Splnený sen - časť 5

POZOR! Spoiler!

Pre obnovenie pamäte... Skončila 4. veľká vojna ninjov s mnoho obeťami, medzi ktorými bola aj Tsunade a potom Naruta vymenovali za šiesteho Hokage. Na to ho, ale hneď odvolali a jeho zástupcom sa stal Kakashi a tak sa Naruto rozhodol prihlásiť na chuninskú skúšku a rozhodol sa ísť správnou cestou k svojmu snu. Teraz plní chuninskú skúšku a už zvládol prvú, kde bola skúšajúca Hinata a začala mu druhá, kde je skúšajúca Ino a predstavím vám aj jeho tímových partnerov. Dúfam, že si ich budete vedieť predstaviť, prajem pekné čítanie :D

„Naruto-sama, hlesol jeden z jeho tímových partnerov. Naruto zastavil otočil sa k nemu. Prezrel si ho od hlavy až po päty. Bol asi o dvadsať cm nižší ako on. Mal hnedé vlasy. Trčali mu do každej strany ako Narutovi. Mal zelené oči a celkom priateľský, ale bojazlivý úsmev. Na sebe mal mikinu v zelenej farbe a mal čierne nohavice. Na ľavej strane mal puzdro na kunaie. Potom jeho pohľad smeroval na ďalšieho tímového partnera, respektíve partnerku. Čierne vlasy po plecia jej splývali s tvárou. Modré oči jej kontrastovali s modrým tričkom bez rukávov a mala na sebe čiernu sukňu, pod ktorou mala ešte tmavomodré legíny. Na pravej nohe mala puzdro na kunaie. Prezeral si ich ešte pár minút a potom sa usmial od ucha k uchu.
„Dobre teda,“ začal Naruto, aby prerušil ticho.
„Keď už nás šupli do rovnakého tímu a ja vám zaručujem, že som to nebol ja, pretože deň po mojom vymenovaní za Hokageho ma stiahli, pretože si rada starších nepriala, aby genin dostal post Hokage, tak som musel ísť inou cestou. Takže som normálny genin, teda ako kedy.“ Naruto sa usmial od ucha k uchu a jeho tímovým partnerom mykalo kútikmi úst.
„A aby som vás neoslovoval hej ty tam, tak sa navzájom predstavíme. Ja začnem. Moje meno je Uzumaki Naruto. Som ninja číslo jeden v prekvapovaní okolia a môj hlavný živel je fuuton.“ Povzbudil ich väčším úsmevom.
„Teraz ty.“ Ukázal na modrooké dievča.
„Moje meno je Sayuri a pôvodne môj klan pochádza z vodopádovej, ale pred niekoľkými generáciami sme sa presťahovali do Konohy. Môj hlavý živel je voda.“ Spokojne sa usmiala a mierne sa začervenala pod Narutovým upreným pohľadom. Naruto prikývol a pozrel sa na zeleno okého chlapca.
„Moje meno je Hiroshi a vlastne ani neviem z akého klanu pochádzam. Odjakživa bývame v Konohe. Môj hlavný živel je raiton.“ Spokojne prikývol a Naruto si dal ruky za hlavu v jeho zvyčajnom geste.
„Výborne. Teraz vieme o sebe to hlavné. Časom sa dozvieme o sebe niečo viac, ale teraz si musíme urobiť zásoby na noc a musíme nachystať pasce pre prípad, že by na nás niekto zaútočil. Takže ma napadlo niečo, čo sme spravili aj s mojim bývalým tímom. Dali sme si heslo, aby sme zistili či sme praví.“ Hiroshi a Sayuri prikývli. Napäto počúvali.
„Mám to. Celkom ľahké heslo nii-chan.,“ povedala Sayuri.
„Nemôžeš to ešte raz zopakovať?“ Naruto pokrútil hlavou. Hiroshi si povzdychol, ale zase sa nechcel priznať, že si ho nezapamätal. Potom by sa mu určite posmievali. Naruto sa ešte viac usmial keď videl Hiroshiho skleslý pohľad. Pripomenulo mu to jeho keď tiež zabudol heslo a nechcel sa priznať, že ho nevie, lebo by dostal od Sakury bitku. Síce ju dostal tak či tak, ale nebolela až tak.
„Dobre. Sayuri, donesieš drevo a Hiroshi vodu. Ja sa nám pokúsim zohnať niečo na večeru. Do toho!“ Na to sa všetci rozišli a keď už mali Sayuri s Hiroshim svoju časť úloh dokončenú pustili sa do nastražovaní pascí.
O chvíľu prišiel aj Naruto a spokojne prikývol.
„Dobrá práca, vy dvaja. Základ je tímová práca.“
„Hai!“ zvolali jednohlasne.
Neprešlo veľa času a už večerali opečenú rybu, ktorú Naruto ulovil a následne trochu opiekol pomocou katanu.
„Vďaka, Naruto-sama,“ poďakoval Hiroshi a spokojne si ľahol pri oheň. Naruto sa zamračil.
„A ešte jedna vec. Nevolajte ma Naruto-sama. Pripadám si ako dedko. Som jednoducho Naruto. Už som vám to predsa povedal.“ Sayuri sa začervenala a spolu s Hiroshim prikývli.
„Teraz už, ale spite. Budem držať hliadku a zobudím vás, keby sa niečo stalo,“ oznámil im Naruto a Sayuri si tiež ľahla pri oheň a onedlho spokojne a hlboko dýchali. Naruto sa uškrnul a na chvíľu odišiel. Urobil klon a ten si išiel na jeho miesto sadnúť s tým, že má zaspať. Potom sa Naruto potichu premiestil bližšie k tomu blbcovi, čo ich už celé poobedie sleduje a čaká na správnu príležitosť. Cítil, že niekde má aj kamošov, ale o tých sa postarajú jeho klony. Ten blbec dal jeho parťákom signál a vtedy Naruto zaútočil.
Netrvalo dlho a všetci traja boli zviazaní lanom.
„Čo ste si mysleli?“ Zakričal na nich a oni sa na neho zhrozene pozreli.
„Aký máte zvitok?“
„Zemný,“ odpovedalo mu malé dievča. Mohlo mať tak najviac pätnásť rokov. Naruto sa uškrnul.
„Výborne, takže mi ho dáte a nič sa vám nestane.“ Všetci traja preglgli a Naruto nadvihol obočie.
„Je v mojej brošni,“ ozval sa chlapec, ktorého prepadol skutočný Naruto. Tiež nemal viac ako pätnásť, ale jeho výraz hovoril niečo na spôsob “dajte si pozor, lebo inak prídete k úrazu“.
Arogant, myslel si Naruto.
„Žiadne triky, lebo inak je po vás,“ tí traja už mali skoro v nohaviciach a tak sa o nič nepokúšali. Naruto si zobral zvitok a potom sa aj s nimi premiestnil na druhý koniec lesa. Tam ich uspal pomocou genjutsu a potom ich rozviazal. Bol ešte tak starostliví, že im založil oheň, aby to bolo presvedčivejšie. Potom sa s úsmevom premiestnil naspäť a hneď ako jeho klon zmizol a on si sadol na jeho miesto, sa prebrala Sayuri.
„nii-chan, deje sa niečo?“ Naruto sa usmial, ale ona nič nevidela.
„Nie, všetko je v poriadku, len pekne spi.“ S úsmevom na tvári prikývla a tak aj znova zaspala.

„Vstávať detská. Čaká nás náročný deň,“ budil ich Naruto a po okolí rozvoniavala ryba. Prvý sa prebral Hiroshi. Posadil sa a premeral si Naruta.
„Vieš čo je zvláštne?“ Naruto sa na neho pozrel.
„Zdalo sa mi, že nás v noci niekto prepadol a ty si ho len tak odbil. Vyhrážal si sa im, ale nie smrťou a my sme dostali zvitok.“ Naruto sa na chvíľu zatváril zhrozene, ale potom sa usmial a pokrútil hlavou.
„To bude tým lesom. Nemaj strach, nič sa nestalo, len si sa trochu červenal a vykrikoval si Sayurino meno, tak asi by s mal radšej zahryznúť do tej ryby.“ Hiroshi sa začal červenať a Naruto sa smial z plna hrdla. Na to sa prebudila aj Sayuri a prekvapene sa pozrela na tých dvoch.
„Čo sa tu deje?“ Obidvaja pokrútili hlavami a Naruto sa ďalej smial. Sayuri ln mykla plecami a zobrala si ďalšiu rybu.
„nii-chan, napadlo ma,“ začala Sayuri. Naruto sa prestal smiať a zatváril sa vážne. Mal čo robiť, aby sa znova nerozosmial.
„Čo by sa stalo, keby nemáme ani jeden zvitok, alebo napríklad ich máme viac?“ Naruto si dal ruky za hlavu a chvíľu premýšľal.
„No, v prvom prípade, by nás asi diskvalifikovali a museli by sme opakovať skúšku o šesť mesiacov, ale v tom druhom prípade netuším, pretože to sa ešte nestalo.“ Sayuri prikývla a potom sa už každý venoval svojim raňajkám.