Ruža pre Princeznú 02: Prebudenie
nebolo by dobré len tak ich prebudiť,
mohli by totiž na ňu hneď zaútočiť,
a keďže do nich vložila trochu svojej moci
tuhších nepriateľov by si snáď ani nevysnila.
kamenný had, čo sa princeznej okolo nôh obmotával,
i kamenný žabiak, čo si na jej bruchu vysedával,
boli kedysi jej dobrými priateľmi.
naproti tomu hada zaujímali iba sľúbené vedomosti,
to, čo sa stalo po ich prebudení, sudičku zaskočilo.
čím jej do žíl zákerný jed dostal,
oživlý žabiak ho z nej chcel vysať,
had mu to však nemienil nijak uľahčovať,
pokiaľ jej chcel pomôcť, musel s ním bojovať.
plazivec to očakával a útok odvrátil,
skokan sa však nemienil len tak ľahko vzdať
a bol odhodlaný za každú cenu vyhrať.
sudička v tej istej nepríjemnej chvíli,
zo šoku nevedela, čo má robiť,
a tak jej musel žabiak hada do tváre hodiť,
aby sa z neho konečne prebrala
a pre milovanú ich oboch niečo spravila.
akoby v jej žilách ani nikdy nebol,
plazivcovi sa to neveľmi páčilo,
a keďže si povedal: Stačilo!,
žabiak mal čo robiť ,
aby mu zabránil sa k tým dvom priblížiť,
no had spravil nečakaný výpad,
a zo skokana bol takmer smrteľný prípad.
nemienil ešte voňať odspodu ku kvetinám,
predsa len však počítal s tým,
že ďalší hadov útok bude jeho posledným.
a psychicky sa na to pripravil,
keď plazivec znovu zaútočil,
žabiak so zlomenou rukou úder nevykryl
a nebyť zásahu sudičky had by ho ním zabil.
pričom mu umožnila na okamih vidieť do budúcnosti,
spravila z neho totiž znovu sochu
a tú následne rozdrvila vo vzduchu,
čo neľutovala ani trochu.
jediným pohladením ho vyliečila,
zároveň mu pôvodnú podobu vrátila,
zhrozene tiež čosi zistila,
v jeho očiach sa stratila.
k princeznej sa totiž začal poberať,
bolo načase ich drahú zobudiť,
no nevedela, či bude schopná sa s ňou rozlúčiť,
keď sa však na šedovlasého strážcu pozrela,
pod oknom zrazu čosi začula.
myšlienka nedobrá jej rozhodnutie zhatala,
strážcu si v okamihu rozhodla nechať,
pričom princeznú už nechcela viac prebúdzať.
slzu viny pritom z oka vyronila,
nemohla si však pomôcť,
a svoje šťastie sa rozhodla od neho si vymôcť.
k dverám do veže ho priviedli,
on snažiac sa pred nimi zachrániť rýchlo do nich vošiel,
po schodoch nekonečných úplne hore vyšiel
a hoci to nečakal poklad tam našiel.
čo nemala na tvári ani vrásku,
na prvý pohľad sa do nej zamiloval,
modré z neba by jej bez hanby nasľuboval,
na rukách by ju nosil,
keby sa jej srdca zmocnil.
pohladil ju teda po tvári sťa letmí vánok,
no mal pocit ako by sa dotkol chladného kameňa,
spočiatku bol v šoku a nevedel čo to znamená.
vraj tak neskutočne nádhernej,
že nebolo princa, ktorý by sa nepokúsil zrušiť jej kliatbu,
každému sa však podarilo iba vlastní život stratiť,
bo nikto jej osud zatiaľ nedokázal zvrátiť.
ktorý si tajomstvo stratenej pravej ruky vždy ponechával,
vyrozprával mu tiež príliš mnoho podrobností,
než aby príbeh zaradil iba medzi miestne povesti,
čo znamená, že sa ako jeden z mála zachránil,
a svoj život už viac nepremárnil.
princ však až doteraz nevedel, čo vlastne chce,
rýchlo sa vrátil do reality,
pričom ho spomienka vyliečila z naivity.
neskutočných zbrane vládcov,
prvým mal byť polmetra veľký žabiak,
hoci podobný sedel kúsok od neho,
a nevyzeral ako bohvieaké strašidlo,
bolo mu treba úctu preukazovať,
bol to totiž on, kto dovoľoval princeznej sa dotýkať.
na čo by odprisahal, že sa skokan taktiež jemne sklonil,
potom tu bol ešte druhý strážca,
ktorý mal vyzerať ako meter dlhý had,
a hoci ich princ nemal nijak zvlášť rád,
chcel i jemu úctu preukázať,
začal ho teda po komnate hľadať.
nechápal to, veď ho nemalo byť možné zabiť,
iba samotná urazená sudička ho mohla zničiť,
čo znamenalo, že by v komnate ešte stále mohla byť,
a jeho zrazu napadlo, či zostať alebo utiecť a žiť.
obživlý sa vzduchom k oknu preniesol,
a kamsi na nádvorie ukázal,
princ ani trochu neváhal,
rýchlo sa k nemu poponáhľal.
jedinú, čo na studničnom kamenom kruhu rástla,
okamžite vybehol z komnaty,
a hoci už vedel, že je hrad zakliaty,
ostnaté chápadlá stratili nad ním moc,
keď v tom začala na svet padať noc.
musel rýchlo použiť oba nože,
zatvorila sa totiž aj tá modrá,
a keď hod po druhý krát nedá,
stiahne sa posvätná ruža do kameňa.
no netušil, či by sa mu od strážcu dostala ochrana,
musel preto nôž hodiť rýchlo a svižne,
čo sa mu aj podarilo úplne presne.
princ vzal ho do dlaní hneď,
po schodoch vyšiel ako strela,
princezná bola v mesačnom svite tak nádherne biela,
že sa k nej skoro nedokázal priblížiť,
a musel sa ešte chvíľu tou krásou pýšiť.
no keď muža uvidel, znovu ožil,
i ukázal na jej ruky zopnuté,
princ zbadal, že ich má presne pre ružu zovreté,
tak jej do nich kvet opatrne vložil,
a prebúdzajúcu sa princeznú hneď zočil.
no keď pocítilo na ramenách jeho dlane hrejivé,
a do jeho očí placho vzhliadlo,
to, čo mu v srdci chýbalo,
zrazu v jedinom okamihu v ňom našlo.
a tá sa v sekunde zmenila na vášnivosť,
zovrel ju v krehkom no pevnom náručí,
a zároveň jej pozrel pevne do očí,
potom sa jej pier zmocnil,
a tak jej srdce definitívne dobil.
princ princeznú oslobodil,
žabiak vďaka sudičke kliatbu nadobro zrušil,
nechápal však prečo sa mu nevrátila pôvodná podoba,
keď v tom sa mu do mysle vkradla jej zloba,
a on začul tie bolestivé a zraňujúce slová.
aj keby mal akokoľvek dobré pindy,
musel prijať ten zničujúci fakt,
a podpísať s ňou duchovný kontrakt.
s podmienkou neveľmi obsahovo prekvapivej:
"Buď mojím, inak sa šťastie tvojej milovanej rýchlo minie
a aj jej nadobudnutá láska hneď zhynie."
a chcel čo najrýchlejšie odísť odtiaľ,
kde hoc bolo mnoho krásneho,
čakalo ich iba pramálo dobrého.
nemohla ho však nikde nájsť,
a hoc jej drahý sľúbil strážcov dosť,
vedel, že ani jeden pre ňu nedosiahne jeho dôležitosť,
nemohol však nič iné robiť,
iba ju držať v náručí a utešiť.
so sudičkou totiž zmizol,
evidentne nechcela vidieť svojej lásky odchod,
a hoci to bola ona, kto jej dal na lásku dôvod,
obaja ju budú navždy milovať,
pretože sa od nej ich srdcia nedokážu odpútať.
vedel však, že ju dokáže urobiť šťastnou,
a po čase až smútok a bolesť zo straty pominú,
pokúsi sa s ňou založiť mocnú rodinu,
ktorá ľudu i zemi prinavráti šťastie a hojnosť,
aby ich v živote stretávala iba radosť.
nevšimol si vládnuci pár čierne mraky v susedovic doline,
a tak to čo sa len veľmi ťažko obnovilo,
sa v plameňoch vojny opäť zapálilo.
Tak a je tu druhý diel, ospravedlňujem sa, že to tak trvalo, ale pri konci som to začal flákať, takže som sa namiesto písania venoval iným záležitostiam, každopádne dúfam, že sa ti druhá časť páči a keďže sa nám to tu mení v sériu očakávaj, že v tretej časti sa vraciame späť do reality a slova sa chytí majster nemravných príbehov a nebude, vzhľadom k obdobiu, o ktorom bude hovoriť, nejak zvlášť citlivý, takže Tsunade to pekne zabolí, zároveň sa dozvieš ako sa vlastne zoznámila s Shizune, ale dosť bolo spoilerov, hurá na tretí diel.
Nedokážu se přestat divit, co všechno jsi z toho dokázal udělat a vymyslet. Ti strážci, kamenný žabák a had, byli úžasní, zvlášť takové připodobnění vztahu Tsunade a Jiraiyi. Ke konci mi ho bylo líto, tak se trochu děsím toho pokračování, ale zároveň se i těším na Shizune.
Děkuju
. • Seznam FF, Poslední FF: Šampioni těžké váhy | Na kočku a na myš | Rozkaz zněl jasně | Bohům padají z talířů drobky
. • V noci jsou všechny kočky černé.
. ♪ Some days, some nights...
Nem zač, nuž tretia časť bude trochu depresívna alebo tak povediac viac realistická, každopádne sa dá povedať, že som ešte na začiatku, keďže zatiaľ hovorí Tsunade, taktiež som sa ešte nerozhodol, ale dokonca možno nechám prehovoriť aj samotnú Shizune, ako však sama vidíš koniec je zatiaľ v diali a uvidí sa čo všetko spácham, dúfam však že mi zachováš priazeň aj naďalej
FF BY HAGIKU
YURI FAN Ano i já jsem Yurifanista
Máš niečo čoho sa chceš zbaviť, alebo naopak niečo hladáš, tak neváhaj a pridaj sa do fb skupiny Anime a Manga Burza!
http://www.facebook.com/groups/478036032208994/