nenašli nič. Sensei už vyzeral zúfalý.
„Tsuki...ja ju nájdem!!! A vlastnými rukami zabijem toho, kto ju uniesol!!!“
„Vidím, že stopy smerujú na sever. Chlapci prosím, pomôžete mi?“
„Samozrejme že pomôžeme! Spoľahnite sa na mňa.“
„Na mňa tiež!“ Dodal Kamui.
„Tak nestrácajme čas! Ideme.“
Sensei sa rozbehol smerom do hlbokého lesa. Ichi a Kamui sa rozbehli za ním.

Medzitým asi päť kilometrov na sever....

„Čaká ťa nový život dievčatko...“ Povedala postava zahalená v plášti.
„Hmm!!!“ Zamrmlala so zapchatými ústami zviazaná Tsuki.
„Neboj sa...Vybral som ťa preto že je v tebe veľa sily, a máš rovnakú krvnú skupinu ako môj pán...“
„Za chvíľu sme tam....“ Riekol a usmial sa.

Približne po polhodine prišli pri nejakú skalu. Postava zložila pečate a položila na ňu ruku. Zažiarilo svetlo a Tsuki a aj tajomného únoscu vtiahlo dovnútra.

Keď sa Tsuki prebudila, ležala v cudzej miestnosti so sviečkou. Pri posteli bol stolík a na ňom nejaké prístroje. Bola spútaná. Snažila sa dostať z kožených remeňov, ale nešlo jej to.
Tak začala teda premýšľať čo s ňou bude. Vtom, vošiel do izby asi dvadsaťpäť ročný chlapec.
Bola to tá postava, ktorá ju uniesla.
„Tak ty si sa už prebrala čo? Za chvíľu pôjdeme za mojim pánom. Takže žiadne scény!
O päť minút som tu... A mimochodom, volám sa Kabuto.“
Tsuki nereagovala. Kabuto odišiel z miestnosti a zamieril si to priamo na koniec chodby.
Keď prišiel pri dvere, zaklopal a povedal: „Orochimaru-sama, môžem vojsť?“
Z poza dverí sa ozvalo: „Poď Kabuto.“ Vstúpil do veľkej miestnosti s veľkým trónom, na ktorom sedel sám Orochimaru.
„Pane, nesiem dobré správy. Našiel som dosť silné dievča s rovnakou krvnou skupinou ako vy. Chcete ju vidieť?“ Povedal Kabuto s očakávaním v hlase.
„Áno, priveď ju.“
„Hai!“ Kabuto odišiel.
O chvíľu priviedol spútanú Tsuki. Potom ju skopol na zem ako nejakú otrokyňu.
„Ahoj...moje meno je Orochimaru a tvoje?“
„Ts-suki.“ Tsuki sa tlačili slzy do očí.
„Ahá..a vieš nejaké ninjutsu???“
„Iba Henge no jutsu.“
„Čo?! A genjutsu?“
„Ani to nie.“
Orochimaru sa zatváril zmätene a vražedným pohľadom sa pozrel na Kabuta.
„KABUTO!!! Povedal si že je silná!!! Ja ťa asi zabijem!!“
„Pardon Orochimaru-sama, musel som si ju s niekým zmýliť...“
„Dobre, chápem. Ale ešte raz, a pôjdeš do hadieho akvárka!“
Kabuto nasucho preglgol. „Hai. A čo teraz???“
„Že sa vôbec pýtaš, skoncuj to s ňou!“ Orochimarova biela pokožka sa zrazu zdala nezvyčajne načervenalá.
Kabuto vytiahol kunai a povedal: „Prepáč Tsuki.“