Narutova sestra 72 - Mŕtva

Bolo to jasné ako facka. Hiro mohla za všetko. Konečne sa rozlúštila záhada Sasukeho smrti. Alebo bohužiaľ? Na jednu stranu bola rada, pretože toto Hiro nemohlo prejsť,a ni keby bol Pein ten najpokojnejší a najtrpezlivejší človek na svete. A na druhú stranu jej to robilo aj obavy. Netušila, ako budú jednotliví členovia reagovať. Najmä Itachi – správa o tom, kto zabil jeho brata ho určite znepokojí.
Nemienila však nechať v tajnosti tieto informácie. Už od samého začiatku tušila, že Hiro niekto poslal. Teraz má však dôkazy, ktoré nemôže poprieť. A čím rýchlejšie to povie Peinovi, tým skôr sa to všetko vyrieši.
Len čo otvorila dvere, čakal ju ďalší šok.
„Láska moja!“
„I-Itachi?!“ vytreštila oči.
Tuho ju objal a pobozkal. „Tak veľmi si mi chýbala!“
Nane došli slová. Rýchlo si schovala pod tričko tie listy a neprirodzene sa usmiala.
„Čo tu robíš, Itachi?“
„No čo asi, vrátili sme sa. Zmapovali sme celý terén. Trochu sme sa zdržali, ale to je teraz nepodstatné.“
„Počuj, na chvíľu si odskočím, dobre? Potom môžeme byť spolu.“
„Tak dobre.“
Zdrhla rýchlejšie, ako blesk. Nečakala na nič, toto je jej chvíľa, kedy pred Peinom očistí svoje meno.
„Pein!“ vtrhla do jeho pracovne ako zmyslov zbavená.
Preberal niečo z Hiro. Na tvári mal úsmev, ktorý zmizol, keď sa objavila Nana.
„Ako sa opovažuješ tu takto vtrhnúť?!“
„Musela som!“
„A to už prečo?“
„Hiro je spojená s Orochimarom! Vyslal ju sem, aby nás všetkých po jednom zlikvidovala! Zabila Sasukeho, aby zruinovala Itachiho!“
„Počkaj, počkaj, počkaj,“ pokrútil hlavou.
Mal v tom zmätok. Nana to zo seba vysypala tak rýchlo, že to jeho mozog ešte nestihol spracovať.
„Čo to zase hovoríš? Povedal som ti predsa, že-“
„Mám dôkaz!“
„Tak dôkaz vravíš. Aký?“
„Tento.“ vytiahla spod trička zväzok listov.
A Hiro už presne vedela, koľko bije. „Pein, to je nezmysel!“ začala sa obraňovať.
„Prečítaj si to, uvidíš, že som ti hovorila pravdu.“
Pein neveril, že Nana môže mať naozajstný dôkaz. Avšak, keď začal čítať prvý riadok listu, tak mu všetko došlo. Uvedomil si, že Nana mu po celý ten čas hovorila pravdu.
„Odmietam tu byť!“ skríkla Hiro. „Je to všetko nezmysel, idem preč!“ siahala po kľučke, aby odišla.
Nie preto, lebo sa urazila, ale preto, lebo chcela ujsť. Už vedela, že to svojimi klamstvami nezakryje.
Do cesty jej však vošla Nana. Uškrnula sa. „Kam že, kam?“
„Hiro, vysvetli mi to!“ vyzval ju Pein.
„Ja-ja som... Je to všetko nezmysel!“
„Ako potom vysvetlíš tie listy?“
„To je jednoduché! Ona to napísala!“ ukázala na Nanu.
„To je lož!“
Pein otočil list a uvidel, že to Nana naozaj nenapísala. Bola tam totiž Orochimarova pečať, ktorú nejde sfalšovať.
„Celý čas som si choval hada na prsiach.“ prehovoril a otočil sa k oknu. „A ešte k tomu som ti veril, Hiro.“
„Takže ty jej veríš, Pein?“ povedala trasúcim hlasom.
„Samozrejme, že jej verím. Toto už nezakryješ. Nana,“ obrátil sa k nej. „Prepáč mi to. Neveril som ti a ty si po celý ten čas hovorila pravdu.“
„To je v poriadku, zabudnime na to.“
„Ó, aké dojemné!“ povedala ironicky Hiro. „Ste všetci tak hlúpi! Zatiaľ, čo ste sa vy hádali a pripravovali plán na Konohu, ja som vás pekne po jednom likvidovala. Deidara a Sasori sú preč, a čoskoro vás zabijeme všetkých. Orochimaru je omnoho silnejší, ako vy!“
„Tak už konečne stíchni!“ zreval Pein a vlepil jej facku.
Spadla a z nosu jej začala tiecť krv.
„Čo sa to tu deje?“ vošiel dnu Itachi. „Počul som krik. Preboha,“ divil sa. „Pein, čo to robíš?“
Pozrel sa naňho a vedel, že mu musí povedať pravdu. „Hiro zabila tvojho brata. Najal ju Orochimaru.“
Itachi sa zarazil. Zrazu to v ňom vzkypelo a v očiach sa mu odrážala zlosť. Nana ho však chytila za ruku a stisla ju.
„Je mi to ľúto, Itachi.“
Nechcel zúriť, ale nešlo to. Najradšej by Hiro roztrhal na márne kusy, ale nechcel byť tak veľmi agresívny. Udržal to v sebe.
Pein vedel, čo má robiť. Hiro nesmie ujsť, pretože keby sa to stalo, dala by Orochimarovi všetky informácie, ktoré sa inak nesmú dostať na povrch. Ale určite mu už podstatnú časť informácii dala cez listy. Stále však tú druhú časť informácií držala v sebe a čakala, kým ich odovzdá.
„Musíme sa jej zbaviť. Tu a teraz.“
„Prosím nie! Pein, zľutuj sa nadomnou!“
Zavrel oči a pokrútil hlavou. Z kapsy, ktorú mal pripevnenú zozadu na nohaviciach vytiahol kunai.
„Prepáč, Hiro, ale nemám na výber. Zaslúžiš si jedine smrť.“
„Nie!“ vykríkla.
Stisol kunai a vrazil jej ho do krku. Vystriekla krv a jej nevládne telo padlo na zem.
„Bože,“ zašepkala Nana.
Itachi ju chytil okolo pliec a pritisol si ju k sebe. „Dobre jej tak.“
Telo zakopali v lese. Nie príliš hlboko, ale tak, aby ju vycítila dravá zver. V noci jej telo vyhrabú a zožerú.
Večer to už vedeli všetci zo sídla. Väčšina bola rada. Hidan však nie. Nie že by mu na nej záležalo, ale keď sa s ňou dostal do postele, vtedy mu bolo dobre. Zabudol však na to.
Nana s Itachim bola v jeho izbe. Nepovedala mu dôležitú správu.
„...a potom nás napadli takí mali zmrdi. Rozprášili sme ich rýchlo. Kisame bol konečne vo svojom živle.“ rozprával jej zážitky.
Bol dosť skleslý, ale vedel, že skutočnosť už nezmení.
„Som rada, že už si späť. Keď si odišiel, strhlo sa peklo.“
„Psst,“ priložil jej ukazovák na pery. „Viem, že to pre teba bolo ťažké. Ale už je po všetkom. Od teraz sa od teba nepohnem, budem vždy pri tebe, aby som ťa chránil. Urobím všetko preto, aby si bola šťastná.“ pobozkal ju.
„Vieš, niečo som ti nepovedala. Vlastne som ti to ani nemala kedy povedať, dozvedela som sa to až po tom, čo si odišiel.“
„Čo také?“
„Som tehotná.“