Splnený sen - časť 13

„Vojdite,“ ozvalo sa spoza dverí a Sasuke so Sakurou vošli do miestnosti.
„Zdravím, Gaara,“ pozdravila Sakura a zamávala mu. Gaara zdvihol svoj pohľad od kopy papierov a premeral si svoju návštevu.
„Uchiha, vidím, že ťa prijali v Konohe. Som rád, že si to viac menej už zase ty a nemusíme po tebe pátrať.“ Potom sa pozrel na Sakuru.
„A dúfam, že nikomu neubližuješ,“ uškrnul sa. Sakura nadvihla obočie a Sasuke sklopil hlavu.
„Ale no tak, Gaara. Už ho toľko netráp,“ kárala Kazekageho jeho staršia sestra.
„To je v poriadku, Temari. Má pravdu,“ zastal sa ho Sasuke.
„Dobre, ale teraz k veci. Gaara, dostali sme misiu. Síce si z nás skôr spravili dobrý deň, ale máme ťa pozdravovať od Naruta.“ Gaara s Temari sa zasmiali.
„Áno, viem o tom a tiež ho pozdravujem, ale teraz naozaj na čo ste sem prišli. Mám pre vás misiu a nie je to žiadny pozdravový odkaz. Strávite tu u nás niekoľko týždňov lebo nám tu po vojne chýba pár ninjov a nestíhame misie. Takže vás chcem poprosiť o výpomoc.“
„Jasné, žiaden problém,“ pritakala Sakura.
„Ďakujem vám. Vážne si toho cením.“ Otočil sa na Temari.
„Ukážeš im prosím, kde budú na ten čas, čo tu budú s nami, ubytovaní?“ Temari prikývla a kývla na nich aby ju nasledovali.
Išli skoro cez celé mesto, až pri bránu, tam potom zabočili na ďalšiu ulicu a pokračovali po nej, až prešli niekoľko domov. Na konci ulice bol malý domček s malou záhradkou a prednou terasou. Vošli do toho domčeka a Temari im poukazovala všetky miestnosti. Bola tam predsieň s obývačkou a oblúkové dvere viedli do veľkej kuchyne s jedálňou. Na poschodí boli dve izby a dve kúpeľne. Sakura mala jednu a Sasuke druhú.
„No, to je asi všetko. Dnes máte voľno a vidíme sa zajtra, tak vítame vás tu,“ povedala im Temari a odišla.
„Je to tu pekné,“ šepkala si Sakura pre seba a prechádzala sa po dome chytajúc všetko, čo mohla. Sasuke ju pozoroval. Cítila na sebe jeho pohľad, ale neotočila sa.
„Sakura?“ začal. Aj tak sa neotáčala. Mykol plecami.
„Vážne ti nevadí, že tu budeš musieť byť so mnou pár týždňov?“
„Vlastne, ani nie.“ Odpovedala mu.
„Myslím si, že aj tak sa často nebudeme vídať. Budú nám dávať jednu misiu za druhou a na seba nám nezostane čas. Teda aspoň nie tak veľa,“ uškrnula sa.
„Tak si ho môžeme vynahradiť teraz?“ navrhol Sasuke a prišiel k nej bližšie. Chytil ju okolo pása a pritiahol ju k sebe. Sakura sa potichu zasmiala. Sasuke prevrátil očami a s úsmevom ju pobozkal. (Už viete čo sa stane, tak poďme ďalej. Kto nie, mali dlhú noc )

„Takže, Kakashi-sensei, ako to vyzerá s mojimi joninskými skúškami?“ Kakashi si čítal Icha Icha a Naruta si nevšímal.
„Myslím, že to ide docela dobre, ale ešte ťa čaká pár skúšok aby si mohol byť jonin,“ odpovedal mu nakoniec. Naruto sa pre seba usmial a dal si ruky za hlavu.
„Tak teda zatiaľ sensei,“ zakýval na neho Naruto a utekal smerom k Ichiraku. Kakashi dvihol hlavu od knihy a pousmial sa pod maskou.
„Za ten krátky čas si sa zlepšil, Naruto, ešte viac ako pred tým a čím ďalej, tým viac sa podobáš na svojho otca,“ hovoril si pre seba a pomalou chôdzou sa vybral domov.

Po roku:
„Naruto, pohni si!“ kričala na neho Hinata. Usmial sa a zakrútil hlavou nad spomienkou ako jej prvý krát povedal, že ju miluje.
„Naruto, volá nás Kakashi,“ búchala mu na dvere.
„Už idem!“ Vyšiel von a spoločne išli do jej kancelárie. Postretali pár ľudí , ale nezastavovali sa a ponáhľali sa k budove Hokageho. Išli dlhou chodbou a na jej konci zaklopali na veľké drevené dvere. Na vyzvanie vošli dnu a postavili sa pred Hokageho stôl.
„Naruto, Hinata. Som rád, že ste už tu. Mám pre vás misiu. Pôjdete do Suny a pomôžete Sakure a Sasukemu podľa toho, čo od vás bude Kazekage chcieť. Neviem koľko tam budete, ale podľa správy zo Suny to odhadujem na mesiac. Vyrážate zajtra ráno. To je všetko, môžete ísť.“ Kakashi im nedovolil povedať ani slovo a poslal ich preč. Hinata prikývla a otočila sa k dverám. Naruto zostal stáť pred stolom a čakal na Kakashiho reakciu.
„Čo ešte chceš, Naruto?“ Kakashi mu nevenoval pohľad a čítal si Icha Icha.
„Ako dopadli moje joninské skúšky, sensei?“ Kakashi sa usmial pod maskou. Zdvihol pohľad od knižky a vážne sa na neho pozrel.
„Kazekage o tom vie a oznámi ti to on. Ja o ničom neviem. Môžeš ísť, Naruto.“ Naruto si povzdychol a odišiel spolu s Hinatou von z budovy.
„Tak ja idem. Uvidíme sa zajtra, Naruto-kun.“ Otočila sa k odchodu.
„Hinata, počkaj. Nezájdeme na ramen?“ zastavil ju Naruto. Otočila sa k nemu a usmiala sa.
„Myslím, že nie. Pôjdem si ľahnúť. Niekedy inokedy. Maj sa,“ zakývala mu a utekala preč. Naruto si povzdychol a šiel domov.

„Dobré ráno, Hinata-chan.“ Pozdravil ju pri bráne. Hinatou myklo a rýchlo sa otočila.
„Naruto-kun, nevidela som ťa. Môžeme vyraziť?“ rýchlo zmenila tému. Naruto prikývol a rozbehli sa smerom k Sune.