Narutova sestra 70 - Hiro je odhalená

Čas bežal rýchlejšie, ako si Nana predstavovala. Po Itachiho odchode jej všetko išlo akosi rýchlo. Možno to bolo tým, že cez deň veľmi veľa spala. Zo začiatku ani tak nie, ale posledné tri týždne sa len vyvaľovala v posteli.
Niekedy ju prepadol pocit, akoby všetci v sídle zabudli, že existuje. A práve s tým bola hrozne spokojná. Tehotenstvo ju robilo zo dňa na deň krajšou a krajšou. Jej vždy svetlá a smutná tvár sa zmenila. Mala ružové líčka, ako bábika. Často sa usmievala, aj keď na úsmev nemala dôvod.
Každý deň vyzerala z okna Itachiho. Bol preč už štyri mesiace. Nemohla sa dočkať toho dňa, kedy bude zase cítiť jeho vôňu, kedy vojde rukou do jeho havraních vlasov, kedy sa jej s lásky pozrie do očí a bude jej znova šepkať tie krásne slová.
Mala však aj obavy. Jej šťastie už trvalo nejakú tú dobu. Mala sa veľmi dobre a to jej robilo starosti. Už bola príliš dlho šťastná, každú chvíľu sa niečo stane, čo jej radosť prekazí. Aspoň tak jej to pripadalo. Preto sa bála každého kroku.
„Kakuzu, tváriš sa nejako podivne. Stalo sa niečo?“ spýtala sa nepokojne, keď ju práve vyšetroval.
Držal ruky, okolo ktorých bola zelená chakra, nad jej bruchom. Už ho znova mala vypuklé, ako pred tým. Kým sa nestala tá udalosť... Dokonca ho teraz mala o trochu väčšie. Pomaly sa zaguľacovala.
„Všetko je v poriadku.“ usmial sa.
„Ale mal si divný výraz v tvári.“
„Nebuď už taká podozrievavá. Iba som zistil pohlavie dieťaťa.“
„Nechcem vedieť, čo to bude.“ priložila si dlaň na brucho a posadila sa. „Chcem, aby to bolo prekvapenie.“
„Chápem. Itachi z toho bude znova celý bez seba.“
„Nech už je tu.“
„Som veľmi rád, že sa máš dobre. Pred pol rokom z teba bola depresívna kopa nešťastia a teraz ... No, je z teba iný človek.“
„Máš na tom podiel aj ty. Staráš sa o mňa, ako o dieťa. Mám sa úplne skvelo. Ďakujem, Kakuzu.“
„Toto je ako vystrihnuté z nejakej telenovely.“ zasmial sa.
„No, idem ja už, Chosé.“ šťuchla doňho.
Keď vyšla z Kakuzovej izby, zamierila dole do kuchyne, pretože bola hladná, aj keď jedla približne pred hodinou. Nechcela si to priznať, ale napchávala sa jedna radosť. V kuchyni nebol nikto. Chvalabohu. Jedlo si odniesla hore do izby. Keď sa najedla, znova sa jej chcelo spať. V tom sa ozvalo klopanie na dvere.
„Čo ty tu chceš?“ začudovala sa Nana, keď vo dverách uvidela Hiro.
Zase nahodila ten jej posmešný ksicht. Nanu to znova vytáčalo.
„Pusti ma dnu.“ začala pchať do izby.
Nana jej však zatarasila cestu. „Ešte raz sa ťa spýtam: Čo tu chceš?“
„Chcem sa s tebou porozprávať.“
„Porozprávať? Ty?“
„Áno, ja.“
„O čom?“
„Uvidíš.“
„Hiro,“ nahodila Nana varovný tón. „Choď preč.“
Vedela, že na ňu si musí dávať pozor. Snažila sa schovať svoje telo za dverami.
„Viem, že si tehotná!“ vykríkla.
Nana sa zľakla, schmatla ju za lakeť a stiahla dnu. Nechcela, aby to počul aj niekto iný.
„Nie som tehotná.“ začala to popierať.
„Všetko som počula!“
„Počula?“
„S Kakuzom ste sa rozprávali. Nie som predsa blbá.“
„O čo tebe furt ide?!“
„Takže si tehotná?“
„Už som ti povedala, že nie.“
„Ako potom vysvetlíš ten rozhovor? A to, že si pribrala?“
Naprázdno preglgla. Nevedela, čo má povedať.
„Si tehotná a nepoprieš to.“
„Bola si to ty...“ zamrmlala a Hiro nahodila nechápavý výraz. „Ty si nejako spojená s tým domom, kde ma prebodli. Ty o tom určite niečo vieš.“
Teraz sa zase zarazila Hiro. „Ako mám o tom niečo vedieť?“
A vtedy to Nane zaplo. V tej chvíli akoby sa celá tá mozaika poskladala. Útržky z nelogických situácii začali mať logiku. Na tvári sa jej objavil zhrozený výraz.
„Tak počkať!“ roztriasla sa. „Vtedy pri tom dome ťa Orochimaru skoro zabil, ale neurobil to. Niečo ti hovoril.“
Hiro bola každú minútu viac znepokojená.
Nana rozprávala ďalej. „Vtedy, keď sme sa s Itachim išli prejsť, napadli nás dvaja ninjovia. Muž a žena. A tá žena mala úplne rovnaký hlas a vlasy, ako ty. Pretože si to bola ty. Vtedy si niečo splietala o tom, že vás poslal Orochimaru.“
Keď prvý krát videla Hiro, bola jej povedomá, no nevedela si spomenúť, kde ju videla. Teraz to už vie.
„Ty si v Orochimarových službách.“ vyslovila.
V tej chvíli Hiro vytiahla nôž a bez váhania na Nanu zaútočila. Tá sa rýchlo uhla, no nestihla ujsť. Hiro ju schytila za vlasy a z celej sily ju hodila do steny, kde bolo zrkadlo. To sa rozbilo na márne kusy. Ani si nevšimla, že má porezané a zakrvavené ruky. Akoby zázrakom uvidela na svojom stole vázu. Vzala ju, a keď sa Hiro dostala nožnom skoro ku jej krku, buchla ju po hlave. Padla na zem omráčená.
Je pravda, že Hiro nebojuje dobre, keď je rozrušená a priveľmi naštvaná. Za tú dobu, čo ju Nana pozná, si to stihla všimnúť.
Rýchlo otvorila šuplík, vzala z neho nejaký kľúč a utekala do Itachiho izby. Už dávno mala kľúče od jeho izby. Dal jej ich pre prípad núdze. Zamkla sa tam. Potom sa pozrela na svoje ruky. Boli celé od krvi. S plačom si ich obviazala, potom si vzala Itachiho použité tričko, pretože chcela cítiť jeho vôňu, ktorá ju upokojuje. Ľahla si do jeho postele a zaspala.