Iryou Ninja no Deishi 5

Boli vyčerpaní. Cestovali už celé dni a takmer si neoddýchli. Navyše práve vošli do lesa, v ktorom žila samá háveď. Naruto si skoro želal, aby sa vrátili do onsenu. Potom si však spomenul na Sakuru i na Sasukeho a okamžite pocítil nový príval adrenalínu Jeho priatelia ho potrebovali. Nemohol ich sklamať.
Kapitán Yamato odrazu zastal uprostred rozľahlej čistiny, kde sa človek nemal kam schovať.
„Tu sa utáboríme,“ oznámil.
„To nemôžete myslieť vážne!“ protestoval blondiak až príliš hlasno, „Veď tu budeme úplne vydaní na milosť nepriateľovi. Nehovoriac o divokej zveri!“
„Aj keď nerád, musím súhlasiť tuto s trapákom. Sme tu príliš na očiach,“ pridal sa Sai.
„Hej! Kto je tu pre teba trapák, bledý ksicht?!“
„Ty.“
Naruto zaťal ruky v päsť. Yamato sa už v duchu zmieril s tým, že bude musieť riešiť ďalšiu potýčku. No Hinata ho napodiv predbehla. Postavila sa medzi rozzúrených chlapcov a tichým neistým hlasom ich oboch upokojovala. Aj keď niekomu mohla pripadať ako najhanblivejší ninja na svete, občas dokázala príjemne prekvapiť. Bol v nej skrytý potenciál. A určite mala v hlave viac rozumu než tí dvaja dohromady. Yamato sa teda otrávene krútiac hlavou odvrátil od mladej trojice. Zatiaľ čo sa handrkovali, on stihol postaviť dvojpodlažný drevený dom.
Hádka z ničoho nič utíchla. Nový kapitán tímu Kakashi si s potešením všimol, že všetci neveriacky zízajú na jeho výtvor.
„A... ako?“ habkal Naruto.
„Vďaka mokutonu,“ šepla tmavovláska, pričom opatrne pozrela na svojho dočasného veliteľa. Zrejme sa obávala, či neprezradila, čo nemala.
Yamato sa však iba povzbudzujúco usmial. „Konečne na to niekto z vás prišiel. Hinata-sama má pravdu. Dokážem používať mokuton – drevo.“
„Ten vedel ovládať iba prvý Hokage. Ste jeho vzdialený príbuzný?“ spýtal sa Sai a podozrievavo si muža premeriaval.
„Tak nejako,“ odpovedal starší ninja chladne, „ak už nemáte nijaké otázky, bežte dovnútra. Musíme prebrať našu ďalšiu stratégiu.“
Skupinka ho nasledovala do domu. Hoci sa tam nenachádzal žiaden nábytok, pôsobil omnoho pohodlnejšie než studená zem vonku. Naruto sa spokojne rozvalil v najväčšej hornej miestnosti a pod hlavu si pritiahol batoh. Keď sa však vo dverách objavil aj zvyšok jeho tímu, okamžite spozornel.
Začala sa dlhá porada, ktorá trvala až do neskorej noci. Na je konci už všetci mleli z posledného. Zaspávali skôr, ako im hlavy dopadli na provizórne vankúše. Iba Hinata sa zúfalo prehadzovala na drevenej podlahe, až to nakoniec nevydržala. Potichu sa vykradla zo spoločnej izby a sadla si do mäkkej trávy pred dom. Tvár jej ovieval chladný vietor, no nevšímala si ho. Vlastne ju tak trochu upokojoval.
„Ak tu ostanete, nachladnete, Hinata-sama,“ ozvalo sa jej za chrbtom.
„Yamato-taichou,“ vyhŕkla prekvapene.
„Ospravedlňujem sa, nechcel som vás vystrašiť.“
„To... to je v poriadku.“
„Smiem?“ ukázal na voľné miesto vedľa nej.
„Hai.“
„Nemôžete spať?“
„Nie.“
„Ani ja. Som príliš nervózny.“
„Vy?“
„Áno. Je to moja prvá misia v úlohe kapitána. Je len prirodzené, že chcem, aby všetko prebehlo hladko.“
„Rozumiem,“ hlesla.
„A čo vy? Čo trápi vás, Hinata-sama?“
„Prosím, nehovorte mi tak.“
„Ako?“
„Hinata-sama, Hyuuga-sama. Ja som iba... iba Hinata.“
„Ako si želáš, Hinata. Takže, čo ťa trápi?“
„To isté, čo vás. Bojím sa, že zlyhám. Že ho sklamem.“
„Naruta, hm?“
Dievča nepatrne kývlo hlavou na znak súhlasu.
Yamato sa chápavo usmial. Ešte si pamätal, aké to je byť mladý. „Neboj sa. Naruto ti dôveruje. A ty si omnoho silnejšia, než si o sebe myslíš.“
„Nie som.“
„Ak postavenie sa medzi dvoch rozhádaných pubertiakov nie je sila, tak neviem.“
Tentoraz sa usmiala tmavovláska. „Ďakujem.“
„Aj nabudúce. Smiem sa ťa na niečo spýtať?“
„Iste.“
„Čo si robila v mužskej časti onsenu?“
Hinate do tváre udrela červeň. „To bola... to nebolo naschvál.“
„Pokojne. Ja ťa nechcem súdiť. Iba som bol zvedavý. Aj tak by sme mali ísť spať. Sasoriho špeh už určite mieri k mostu a my naňho musíme byť pripravení.“

Nocou sa šíril chlad. Na Kabutov vkus až priveľký. Privinul si plášť tesnejšie k telu a pridal do kroku. Jeho partner sa však tváril, akoby ho otravné počasie vôbec nezaujímalo. Vlastne sa tváril, akoby ho nezaujímalo vôbec nič.
„Mali by sme sa utáboriť.“
„Hn.“
„Tvoj nedostatok entuziazmu ma nikdy neprestane udivovať Sasuke... kun,“ precedil medik pomedzi zuby.
„To máš smolu.“
Arogantný smrad, blyslo Kabutovi hlavou. Nerozumel, prečo s ním musel Orochimaru-sama poslať akurát jeho. Bolo toľko iných ninjov, ktorí prichádzali do úvahy.
„Rozložme stany,“ povedal podráždene, no normálnej odpovede sa od svojho spoločníka aj tak nedočkal.
Jedného dňa... jedného dňa ťa naučím, čo znamená úcta k starším, Sasuke.

Kira pracovala pre Orochimara už dlho. Vďačila mu za veľa a ak existoval spôsob, ako mu jeho láskavosť vrátiť, vždy ho ochotne vykonala.
Ibaže posledných pár dní jej lojalita prechádzala ťažkou skúškou. Mohla za to mladá väzenkyňa, o ktorú sa starala. Za svoj život ešte nikdy nevidela zúboženejšiu osobu. Nevedela pochopiť, čím si vyslúžila také kruté zaobchádzanie. Pohľad na jej doráňané telo Kiru priam desil. Vždy sa musela najskôr duševne obrniť, než vstúpila do jej cely. Inak to nebolo ani dnes.
„Raňajky!“ kričalo dievča už odo dverí.
Ticho. Kira vlastne nič iné ani nečakala. Väzenkyňa sa s ňou nikdy nerozprávala. Len zaryto mlčala.
Pomaly vstúpila do miestnosti. Okamžite si však uvedomila, že niečo nie je v poriadku. Nikde totiž nevidela...
„Ak sa pohneš alebo vykríkneš, zaškrtím ťa. Je to jasné?“
Dievčina od strachu skamenela. Na krku pocítila chladné reťaze, ktoré sa nebezpečne rýchlo sťahovali.
„Je to jasné?“ zopakovala väzenkyňa svoju otázku.
Chabo prikývla.
„Fajn. Takže teraz ma odtiaľto vyvedieš. A nech ťa ani nenapadne niečo skúšať.“

„Ako to myslíte, že ušla?“ spýtal sa Orochimaru nebezpečne tichým hlasom.
„Bola s ňou jedna slúžka. Tá nám povedala, že ste jej prikázali vyviesť tú ženskú von. Vraj sa potrebuje nadýchať čerstvého vzduchu.“
„A vy ste tomu uverili?!“
„Samozrejme, že nie. Pokúsili sme sa ich zastaviť, ale tá ružovovláska nás prekvapila. Zaútočila skôr, než sme stihli zareagovať.
„Ona by nemala byť schopná, ani sa hýbať, tak ako je možné, že dokázala poraziť moje elitné stráže?!“
„Bola naozaj silná. A zaskočila nás.“
„Idioti!“ zúril starý sannin. Nič podobné sa mu ešte nestalo. Vyvolal svojich verných hadov, aj napriek tomu, že už nemohol používať pečate. Iba tí ho nikdy nesklamali. Iba na nich sa mohol spoľahnúť. Obklopili ho z oboch strán a bez toho, aby im musel niečo prikazovať, neschopných ninjov na mieste zaškrtili.
Sakura Haruno oľutuje deň, kedy sa s ním začala zahrávať.

A sme tu. Most Neba a Zeme,“ informoval Kabuto Sasukeho.
„Hn.“
„A to je Sasoriho bábka Hiruko. Vždy sa v nej schováva,“ pokračoval medik a ukázal na čudne zhrbenú postavu, ktorá sa pomaly posúvala po moste. „Nespravíš nič, pokiaľ ti nedám signál, pochopil si?“
Mladý Uchiha obdaril svojho spoločníka otráveným pohľadom.
„Beriem to ako áno.“

„Trvá im to príliš dlho, idem tam!“ rozčuľoval sa Naruto, keď sledoval, ako sa kapitán Yamato v prestrojení za Sasoriho zhovára s Kabutom. Áno s Kabutom. Osud mal zvrátený zmysel pre humor. Alebo im práve nahrával do karát. Pretože tým špiónom bol práve on.
„Ani sa nepohni,“ zasyčal Sai. Vtom však sivovlasí ninja „Sasoriho“ napadol. Z ich kópie Hiruko ostali iba triesky. Yamato takmer nestihol uskočiť.
„To beriem ako signál,“ povedal blondiak a o chvíľu už stál vedľa svojho kapitána.
„Pako,“ zaklial Sai, ale spolu s Hinatou ho nasledovali. Aj tak nemali na výber.
„To je mi teda prekvapenie. Teba by som tu nečakal, Uzumaki. A priviedol si so sebou i pár nových tvárí. Tým pádom Sasori asi nepríde.“
„Mal veľa práce s umieraním,“ zavrčal jinchuuriki. Jeho oči sa začínali zafarbovať načerveno.
Kabutovi hral na perách mrazivý úsmev. „Škoda, chcel som ho zabiť osobne.“ Luskol prstami a spoza stromov vyšla ďalšia postava.
„Dlho sme sa nevideli, Naruto.“
„Sasuke?!“