Forever or never 23: Alter ego...

Keď mal niekto pred obedom dobrú náladu, tak tá sa po obede dostala na bod mrazu. Počas obeda sa museli všetci tváriť, že im chutí kelová polievka a usmievať sa na Konan a tvrdiť, že v živote nejedli nič lepšie. Tá sa blažene usmievala a bola spokojná. Samozrejme, dojedla ako prvá. Odniesla tanier, umyla ho, odložila a odišla z kuchyne. Hneď po jej obchode sa všetci postavili a polievka pekne krásne poputovala do záchodu, umývadla, vane, smetného koša, skrine, do kvetináča (s čím Zetsu výrazne nesúhlasil!), za záves, naspäť do hrnca a v Peinovom prípade na Konan. Dostal od svojej drahej polovičky jednu cez papuľu a k tomu to ešte musel pred ňou zjesť. A aby toho nebolo málo, všetci z Akatsuki aj Sora (Sasori na obed neprišiel) sa naňho pozerali a uškŕňali sa ako idi*ti. Pein pri každej lyžičke na nich vražedne pozrel, ale oni sa na ňom bavili ďalej. Keď Pein dojedol a položil lyžičku do taniera, po miestnosti sa ozval zvuk cinknutia, keď sa lyžička dotkla taniera. Nikto už v kuchyni nesedel. Všetci odišli, alebo presnejšie sa vyparili, keď Pein dával do úst poslednú lyžičku „polievky“. Teraz všetci boli vo svojich izbách bezpečne zamknutí. Pein vyviazol bez smrteľných ťažkostí, bol mierne zelený, ale stále živý a dostal od Konan bozk na líce takže potom bol mierne červený.

„Si si istá, že chceš ísť za Sasorim?“ spýtal sa jej už asi stý raz Hidan a Sora mu mala chuť vraziť, ale keby to urobila, tak by to bol hazard zo životom.
„Som,“ povedala mu istejšie než to cítila. Chcela sa Sasorimu vyhýbať, za to, čo jej chcel spraviť. Ale akosi sa nemohla ubrániť pocitu viny, že ona zavinila jeho správanie. To ona ho zmenila na človeka a tak aktivovala jeho temné ja. A ona to musí aj napraviť.
I keď jej nebolo práve po chuti ísť za Sasorim...do jeho izby...aj s Hidanom, ktorý pri každom Sasoriho pokuse bude ako SBS-kár v Tescu...potom prostredníctvom bozkávania zasa napraviť Sasoriho...vážne nechápala, ako môžu niektorí lekári povedať, že by sa nemala stresovať!
„Vieš, že tam môžem ísť sám a nakopať ho do zadku tak, že mu ani vo sne nenapadne niečo perverzné,“ povedal vážne.
„Kde je ten Hidan, ktorý by sa pri takýchto slovách tváril úchylne a nápadne by žmurkol a hovoril by to veselším tónom?“ nehovorila to smutne, ale starý dobrý Hidan bol vtipnejší ako starostlivý a vážny.
„Tak prepáč!“ usmial sa, odkašľal si a spustil perverzným tónom: „Vieš, že tam môžem ísť sám a nakopať ho do zadku tak, že mu ani vo sne nenapadne niečo perverzné,“ k tomu, presne ako Sora povedala, žmurkol. Sora sa pobavene zasmiala. No, ale mohol to urobiť na prvýkrát! Vtedy by to bolo vtipnejšie. Určite.
„Tak ideme?“ postavila sa rýchlo, aby nezmenila názor a neposlala radšej Hidana samého a nenechala Sasoriho napospas Hidanovej kosy. Nebola strachopud. Ale nikdy by nepovedala do Sasoriho, že jej toto urobí. Vtedy bola v šoku, a tak nevedela, čo má urobiť skôr, preto kričala až prišiel superman Hidan. Teraz vie, že si za to viac- menej môže sama. Alebo nie? keby nebolo Dlhu života, tak by to bolo v pohode. Lenže mala oslabenú dušu kvôli portálu. A portál postavila s Keitom a Šunkom. Takže za to mohli aj oni! Ale nie! je bytosť s mozgom, a keď chce zvaľovať svoje chyby na iných tak potratila všetky zvyšky rozumu. Teraz to pôjde krásne pekne napraviť. Aj keby sa Sasori zbláznil a Hidan ho musel držať. Takže iba čakala, že sa Hidan postaví a pôjde s ňou.
„Vážne to chceš urobiť?“ spýtal sa jej so zdvihnutým obočím, ale aj tak vstával.
Sora prikývla. Bála sa, že by ju ústa zradili a povedala by niečo, čo by ju donútilo zostať a nikdy, ale už nikdy sa k Sasorimu nepriblížiť.
Urobila rozhodnutie a vykročila pravou nohou vpred. Potom urobila ďalší krok a ďalší, až sa dostala ku dverám. Hidan ju mlčky nasledoval. Stále nesúhlasil s tým, aby tam Sora šla, ale keď už jej dal raz slovo, tak ju od toho nevyhovorí.
Kráčali po chodbe až došli k Sasoriho dverám. Sora zdvihla ruku, ktorá sa jej triasla, ale nebolo to vidieť, a zaklopala. Keď Sasori otvoril dvere prudko dýchal, akoby sa snažil ovládnuť. Rýchlo vošli dnu a Hidan našiel na poličke vedľa dverí kľúč, a tak ho zobral a zamkol dvere. Sasorimu to neušlo a tak Hidan povedal.
„Pre istotu,“ povedal to úplne chladne.
„Fajn. Chápem to,“ povedal mu Sasori a opätoval jeho oceľový pohľad.
Nastala chvíľa trápneho ticha. Nikto nevedel, čo by mal povedať. Sora by aj povedala, že by už mali začať, ale cítila by sa divne, pretože by to vyzeralo, akoby sa už nemohla dočkať bozkávania so Sasorim. Už otvárala ústa, že predsa len niečo povie, keď sa Sasori chytil za hlavu a trochu sa naklonil dopredu.
„Mohli by sme začať?“ spýtal sa pridusene.
„Už sa nevieš dočkať, kedy budeš bozkávať Soru?!“ spýtal sa prudko Hidan.
„Hidan!“ zasyčala naňho Sora. No on len pokrčil plecami.
„Nie,“ povedal zadychčane Sasori, „Len cítim, že to prehrávam.“
„Čo prehrávaš?“ spýtala sa ho hneď Sora.
„Cítim v sebe niečo temné, a to niečo ma čoraz viac pohlcuje. Začalo sa to, keď som ťa videl kráčať po chodbe a...no...vieš, čo sa stalo potom,“ Sora veľmi dobre vedela, čo sa stalo potom. Potom ju takmer znásilnil. No slovo takmer teraz nehralo žiadnu rolu, keďže úmysel bol jasný, „A potom, keď sme si s Hidanom vymieňali názory, tak to akoby na chvíľu vyplo. A odvtedy s tým bojujem. Chce ma to ovládnuť. Chce, aby som robil veci, ktoré nechcem robiť. A ja neviem prečo.“
„To som spôsobila ja,“ priznala sa a on na ňu šokovane pozrel.
„Ako?“ nechápal.
„Keď som ťa premenila na človeka.“
„A ako mi pomôžeš?“
„Tým, že ťa premením na bábku.“
„Jasné, jasné,“ pritakal Sasori, „Som trochu mimo,“ priznal si.
„Keby len trochu,“ poznamenal sucho Hidan.
„ČUŠ!“ vyštekol naňho Sasori a Hidan stiahol Soru za seba a držal ju za zápästia, aby jej náhodou nenapadlo sa od neho pohnúť, „Načo si vôbec tu?!“
„Aby som ochránil Soru, keby ti preplo, ako napríklad teraz,“ takmer vľúdne mu odpovedal.
Sasori prudko dýchal až sa upokojil. Stále prudko dýchal, akoby mu to pomáhalo ovládať sa. Aspoňže už nevrieskal a nesnažil sa ich smažiť pohľadom.
„Fajn,“ ozvala sa Sora, „Mali by sme začať,“ povedala a snažila sa dostať z Hidanovho zovretia, „Bude to fajn,“ povedala mu a on ju, aj keď veľmi nechcel, pustil. Pomaly sa k Sasorimu približovala. Keď bola pri ňom spýtala sa ho: „Si pripravený?“
Prikývol.
„Tak....sadnime si na posteľ,“ navrhla a on zasa prikývol.
Pohla sa ku posteli, no on ju schytil pod krk. Snažila na jeho ruky odtlačiť, ale márne. Akoby zo svojho temného ja získaval silu.
„Pohni sa a ja ju zabijem!“ tie slová adresoval priamo Hidanovi, „A potom budem takýto už navždy!“
V Hidanovi sa odohrával vnútorný boj. Zaútočiť alebo nie? Keď zaútočí, ohrozí Soru. keď nezaútočí, aj tak ohrozí Soru.
Sore už liezlo na nervy, že proti súčasnému Sasorimu nemá šancu. Tak aktivovala svoju schopnosť. Zelené nitky sa obtočili okolo Sasoriho rúk a odtiahli ich od Sorinho hrdla. Keď bola Sora oslobodená, pozerala sa na Sasoriho vražedným pohľadom. Pohľadom donútila nitky, aby sa pohli. Zviazali mu ruky a nohy. Obmotali sa mu okolo celého tela. Os končekov prstov až po bradu, aby nemykal hlavou.
„Ty pos*atá s*ka!“ kričal. Snažil sa vyslobodiť, no márne. Nite boli na ňom úplne natesno. A čím viac sa hýbal, tým viac sa sťahovali až nemohol pohnúť vôbec ničím.
Hidan pochvalne hvizdol. Sora sa uškrnula a pristúpila k Sasorimu.
„Len pre informáciu, keby si do náhodou nepochopil, je koniec!“
„Koniec bude, keď poviem ja!“ povedal rázne.
„O našom vzťahu už nemôžeš rozhodovať, pretože neexistuje!“ povedala mu a priložila svoje ústa na tie jeho. Sala z neho svoju energiu, ktorú mu dala. Rozširovala sa do hlavy, potom dolu cez krk do zvyšných častí tela. Tam, kde sa energia dostala, tam Sorine telo, vlastne pokožka, svietilo zelenkastou farbou. Nakoniec Sora svietila od hlavy po päty na zeleno ako semafor. Odstúpila od Sasoriho, ktorý medzitým stratil vedomie a pomaly tá zelená žiara slabla až napokon zmizla.
„Čo to bolo?“ nechápal Hidan, „Keď si si brala energiu odo mňa, tak sa nič také nestalo!“
„Lenže ja som si nebrala jeho energiu, ale svoju!“ vysvetlila mu.
„Je to zložitejšie, než by si človek pomyslel,“ poznamenal a potom kývol hlavou smerom k Sasorimu, „Bude si to pamätať?“
„Neviem,“ pokrútila hlavou Sora, „Nikdy sa mi nič také nestalo, takže fakt neviem,“ donútila zelené nite, aby stojaceho Sasoriho v bezvedomí preniesli na posteľ. Potom luskla prstami a zelené nite zmizli. Otočila sa k Hidanovi.
„Ako vedel, čo chcem urobiť? Myslím, ako vedel, že ho chcem zasa premeniť na bábku?“ spýtala sa so spýtavým pohľadom Hidana.
„Po obede som tu za ním bol a povedal som mu, že má šancu všetko napraviť. Preto sa ako tak ovládal,“ priznal sa. Ale nevidela mu žiadny náznak ľútosti, že jej klamal. Asi to neľutoval.
„Povedal si mi, že ideš na záchod!“ spomínala si.
„Aj som bol,“ povedal jej Hidan. Takže je neklamal, iba jej nehovoril celú pravdu, „A popritom, ako to tieklo dole, však vieš, keď...“
„Nemusíš zachádzať do detailov!“ zahriakla ho.
„No, tak keď som bol na záchode tak ma to napadlo a hneď, aj bez tvojho súhlasu som to zrealizoval.“
„Aj tak by bolo fajn, keby si mi povedal, čo chystáš!“ vyčítala mu.
„Nechcela by si ma pustiť. Ale ja by som aj tak šiel. A to by možno zapríčinilo hádku,“ konštatoval. Sora sa len čudovala, ako Hidan myslí niekoľko krokov dopredu. Ako nejaký šachista! Predstavila si Hidana v rifliach so zastrčenou košeľou, okuliarmi a krivými zubami, ako si na hruď pritíska šachovnicu. Pri tej predstave mala čo robiť, aby sa nerozosmiala. Tak len povedala: „Poďme radšej do izby. Určite tam už bude čakať Sasuke!“
„Tak fajn!“ odomkol dvere a išli do Hidanovej izby.
Tam ich už čakal Sasuke a vyčítal im, že to trvalo tak dlho. Len pokrčili plecami a rozhodli sa chytať plán.
Chystanie plánu Soru odpútalo od myšlienok na Sasoriho. Aký bude až sa zobudí? Fungovalo to vôbec? Bude mať, aj keď je teraz bábka, stále svoju temnú stránku? Dá sa deaktivovať taká temná stránka? Neznamená to, že je v hĺbke svojej duše zlý? Bude si niečo pamätať alebo bude neovládateľný bastard navždy, až kým mu niekto neprepichne miesto na tele, kde by sa mala nachádzať jeho ľudskosť?