Hokageho muž - IX.

Bol večer. Team Kakashi prišiel k nejakej dedine. Nebola to moc veľká dediny. Iba taká menšia. Mala jedno námestie a pár ulíc okolo. Domy boli novšie. Vyzeralo to, že táto dedina vznikla nedávno. V strede námestia stála fontána. V dedine sa konal karneval.
„Aká krásna dedina," povedala Sakura.
Mužská časť tímu s tým súhlasila.
„Musíme sa ísť ubytovať. Potom máte rozchod."
„Najlepšie by bolo niekde mimo námestia, Kakashi-sensei," povedal Sasuke.
„Sasuke má pravdu. Zajtra musíme skoro odísť a preto sa musíme vyspať," povedala Sakura.
Kakashi schoval špunty do uší, ktoré si vytiahol.
„Dobre."
Vydala si hľadať najbližší voľný hotel na nejakej vedľajšej ulici. Po chvíli ho našli a ubytovali sa v ňom.
Na izbe boli po dvoch. Sasuke so Saiom a Kakashi so Sakurou. Tá chvíľu protestovala, ale keď zistila, že to nemá význam, tak prestala a zmierila sa s tým.
Keď vybalili to najdôležitejšie, tak sa stretli pred hotelom.
„Na najbližší večer máte voľno."
Všetci sa radovali.

Sai sa vydal hľadať nejakú galériu. Ako umelca, ho zaujímalo miestne umenie.
„Že by tu nič nemali?"
Hľadal, ale nič nenašiel. Prechádzal sa ulicami. Tentoraz hľadal niečo iné.
„Čo by som mohol namaľovať?"
Všimol si, akú majú nádhernú radnicu. Rozhodol sa preto ju namaľovať.
Onedlho k nemu pristúpil nejaký človek.
„Prosím vás, namaľovali by ste môj portrét."
Bol to postarší pán. Na sebe mal dlhý, čierny kabát až po členky. Na hlave čierny klobúk. Čelo skoro žiadne, líca napuchnuté, ako keby ho poštípali včely. Oči zelené a nos krivý ako turecká šabľa. Očividne si Saia pomýlil s miestnymi maliarmi, ktorí maľovali ľudí za peniaze.
„No..."
Muž vytiahol mešec peňazí.
„Aspoň ma Kakashi-sensei pochváli," myslel si.
„Tak dobre."
Sai sa teda dal do maľovania. O chvíľu tam mal dlhú radu. Každý chcel, aby mu nakreslil portrét.

Kakashi sa vrátil do izby. Začal poriadne prehľadávať svoj batoh.
„Nie je tu," skonštatoval.
Vyšiel z hotela a vydal sa malú poznávaciu prechádzku. Tá však skončila veľmi skoro. Hneď oproti hotelu bolo kníhkupectvo. Zamieril si to tam. Hľadal svoju obľúbenú knižku. Pozorne prehľadával každý regál, ale nenašiel ju. Podišiel ku predavačke.
„Prepáčte, nemáte tu knižku Icha icha Paradise alebo nejakú inú z tej série?" Kakashimu sa pri tom leskli oči.
„Nie. Tu sa nikdy taká kniha nepredávala."
Kakashi odišiel smutný.

Sasuke si to namieril do najbližšej reštaurácie. Chcel sa poriadne najesť. Sadol si do rohu. A to napriek tomu, že reštaurácia bola prázdna. Tento roh bol najtmavší v celej reštaurácii. Objednal si niečo na jedenia. Okamžite mu to doniesli. Ako keby vedeli, že príde a čo si objedná. Dal sa do jedenia.
„Buď pripravení," ozvalo sa.
Sasuke sa otočil, ale nikoho nevidel. Jedol ďalej.
„Buď pripravení," počul znova.
Ani tentoraz nikoho nevidel.
„Onedlho príde tvoja chvíľa."
Rozhodol sa zaplatiť a radšej odišiel. Len sa prechádzal po meste. Myslel pri tom na udalosť v reštaurácii. Všimol si, že vo vrecka niečo má. Bola to kniha a na nej bola napísané "Pre Kakashiho". Otvoril tú knihu a všimol si úvodnú stranu.

„Autor túto knihu napísal tesne pred svojou smrťou. Vydavateľstvo sa rozhodlo vydať knihu ako pamiatku na tohto úžasného spisovateľa. Jiraiya-sama, budeme na vás spomínať."

„Ach, jaj. Ja ho zabijem."

Sakura si to namierila na námestie. Chodila po každom stánku. V jednom stánku niečo sladké zjedla, v ďalšom niečo nakúpila a tak chodila po každom stánku. Zúčastňovala sa rôznych súťaží. Sem-tam niečo vyhrala. Vyzerala znova šťastne.
„Hm, kam teraz pôjdem."
Rozhliadla sa okolo seba.
„Tam som ešte nebola," a namierila si to do obchodu s oblečením.
Z obchodu odišla sklamaná, lebo nič pre ňu tam nemali. Uvidela Saia ako kreslí ľudí.
„Ahoj, Sai."
„Ahoj, Sakura."
„Nevedela som, že si si chcel otvoriť vlastný "stánok" v tejto dedine."
„To ani nie. Pôvodne som chcel nakresliť túto nádhernú radnicu, keď prišiel ku mne jeden pán a opýtal sa ma, či ho nenakreslím. Keď som skončil, už som tu mal dlhú radu."
Sakura sa pozrela na radnicu. Bola síce farebná, ale nezdala sa byť krásna. Aspoň pre ňu nie. Ale Sai v nej niečo videl.
„Tak si tu kresli. Ja idem. Ahoj."
Sai sa nerozlúčil, mal veľa práce.

Sasuke vyhľadal Kakashiho. Ten smutne sedel v krčme. Nepil, len tak tam sedel. Podišiel k nemu a podal mu knihu. V Kakashiho očiach bola vidieť radosť. Okamžite zmizol. Sasuke si len odfúkol. Namieril si to teda na námestie. Chcel sa popozerať stánky.
Bolo to tam krásne. V obdivovaní ho prerušil krik. Vydal sa za ním. Dostal sa až na koniec dediny. Tam boli dvaja banditi a pred nimi pár mŕtvych ľudí.
„Prečo?" v duchu sa neradoval.
Zaujal bojový postoj. Napodobnil banditov a vytiahol katanu. Napustil ju svojou bleskovou chakrou.
Banditi sa rozbehli proti Sasukemu. Medzi nimi bola metrová medzera. Pomocou Shunshin no Jutsu sa Sasuke cez ňu dostal banditom za chrbát a zaútočil s katanou. Zabil by ich, keby to boli tí praví. Boli to len klony.
„Fuuton: Reppushou."
Zozadu sa na Sasukeho rútila veterná technika.
„Katon: Goukakyuu no Jutsu."
Sasuke ju obrátil na pôvodcu. Ale ten sa jej dokázal vyhnúť. Druhý bandita zaútočil na Sasukeho chrbát.
„Doton: Ryuuishi."
Pravá ruka sa mu premenila na kameň, ktorý bol na vrcholu zakončený ostrým hrotom, ktorý nal usmrtiť protivníka.
„Chidori."
Sasuke zrušil jeho techniku, ale súpera nezasiahol. Stihol sa uhnúť včas.
„Fuuton: Reppushou."
Jeho spoločník zaútočil. Sasuke sa tomu vyhol úskokom.
„Doton: Doryuudan."
„Jeden útočí a druhý čaká na dobu, keď sa uhnem, aby mohol zasiahnuť. Je to čím ďalej horšie. Aby mali obyčajní banditi takéto schopnosti..."
„Susanoo."
Sasuke sa ubránil. Bolo to však tesné.
„Musím to rýchlo skončiť.“
Vystrelil na prvého banditu šíp zo Susanoa. Zásah. Spôsobil mu okamžitú smrť.
Druhý bandita opäť zaútočil.
„Doton: Ryuuishi.“
Na Sasukeho Susanoe bola prasklina.
„Amaterasu.“
Sasuke ho zapálil. Zrušil Susanoo.
„Na to, že to boli iba banditi, boli silný.“
Vrátil sa naspäť do centra dediny. Tam to vyzeralo, ako keby sa nič nestalo.

Náhoda tomu chcela, aby sa tu stretli aj tí maskovaní ľudia. Nebolo by správne hovoriť muži, lebo bola medzi nimi aj žena. Stretli sa v malej krčmičke na námestí. Boli však oblečení presne na túto udalosť. Každý mal na sebe kimono a masku. Nebolo teda poznať, kto to je.
„Prečo sme tu museli stretnúť?“
„Je na čase vyjsť z tieňov. Ale musíme ísť pomaly. Odhaľovať sa po jednom.“
„K čomu to budeme. Mali by sme sa ukázať všetci naraz. Najlepšie vtedy, keď porazíme Akatsuki.“
„Nezabúdaj, že ak nám to nevyjde, tak o nás budú vedieť a dajú si pozor.“
„Čo teda navrhujete, sensei?“
„Počkáme si na vhodnú príležitosť.“
„To sa vám ľahko povie. Vy nie ste s nami len krátko. My už čakáme na vhodnú príležitosť zopár rokov.“
„Ja som ti to nekázal.“
Ďalšia náhoda tomu chcela, aby okolo išla Sakura. Všimla si ich. Podľa vlasov spoznala toho, s kým sa stretol Sasuke. Rozhodla sa ísť za ním.
„Odchádzame.“
Všetci odišli skôr, ako Sakura prišla k nim. Už ju to štvalo, že nevie, kto to je. Rozhodla sa teda ísť za Sasukem, že to z neho vymláti. Spočiatku ho hľadala márne, ale onedlho ho našla.
„Sasuke."
„Čo je?"
Chytila ho pod krk.
„Teraz mi povedz, s kým si sa to stretol."
„Nepoviem."
Sakura sa rozhodla, že mu dá menšiu ranu. Ale nepodarilo sa. Zo Sasukeho tela sa vypúšťala chakra, ktorá sa sformovala do podoby Naruta a zabránila jej v tom.
„Aj ty?" divila sa Sakura.
„Naruto je plný prekvapený. Teda ak chceš vedieť a...kto to je, tak musíš vydržať."
Zmizol.
Sakura si prehrávala v mysli jeho slová.
„Teda ak chceš vedieť a...kto..."
„Chcel povedať, ako prežil? Alebo..."
Sakura znova išla za Sasukem. Tentoraz bol v krčme. Objednala mu sake. Sasuke ho vypil.
„Pýtal si sa, či chcem vedieť kto to je. Ale predtým kto, si chcel povedať ako. Povedz mi pravdu."
Sasuke sa zahľadel do stropu.
„Nie si na to pripravená."
„Teda..."
„Nie, je mŕtvy. Už sa s tým nauč žiť. Keď budeš na neho stále myslieť, tak sa nepohneš ďalej. Keď na neho konečne zabudneš, tak mi povedz. Alebo keď prestaneš si myslieť, že je živý. Raikage, ako aj celá Oblačná, ti dosvedčia, že Naruto zomrel. Viem, že ty nikdy nezabudneš vďaka tomu náramku. Ale...musíš sa snažiť. Lebo takto to bude horšie a horšie."
Sakura tieto slová zarazili. Potichu odišla. Sasukemu jej prišlo ľúto, ale musel to spraviť.