Splnený sen - časť 10

„Chidori!“ kričal Sasuke.
„Rasengan!“ kričal Naruto zároveň s ním. Ich techniky sa stretli a zrazu sa všetko zmenilo. Ocitli sa v priestore, kde to nazývali vo vnútri srdca.
„A znovu sme tu,“ povzdychol si Sasuke, ale uškrnul sa.
„Prečo si prišiel tento raz?“ nedalo to Narutovi.
„Ak chceš zničiť Konohu, tak na to hneď teraz zabudni. Nedovolím ti to, ja-“ Sasuke ho prerušil.
„Nechcem zničiť Konohu. Chcem sa vrátiť a žiť s vami. Chcel by som, aby ste mi odpustili a všetko sa zas vrátilo do starých koľají. Naruto, ja sa chcem vrátiť domov. Sem patrím, prosím.“ Naruto nemal slov. Toľko krát si predstavoval ako príde Sasuke do Konohy a budú zase priatelia a teraz keď ho žiada o odpustenie nevie čo má povedať.
„O tom ale nerozhodujem ja, ja nie som Hokage Kakashi je teraz Hokage. To u neho musíš žiadať o návrat,“ oznamoval mu Naruto. Sasuke len pokrútil hlavou a uškrnul sa.
„Ty vieš, že je to blbosť. Viem, že si Hokage, ale jonini to odložili, lebo starší nechceli, aby sa Hokagem stal genin. Tak ťa museli na určitý čas zosadiť. Poviem ti, nečakal som, že budeš Hokage sotva dve hodiny,“ Sasuke sa ďalej uškŕňal a Naruto chvíľu spomínal čo mu hovorili starší.
„Nie je to blbosť. Vážne ma nezvolili za Hokageho. Som len genin. To by nikdy nedovolili. Aj tak by som to asi ešte nezvládol. No ale teraz vážne. Prečo si prišiel do Konohy a pravdu.“
„Myslíš, že by som ti mohol na takomto mieste klamať? Volá sa to v ninjovom srdci. Hovorím pravdu. Chcem sa vrátiť do Konohy. Chcem utekať za všetkými a žiadať ich o opustenie. Chcem ísť hneď teraz za Sakurou a povedať jej čo k nej cítim. To ako veľmi ju ľúbim a chcem aby bola so mnou.“ Sasuke prižmúril oči a Naruto na neho pozeral ako pes na vráta.
„To myslíš vážne? To, čo si povedal o Sakure. Prosím, povedz, že si nevymýšľaš. Potrebujem to vedieť.“ Naruto sa máličko uškrnul a Sasuke vážne prikývol.
„To je neuveriteľné. Ako je to možné?“ Nechápal Naruto. Sasuke mykol plecami.
„Netuším. Mám pocit, že som k Sakure vždy niečo cítil, ale nechcel som si to priznať. Vždy som ju mal rád, ale ja som sa zameriaval na pomstu. Teraz to všetko ľutujem a chcem jej to povedať, ale najprv by sme mali dokončiť náš súboj.“ Naruto sa začal smiať.
„Máš pravdu, priateľu. Odpúšťam ti, no hovorím to len za seba. Od ostatných si to budeš musieť vybojovať sám odčiniť všetko čo si spravil. Dokončime náš súboj a poďme za svojimi milovanými polovičkami.“ Sasuke nechápal a pozrel sa na neho s veľkým otáznikom.
„Ľúbim Hinatu. Nie je to očividné? To dievča, nie, tá žena vo mne prebudila zvláštny pocit pred pár rokmi keď mi vyznala lásku v boji s Peinom a ja hlupák som ju odmietol. No teraz ju milujem a ešte som nemal šancu jej to povedať, no teraz, keď viem, že Sakura bude opäť môcť byť šťastná, som šťastný aj ja a viem čo musím urobiť. Tak poďme na to, Sasuke!“ kričal Naruto a Sasuke sa len zasmial. Vrátili sa do arény. Po strete ich techník sa všade prášilo a pred nimi bol veľký kráter. Pozerali sa na seba s úškrnmi. Nikto nechápal prečo sa na seba tak škeria, ale nezaoberali sa tým. Naruto so Sasukem začali proti sebe bojovať ako ešte nikdy predtým. Boli to dve šmuhy, ktoré lietali po aréne. Všade lietali kunaie, shurikeny a všetko možné. Sem tam sa k publiku dostali zvyšky ich techník, takže ich buď osviežila voda, ale zohrial oheň alebo ešte lietali blesky s vetrom. Bolo to neskutočné predstavenie a ešte neuveriteľnejší zápas.
Zostali stáť oproti sebe skoro bez chakry. Obidvaja zhlboka dýchali a nikto iní ani nežmurkol. Sasuke s Narutom sa preukázali v toľkých veciach, že v jednu chvíľu bolo naprosté hrobové ticho a v tú ďalšiu už všetci tlieskali ako o život. Sasuke s Narutom sa na seba usmiali a postavili sa na nohy. Podali si ruky a dvihli ich do vzduchu. Sakura sa skoro rozplakala, keď ich tak videla. Vyhlásila ich boj za remízu a potom sa všetko zohralo veľmi rýchlo. Do arény prišlo niekoľko ANBU a pár joninov. Obkľúčili Sasukeho a dali mu na ruky chakrové putá.
„Nie! Počkajte! Stojte!“ kričal na nich Naruto. ANBU sa k nemu otočili a čakali.
„Pane, je to nukenin triedy S. Len ho berieme do vezenia, kde si odpyká všetky jeho zločiny,“ ozval sa jeden z nich. Naruto pokrútil hlavou.
„To nedovolím. Hneď teraz ho prepustíte a ako neoficiálny Hokage za neho nesiem plnú zodpovednosť. Teraz ho pustite,“ kázal im. Sasukemu sa rozšírili oči od prekvapenia.
„Ale, pane,“ začal ďalší, ale Naruto hneď pokrútil hlavou.
„Nie. Urobte čo som vám povedal. Je to príkaz.“ Naruto sa pozrel na Kakashiho a jeho pohľad nasledovali aj ANBU. Kakashi iba prikývol a tak urobili to, čo im mladý Uzumaki kázal. Sasuke si pretrel zápästia a potichu sa Narutovi poďakoval. Bol prekvapený, že mu Naruto dokázal na takom mieste klamať, ale teraz nemal čas sa tým zaoberať. Naruto niečo kričal k publiku a po chvíli sa všetci znova usadili. Sakura potriasla hlavou, pretrela si oči a pokračovala akoby sa nič nestalo. Sasuke trošku posmutnel, ale nedával to najavo. Videl ako Naruto prišiel k Sakure, niečo jej povedal a tá sa pozrela na Sasukeho. Nechápal čo sa deje a tak ich len pozoroval. Potom Sakura niečo povedala Narutovi a ten len krátko prikývol. Potom zmizol a objavil sa tesne vedľa Sasukeho. Skoro až nadskočil.
„Poď so mnou do kancelárie Hokageho. Musíme sa porozprávať,“ oznámil mu s vážnou tvárou Naruto a obidvaja zmizli v obláčiku dymu. Sakura oznámila krátku prestávku pred ďalším bojom a tiež zmizla.