Hokageho muž - XXIII.

Bolo skoro ráno. Väčšina ľudí spala, no niektorí pracovali. Tsunade a ďalší medici mali plné práce s ošetrovaním a liečením. Pár ninjov pochovávalo ninjov, ktorí zahynuli pri útoku. Každý mal prácu, ale štyroch ninjov to ešte čakalo.
„Sme tu už všetci?" pýtal sa Kakashi.
Bola ešte tma a nevidel dobre.
„Áno."
Kakashi videl len Naruta a Sakura. Sasuke splýval s tmou v jeho čiernom oblečení. Ešte k tomu keď mal aj čierne oči a vlasy.
„Sasuke, ty sa hodíš na špionážne misie. Hlavne v noci."
„To sa vie samo o sebe."
„Nebuď namyslený," povedal Naruto.
„Tak dobre, keď sme už všetci, tak vyrážame."
Odlepili sa od zeme a nabrali smer Kamenná, alebo skôr Zem zeme.

Cesta bola náročná a dlhá. Cestu si krátili rozprávaním. Skôr ako rozhovor medzi kamarátmi, žiakmi a senseiom atď, to nevyzeralo. Bol to výsluch.
„Naruto, ako si zistil, že je tvoj otec nažive?" pýtal sa Sasuke.
„No, to je nadlho."
„Času máme dosť," opakoval stále Kakashi.
Naruto si povzdychol. Čo mal robiť?
„Nie sú za tým nijaké moje špeciálne schopnosti. Bola to iba náhoda. Po jednom tréningu som bol taký unavený, že som ani nevnímal kade som išiel domov. Tak som sa dostal na úplný kraj dediny. Zhodou okolností to bolo miesto, kde kedysi sídlil klan Senju."
„A tam si ich našiel?"
„Ani nie. Vstúpil som do jedného domu a zaspal som. Asi o hodinu som sa zobudil, lebo som vonku počul divné zvuky."
„Boli to oni?"
„Nie, to len psi zavíjali, ale dostalo ma to k nim."
Naruto na chvíľu musel prerušiť rozprávanie, lebo sa musel vyhnúť niekoľkým stromom.

„No, potom som ich uvidel, tak som sa rozhodol ich sledovať. Sledoval som ich až do tajnej miestnosti. Tá bola ukrytá v hore, na ktorej sú vytesané hlavy Hokage. Zdá sa, že tá hora má iný význam, ako ozdoba dediny. Miestnosť bola veľká. Oproti vchodu, na druhej strane bol nejaký kameň, na ktorom boli informácie o živote Rikudua Sennina. Jeho narodení, detstve, ako sa naučil ninjutsu, jeho nepriateľoch, bojoch s nimi, boji s Juubim a jeho smrti. Potom ešte nejaké zakázané techniky, ktoré si mal zobrať do hrobu Hashirama a o tejto miestnosti sa nemalo vedieť. Pozdĺž bol veľký stol. Asi slúžil na rokovanie."
„Hmm. Keď sa nad tým tak zamyslím, tak podľa toho, čo hovoríš, bola toto tajná svätyňa, ako sme mali my," povedal Sasuke.
„Aby som sa k tomu vrátil, na ľavej stene bola podrobná mapa so všetkými skrytými dedinami, dedinami, osadami a bohviečím ešte. Ani som nevedel, že existuje toľko dedín, aj keď podľa mňa z nich už žiadna neexistuje."
„Aké to boli?" pýtal sa Kakashi.
„Popravde, už si nepamätám, aké dedina to boli," hovoril Naruto a škriabal sa pri tom na hlave.
„Typický Naruto," pomyslela si Sakura.
„Napravo bol ďalší vchod do nejakej miestnosti. Toto som videl predtým, ako ma pristihli. Potom nasledoval dlhý, predlhý rozhovor."
„O čom?"
„Nesmiem hovoriť."

„Po tomto rozhovore som išiel do tej miestnosti a čom som tam uvidel, som doteraz nevidel, ani neuvidím."
Všetci napäto počúvali.
„Čo tam bolo?"
„Zbrane. Ohromné množstvo zbraní, že by sa nimi dalo zásobiť niekoľko desaťtisícovú armádu. Možno aj stotisíc ninjov. Všetko tam bolo. Od kunaiov, cez katany, až po päť diel a dva katapulty. V knižnici Listovej možno nájdeš informácie o niektorých technikách, ale tu boli zvitky so všetkými technikami na svete. Aj tými Rikudovými. Boli rozdelené na ninjutsu, taijutsu a genjutsu. Špeciálne kategóriu predstavovali zvitky s technikami kekkei genkai, doujutsu a zakázanými technikami. Jiraiya odhadol, že tieto zvitky by mohli mať viac ako dvesto rokov."
„Páni!" povedali zborovo.
„Samozrejme, nikto sa tam nedostane tak ľahko. Je tam niekoľko bariér, ktoré sa nedajú obísť. Hora sa tak isto nedá zničiť."
„Takže, ak sa tam niekto dostane, tak predstavuje hrozbu pre celý svet?"
„V podstate áno. Navyše, pod budovou Hokage je niečo ako trezor. Je tam celé bohatstvo Listovej. Takže o zlej ekonomickej situácii sa nedá hovoriť. Je tam všetko, zlato, striebro, diamanty, rubíny, smaragdy, všetky drahé kovy a neuveriteľné množstvo peňazí."
„Zaujímavé," povedala Sakura.
„Čisto teoreticky, ak by bol niekto z nás špión..." hovoril Sasuke.
„Počas toho, ako som vám to hovoril, som na vás umiestnil pečať, ktorá vám zabráni o tom niečo povedať. Ak vám to nedovolím."
„Kto o tom ešte vie?"
„Nikto. Teda dúfajme, že nikto z Aliancie, ani z Akatsuki."
„Ako sa tam dá dostať?"
„To vie len niekoľko ľudí."

Blížila sa noc. Slnko pomaly zapadalo a vyžadovalo to niekam sa skryť na noc.
„Nie som Yamato, takže vám nevytvorím dom," povedal Kakashi.
Každému to však bolo jasné. Kakashi išiel zháňať nejaké jedlo. Sasuke mal na starosti oheň. Sakura rozkladala stany a Naruto pasti.
Našli si krásne miesto na útese. No priamo na ňom však nie. Útes bol taký šikmý, že sa naň nedalo vyšplhať. Naruto aj napriek tomu tam položil pár pastí. Väčšinu však dal do lesa.
Kakashi zišiel z útesu. Pod útesom bola rieka a tam nachytal ryby. Ale nevedel, ako sa dostať hore. Pomohol mu s tým Naruto.
„Ešte, že vieš Hiraishin."
Naruto sa len pousmial ako blbeček a pokračoval v práci.
Sasuke už mal oheň pripravený a tak začali piecť. Onedlho už boli ryby upečené.
„Itadakimasu!" zborovo zaznelo.
Chvíľku sa ešte rozprávali, potom išli spať. Aka prvý si zobral stráž Kakashi.

Ráno sa zobúdzali do upršaného rána. Hustý dážď sa dostal až do stanov. Okamžite vybehli zo stanov.
„Dnes ten deň začína pekne," poznamenal Naruto.
„Každopádne, pokračujeme v ceste," zavelil Kakashi.
Zbalili si veci a dali sa na cestu.