Ruža pre Princeznú 03: Svetlo Zhaslo, Ruža Zmizla
Vložil Hagiku Biseki, Po, 2012-08-13 19:49 | Ninja už: 6053 dní, Příspěvků: 442
Časť Tretia: Svetlo Zhaslo, Ruža Zmizla
Zatiaľ čo kráľovná udržovala krajinu v chode,
jej drahý v čele armády držal nepriateľa na jednom bode,
dosť veľké straty utržili obe strany,
nezdalo sa však, že by niektorá skladala stany,
práve naopak, vojna iba začínala,
pričom sa šťastena raz na jednu či druhú stranu prikláňala.
jej drahý v čele armády držal nepriateľa na jednom bode,
dosť veľké straty utržili obe strany,
nezdalo sa však, že by niektorá skladala stany,
práve naopak, vojna iba začínala,
pričom sa šťastena raz na jednu či druhú stranu prikláňala.
Tam, kde sa meče krížia a v krvi kúpu,
netreba na hľadanie smrti lupu,
stačí sa len pozorne zahľadieť,
a budete ju, oháňajúcu sa kosou, poľahky vidieť.
netreba na hľadanie smrti lupu,
stačí sa len pozorne zahľadieť,
a budete ju, oháňajúcu sa kosou, poľahky vidieť.
Neďaleko nej sa špacíruje naša drahá sudička,
a v rukách sa jej blýska naostrená kosička,
keďže kamarátkinu ponuku prijala,
v práci s kosou sa ešte stále zaúča,
žabiaka však už teraz rada poúča,
a keďže ten jej o svojom nízkom pôvode, nepovedal
ako profík sa kopy nezmyslov napočúval.
a v rukách sa jej blýska naostrená kosička,
keďže kamarátkinu ponuku prijala,
v práci s kosou sa ešte stále zaúča,
žabiaka však už teraz rada poúča,
a keďže ten jej o svojom nízkom pôvode, nepovedal
ako profík sa kopy nezmyslov napočúval.
Poznať to však na sebe nedal nikdy,
jej hlas sa mu totiž začínal čoraz viac páčiť,
takže sa ňou často nechával niekam vláčiť,
aby väčšinou zistil, že je to totálna blbosť,
za čo na ňu začal nadávať ako chorá vrana,
od čierneho večera až do bieleho rána.
jej hlas sa mu totiž začínal čoraz viac páčiť,
takže sa ňou často nechával niekam vláčiť,
aby väčšinou zistil, že je to totálna blbosť,
za čo na ňu začal nadávať ako chorá vrana,
od čierneho večera až do bieleho rána.
Na to, čo musel robiť, si tak nejako zvykol,
a k jedinej známej tvári sa primkol,
keď potom na bojisku živých kosil,
to, kde práve je, si vôbec neuvedomil.
a k jedinej známej tvári sa primkol,
keď potom na bojisku živých kosil,
to, kde práve je, si vôbec neuvedomil.
Až keď sa deň chýlil k záveru,
zbadal potrhaný kus látky,
ku ktorej kedysi cítil trochu lásky,
znak zeme v ktorej bojoval,
a ktorú istého času veľmi miloval.
zbadal potrhaný kus látky,
ku ktorej kedysi cítil trochu lásky,
znak zeme v ktorej bojoval,
a ktorú istého času veľmi miloval.
Došlo mu, že armádu isto kráľ vedie,
i rozhodol sa, že ho drahej bezpečne domou privedie,
nech ho však hľadal ako chcel,
vôbec nikde ho nenašiel,
až si všimol svoju pani nad nejakou mŕtvolou stáť,
a ako by v tranze do nej kopať.
i rozhodol sa, že ho drahej bezpečne domou privedie,
nech ho však hľadal ako chcel,
vôbec nikde ho nenašiel,
až si všimol svoju pani nad nejakou mŕtvolou stáť,
a ako by v tranze do nej kopať.
S búchajúcim srdcom k nej kráčal neistým krokom,
zároveň sa modliac k najmocnejším bohom,
nech je mŕtvym iba nejaký mocný generál,
len aby ním nebol samotný kráľ.
zároveň sa modliac k najmocnejším bohom,
nech je mŕtvym iba nejaký mocný generál,
len aby ním nebol samotný kráľ.
Šesť metrov od mŕtvoly zbadal, že je ako ježko,
s dvadsiatimi šípmi v tele sa dá žiť, aj keď trochu ťažko,
päť metrov od mŕtvoly zbadal brnenie zlatom zdobené,
nevadí, také isté je šľachtou v obľube nosené.
s dvadsiatimi šípmi v tele sa dá žiť, aj keď trochu ťažko,
päť metrov od mŕtvoly zbadal brnenie zlatom zdobené,
nevadí, také isté je šľachtou v obľube nosené.
Štyri metre od mŕtvoly zbadal brnenie striebrom zdobené,
nevadí, také je u generálov mimoriadne obľúbené,
tri metre od mŕtvoly si všimol v chrbte zákernú dýku,
nemuselo to ale znamenať, že predstavovala pýchu.
nevadí, také je u generálov mimoriadne obľúbené,
tri metre od mŕtvoly si všimol v chrbte zákernú dýku,
nemuselo to ale znamenať, že predstavovala pýchu.
Dva metre od mŕtvoly ležala prilba s korunou,
nemusela byť jeho, mohla tam byť iba náhodou,
meter od mŕtvoly mohol konečne vidieť tvár,
a zistil, že je to, nielen srdca jeho milovaného, kráľ.
nemusela byť jeho, mohla tam byť iba náhodou,
meter od mŕtvoly mohol konečne vidieť tvár,
a zistil, že je to, nielen srdca jeho milovaného, kráľ.
Odtiahol od neho šokovanú smrtku,
a pevne ju objal, bo srdcia mali obaja v smútku,
okamžite sa jej myseľ do reality vrátila,
jediným švihom mŕtvolu v sekunde spálila,
popol do zlatého rytinou zdobeného džbánu vložila.
a pevne ju objal, bo srdcia mali obaja v smútku,
okamžite sa jej myseľ do reality vrátila,
jediným švihom mŕtvolu v sekunde spálila,
popol do zlatého rytinou zdobeného džbánu vložila.
S pomocníkom rovno do hradu skočila,
no na to, čo mala urobiť, sa vôbec netešila,
strážca ju povzbudzujúco objal,
z rúk jej smrti džbán pomaly vzal,
do záhrady ju čakať poslal,
a sám sa za ich milovanou vybral.
no na to, čo mala urobiť, sa vôbec netešila,
strážca ju povzbudzujúco objal,
z rúk jej smrti džbán pomaly vzal,
do záhrady ju čakať poslal,
a sám sa za ich milovanou vybral.
Hoc hrad navštívil po prvýkrát,
vedel presne, kde má hľadať,
do spálne modrastej vstúpil tíško,
a pri srdci mu bolo ťažko,
na posteli zbadal zlaté vlny na purpure,
až to milovanej povie, z jej sĺz vznikne nové more.
vedel presne, kde má hľadať,
do spálne modrastej vstúpil tíško,
a pri srdci mu bolo ťažko,
na posteli zbadal zlaté vlny na purpure,
až to milovanej povie, z jej sĺz vznikne nové more.
Keď sa s ňou lúčil, bolo to osemnásťročné nesmelé dievča,
teraz, po dvadsiatich rokoch, je z nej vládkyňa meča,
a silná sebavedomá žena,
na ktorú si vyskakovať nedovolí ani jedno knieža,
napriek tomu sa rozhodol, že jej to oznámi v sne,
bude ju tak môcť utešiť, keď bude na dne.
teraz, po dvadsiatich rokoch, je z nej vládkyňa meča,
a silná sebavedomá žena,
na ktorú si vyskakovať nedovolí ani jedno knieža,
napriek tomu sa rozhodol, že jej to oznámi v sne,
bude ju tak môcť utešiť, keď bude na dne.
Zo snového oparu objavil sa starý známy hrad,
ten, kde videli sa posledný krát,
ženu s neistým krokom žabiak viedol,
aby ju do jej starého väzenia priviedol,
a ona starého priateľa poslušne nasledovala,
hoc jej odvaha stále chýbala.
ten, kde videli sa posledný krát,
ženu s neistým krokom žabiak viedol,
aby ju do jej starého väzenia priviedol,
a ona starého priateľa poslušne nasledovala,
hoc jej odvaha stále chýbala.
V starej cele našla ležať svojho drahého,
a na ňom si hovieť strážcu malého,
mráz jej v okamihu po chrbte prebehol,
i chladná ruka smrtky jej srdce zovrela,
a ona hneď všetko vedela.
a na ňom si hovieť strážcu malého,
mráz jej v okamihu po chrbte prebehol,
i chladná ruka smrtky jej srdce zovrela,
a ona hneď všetko vedela.
V tom žabí strážca vyskočil,
do svojej skutočnej podoby sa premenil,
potom jej snovou hmlou výhľad zatemnil,
a keď sa konečne rozplynula,
na pláni plnej mŕtvol sa ocitnula.
do svojej skutočnej podoby sa premenil,
potom jej snovou hmlou výhľad zatemnil,
a keď sa konečne rozplynula,
na pláni plnej mŕtvol sa ocitnula.
I keď vzhliadla ako smrtka do jednej sťa v tranze kope,
poslúchli ju, a vykročili k nej nohy obe,
s každým krokom jej bylo srdce rýchlejšie,
a podrobnosti na mŕtvole boli čoraz detailnejšie,
až prišla k mŕtvole úplne,
a dúfala, že je iba v tom najhoršom sne.
poslúchli ju, a vykročili k nej nohy obe,
s každým krokom jej bylo srdce rýchlejšie,
a podrobnosti na mŕtvole boli čoraz detailnejšie,
až prišla k mŕtvole úplne,
a dúfala, že je iba v tom najhoršom sne.
No keď sa jej drahý strážca zrazu objavil,
a smrtku od mŕtvoly oddelil,
pochopila, že zo snom to nemá nič spoločné,
práve naopak, všetko je až hnusne skutočné.
a smrtku od mŕtvoly oddelil,
pochopila, že zo snom to nemá nič spoločné,
práve naopak, všetko je až hnusne skutočné.
Za pravdu jej dalo aj to, čo sa potom udialo,
modrasté nebo sa čiernymi mrakmi zatiahlo,
a klapka po klapke omývala krvavú pláň,
na ktorej menní i bezmenní zaplatili najvyššiu daň,
a medzi nimi padol i samotný kráľ,
ktorý boj o život v bolestiach vzdal.
modrasté nebo sa čiernymi mrakmi zatiahlo,
a klapka po klapke omývala krvavú pláň,
na ktorej menní i bezmenní zaplatili najvyššiu daň,
a medzi nimi padol i samotný kráľ,
ktorý boj o život v bolestiach vzdal.
Smrtke zrazu z ruky vyšľahol ohnivý plameň,
a spálil telo až na kostnú dreň,
z mŕtvoly tak zostal iba popol,
ktorý by vietor rozfúkal vôkol,
nebyť toho, že ho do zlatého džbánu nasypala,
a krásnou rytinou zapečatila.
a spálil telo až na kostnú dreň,
z mŕtvoly tak zostal iba popol,
ktorý by vietor rozfúkal vôkol,
nebyť toho, že ho do zlatého džbánu nasypala,
a krásnou rytinou zapečatila.
Starý priateľ smrtku utešil,
ako by jej šok objatím vyliečil,
z rúk jej džbán pomaly vzal,
a do neďaleko sa objaviaceho hradu sa sám vydal.
ako by jej šok objatím vyliečil,
z rúk jej džbán pomaly vzal,
a do neďaleko sa objaviaceho hradu sa sám vydal.
Po nekonečných schodoch dorazil do spálne,
a kráľovnej hneď došlo, že tam ešte stále je,
pokúšala sa prebudiť, no márne,
vzhliadla ešte, ako pokladá džbán na stôl,
ako sa jej pier tými svojimi jemne dotkol,
potom ju už snová hmla zahalila,
a späť do jej tela ju prinavrátila.
a kráľovnej hneď došlo, že tam ešte stále je,
pokúšala sa prebudiť, no márne,
vzhliadla ešte, ako pokladá džbán na stôl,
ako sa jej pier tými svojimi jemne dotkol,
potom ju už snová hmla zahalila,
a späť do jej tela ju prinavrátila.
Bleskovo sa zobudila a začala priateľa hľadať,
po hrade sa rozhodla bádať,
džbán s dýkou stali sa jedinou stopou,
že bol v spálni naozaj s ňou.
po hrade sa rozhodla bádať,
džbán s dýkou stali sa jedinou stopou,
že bol v spálni naozaj s ňou.
K oknu teda rýchlo pribehla,
chakru v srdci k varu priviedla,
a vďaka mágii dávno zabudnutej,
vyčarila z neho trochu krásy motýlej.
chakru v srdci k varu priviedla,
a vďaka mágii dávno zabudnutej,
vyčarila z neho trochu krásy motýlej.
Nieto však obyčajný motýľ jej z hrude vzlietol,
bol rýchlejší než rozbesnení vietor,
a tak mohol včas na dvor doletieť,
kde sa už strážca k smrtke navrátil,
a k odchodu sa takmer pripravil.
bol rýchlejší než rozbesnení vietor,
a tak mohol včas na dvor doletieť,
kde sa už strážca k smrtke navrátil,
a k odchodu sa takmer pripravil.
Keď ho však zbadal, na okamih zastavil,
a ruku k pristátiu mu nastavil,
vedel, že smrtku by jeho odchod zničil,
no i k svojej starej pani sa vrátiť túžil.
a ruku k pristátiu mu nastavil,
vedel, že smrtku by jeho odchod zničil,
no i k svojej starej pani sa vrátiť túžil.
Mágiou starou z hliny svoje dvojča vykúzlil,
a časťou svojej duše ho obdaril,
vďaka tomu mohol obe svoje pani sprevádzať,
bez toho, aby sa musel z ich citmi zahrávať,
nemusel svoje dvojča ku kráľovnej posielať,
samo k nej začalo šialene utekať.
a časťou svojej duše ho obdaril,
vďaka tomu mohol obe svoje pani sprevádzať,
bez toho, aby sa musel z ich citmi zahrávať,
nemusel svoje dvojča ku kráľovnej posielať,
samo k nej začalo šialene utekať.
Smrtka sa hneď šťastím rozplakala,
a ako by zo strachu, ho pevne objala,
on jej však nikam utiecť nemienil,
a vo vášnivom bozku sa s ňou do ďaleka premiestnil.
a ako by zo strachu, ho pevne objala,
on jej však nikam utiecť nemienil,
a vo vášnivom bozku sa s ňou do ďaleka premiestnil.
Zatiaľ čo bývalá sudička sa rozplývala šťastím,
kráľovná sa snažila nezhynúť utrpením,
plačúc sediac na zemi pod oknom,
premýšľala, prečo ho nezobrať útokom,
veď by stačilo iba vyskočiť,
a nechať tú bolesť konečne skončiť.
kráľovná sa snažila nezhynúť utrpením,
plačúc sediac na zemi pod oknom,
premýšľala, prečo ho nezobrať útokom,
veď by stačilo iba vyskočiť,
a nechať tú bolesť konečne skončiť.
Ledva sa na žiaľom zoslabnuté nohy postavila,
k oknu si hneď stoličku pristavila,
chytiac sa závesov na ňu pomaly vystúpila,
a do tmavej noci odhodlane vyskočila,
vzduch pod jej nohami sa však náhle spevnil,
sťa by sa v najtvrdší kameň zmenil.
k oknu si hneď stoličku pristavila,
chytiac sa závesov na ňu pomaly vystúpila,
a do tmavej noci odhodlane vyskočila,
vzduch pod jej nohami sa však náhle spevnil,
sťa by sa v najtvrdší kameň zmenil.
Nech vyskakovala ako chcela,
zomrieť nikdy nechcela tak veľa,
keď v tom si v okne všimla známu tvár,
a z jej srdca zrazu zmizol žiaľ.
zomrieť nikdy nechcela tak veľa,
keď v tom si v okne všimla známu tvár,
a z jej srdca zrazu zmizol žiaľ.
Vystriedala ho obrovská úľava,
a v očiach sa objavila veľká páľava,
hoc sa snažila k nemu vykročiť,
podarilo sa jej iba nohy si podlomiť,
a takmer si narazila držku,
na tú pevnú vzdušnú dlážku.
a v očiach sa objavila veľká páľava,
hoc sa snažila k nemu vykročiť,
podarilo sa jej iba nohy si podlomiť,
a takmer si narazila držku,
na tú pevnú vzdušnú dlážku.
Vôbec však na ňu nedopadla,
tvárou totiž vrazila do čohosi mäkkého,
a na prvý pocit poddajného,
avšak keď ju to čosi objalo,
okamžite pochopila, čoho sa jej dostalo.
tvárou totiž vrazila do čohosi mäkkého,
a na prvý pocit poddajného,
avšak keď ju to čosi objalo,
okamžite pochopila, čoho sa jej dostalo.
Už sa viac nemusela na nič hrať,
mohla sa konečne dosýta vyplakať,
k svojmu drahému strážcovi sa pevne pritisla,
ako by bola od neho závislá.
mohla sa konečne dosýta vyplakať,
k svojmu drahému strážcovi sa pevne pritisla,
ako by bola od neho závislá.
Ich vzájomný vzťah však nedefinovali nikdy,
bo jeden druhému občas spôsobovali krivdy,
no zároveň sa neskutočne priťahovali,
a o srdce i to svoje často tvrdo bojovali.
bo jeden druhému občas spôsobovali krivdy,
no zároveň sa neskutočne priťahovali,
a o srdce i to svoje často tvrdo bojovali.
Muž do náručia kráľovnú vzal,
a rýchlo sa k oknu poberal ,
nebolo by dobré, aby ich ľudia videli vo vzduchu,
iste by to medzi nimi vyvolalo mnoho vzruchu,
navyše jeho ešte nemali možnosť spoznať,
takže by to vyzeralo, že sa chystal výsosť unášať.
a rýchlo sa k oknu poberal ,
nebolo by dobré, aby ich ľudia videli vo vzduchu,
iste by to medzi nimi vyvolalo mnoho vzruchu,
navyše jeho ešte nemali možnosť spoznať,
takže by to vyzeralo, že sa chystal výsosť unášať.
Skočil teda rýchlo do jej spálne,
myslel si, že si počína správne,
no potom, čo kráľovnú na posteľ položil,
podľa jej výrazu na tvári zistil,
že asi niečo dobre neurobil.
myslel si, že si počína správne,
no potom, čo kráľovnú na posteľ položil,
podľa jej výrazu na tvári zistil,
že asi niečo dobre neurobil.
Skôr než na to stihol prísť,
žena stihla rýchlo ruku vytasiť,
a stiahnuť ho na svoje pery,
hoc netušil, či má prijať jej dary,
z toľkej vášne, ktorú z nich cítil,
hneď čosi závažného zistil.
žena stihla rýchlo ruku vytasiť,
a stiahnuť ho na svoje pery,
hoc netušil, či má prijať jej dary,
z toľkej vášne, ktorú z nich cítil,
hneď čosi závažného zistil.
Musela niekoľko mesiacov trpieť samotou,
v nedostatku tých krásnych pocitov,
a vybrala si jeho, aby jej ich prinavrátil,
nevedel však, či tú schopnosť už dávno nestratil,
tak jej župan rýchlo roztvoril,
pomaly ju po chvejúcom sa tele pohladil,
a v lone ju šikovnými prstami dokonale naladil.
v nedostatku tých krásnych pocitov,
a vybrala si jeho, aby jej ich prinavrátil,
nevedel však, či tú schopnosť už dávno nestratil,
tak jej župan rýchlo roztvoril,
pomaly ju po chvejúcom sa tele pohladil,
a v lone ju šikovnými prstami dokonale naladil.
Nebolo už viac treba váhať,
a keďže sa mu aj sama chcela oddať,
zložil si pancier i krúžkovú košeľu,
a keďže nemienil o svojich pocitoch písať novelu,
sklonil sa k svojej roztúženej drahej,
a koľko vášne jej dá, ponechá na nej.
a keďže sa mu aj sama chcela oddať,
zložil si pancier i krúžkovú košeľu,
a keďže nemienil o svojich pocitoch písať novelu,
sklonil sa k svojej roztúženej drahej,
a koľko vášne jej dá, ponechá na nej.
Kráľovná si jej brala zas a znova,
bolo vidieť, že bola dlho sama doma,
konečne sa nasýtila až ráno,
do mysle sa jej však vkradlo mračno,
pomsta jej začala rozum haliť,
našťastie ju stihol strážca rýchlo odvrátiť.
bolo vidieť, že bola dlho sama doma,
konečne sa nasýtila až ráno,
do mysle sa jej však vkradlo mračno,
pomsta jej začala rozum haliť,
našťastie ju stihol strážca rýchlo odvrátiť.
Jeho drahú však už stihla poznačiť,
nikdy by sa viac nedokázala úplne umravniť,
útek sa stal jedinou možnosťou,
a s úplne novou totožnosťou,
rozhodli sa spolu od nuly začať,
a v ďalekom kráľovstve nový svet vystavať.
nikdy by sa viac nedokázala úplne umravniť,
útek sa stal jedinou možnosťou,
a s úplne novou totožnosťou,
rozhodli sa spolu od nuly začať,
a v ďalekom kráľovstve nový svet vystavať.
No tak ako vie pšeničné semienko, v akej zemi sa zrodilo,
vie i srdce človeka, kam by sa s radosťou prinavrátilo,
hoc by ho po návrate tríznila búrka bolesti,
predsa len nikdy nezabudne, ako chutí láska k vlasti.
vie i srdce človeka, kam by sa s radosťou prinavrátilo,
hoc by ho po návrate tríznila búrka bolesti,
predsa len nikdy nezabudne, ako chutí láska k vlasti.
Poznámky:
Nuže viem, že som sa pri minulom dieli vyjadril, že sa k slovu dostane konečne aj majster Jiraya, ale trochu sa to skomplikovalo a naša drahá Tsunade vyprávjá jak stará poviedkarka, nuž čo už s ňou. Zatiaľ sa zdá, že ešte aj tá budúca časť bude pod jej patronátom a potom sa uvidí, z toho čo mi hovorila sa máte na čo tešiť, pričom v budúcej časti realita čiastočne začne splývať s fikciou. Dúfam, že sa vám tento diel páčil a zachováte príbehu vernosť až dokonca. 
Odkaz na předchozí díl:
Prebudenie (2 hlasů)
- Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.
Hagiku, já nemám slov, a hrozně se omlouvám, že komentuju tak pozdě.
Já miluju pohádky, mám pro ně slabost, a tady nad tím dokážu mít jen otevřené oči dokořán a užívat si tu pohádkovost, nechat se vtahovat do příběhu. Líbilo se mi, jak jsi tam odpočítával metry k mrtvému tělu; natahoval čas a dával prostor pro naději, že to nakonec ten král nebude, i když každý tam někde v koutku ví pravdu. Jsem ráda, že tě to baví, jaks mi psal a snad brzo zase dodáš pokračování
. • V noci jsou všechny kočky černé.
. ♪ Some days, some nights...
Som rád, že sa ti to páči a ver tomu, že robím na troch veciach pre tri baby, z toho dve úchylárni, kto by to bol povedal, ale nemaj boja mám nápady minimálne na dva diely
FF BY HAGIKU
YURI FAN Ano i já jsem Yurifanista
Máš niečo čoho sa chceš zbaviť, alebo naopak niečo hladáš, tak neváhaj a pridaj sa do fb skupiny Anime a Manga Burza!
http://www.facebook.com/groups/478036032208994/