Forever or never 80: Odhalenie...

Po tom, čo zbúrali ďalšie sídlo Akatsuki, sa Hidan s Tieňom rozhodli, že predtým, ako sa pridajú ku vojsku ASN, preskúmajú trosky. Hádali, že tam po sebe Akatsuki, teda už len Zetsu, zanechali nejakú stopu alebo náznak toho, ako sa ďalej bude vyvíjať ich plán vo vojne. Neponáhľali sa, predpokladali totiž, že Zetsu nebude vo vojne pokračovať sám. Hoci bol Hidan spolu s ním v jednej organizácii, nevedel o ňom skoro nič. Predpokladal však, že nebude taký hlúpy, aby bojoval sám proti celej armáde.
Pre istotu však poslal Tím sedem na bojisko so správou, že sa im podarilo úspešne splniť misiu a že teraz má velenie nad týmto oddielom on, keďže Sora s ostatnými odišli cez portál, ktorý následne na jej rozkaz zničili. Taktiež spolu s otázkou či ich budú potrebovať na bojisku.
Kráčal pomedzi ruiny budovy a odkopával drevené kusy spopod nôh a ani nevedel, čo by mal hľadať. Hoci Pein vyhlásil vojnu a všetci o nej vedeli, nemal absolútne tušenie, ako v nej chceli napredovať. Zrejme sa na tom dohadovali po tom, čo Sasoriho zabila Sora a on odišiel spolu so ňou.
„Nič tu nie je,“ poznamenal Tieň, „sú tu iba trosky toho domu. Vyzerá to tak, akoby sme zrovnali so zemou obyčajný dom,“ a tiež do niečoho kopol a okolo neho sa rozvíril prach z popola.
„Portál bol v podzemí,“ povedal mu Hidan a Tieň ihneď pochopil, že tým myslel, že možno aj iné dôležité veci boli uložené pod povrchom. Začali starostlivejšie prehľadávať ruiny. Sami. Nevolali ostatných, po bitke so strážcami ich nechali odpočinúť. A nechceli im nič vysvetľovať. Plán, že najlepšie bude, keď budú vedieť najmenej, schválili obaja. Aj Tím sedem. O podrobnejších informáciách bude Hidan informovať Hokage osobne. Tak sa rozhodol a vedel, že Sora by nechcela, aby o nich vedel napríklad aj Raikage.
„Tu je to,“ zvolal Tieň a Hidan podišiel k nemu. Čupol a s prúdom nadávok povyhadzoval všetko, čo zasypávalo schodisko vedúce do podzemia. Tieň sa iba pozeral, diera bola priúzka, aby túto prácu mohli vykonávať dvaja.
„Chcelo by to niečo, čím si budeme svietiť,“ poznamenal Tieň a začal sa rozhliadať okolo. Zo všetkých drevených trosiek si mohli vyrobiť provizórnu fakľu.
„Pozri sa, ku*va, tam,“ ukázal na niektoré časti zrúcaniny, „na niektorých miestach sa zje*al strop, takže pri nejakom šťastí bude portál zničený. Ale šťastena je ku*va, takže to predsa len musíme skontrolovať,“ hundral si popod nos a Tieň a prevrátil nad Hidanom oči. Ten, samozrejme, predtým prepočul jeho poznámku.
Nehovoril to Hidanovi znova. Jednoducho sa zobral a šiel vyrobil niečo, čím by si posvietili. Po chvíli sa k nemu vrátil a on si stále hundral popod nos, hoci k tomu pridal aj rozhorčené mávanie rukami okolo seba.
„Na,“ strčil mu fakľu surovo do ruky Tieň. Hidan naňho nechápavo pozrel.
„To ti mám týmto je*núť po hlave alebo čo?“ a trochu fakľu pozdvihol.
„Týmto si budeme svietiť, mudrlant.“

Kráčali dole schodmi a po stenách poskakovali ich tiene. Hidan musel ísť dopredu, lebo vedel kadiaľ majú ísť. Niežeby tam boli nejaké odbočky, ale Hidan trval na tom, že pôjde prvý. Ako signál, že portál nie je zničený Hidan určil dlhý prúd nadávok a Tieň, očividne, nemohol namietať, lebo Hidan začne nadávať tak či onak.
„Už sme tam?“ spýtal sa Tieň po desiatich minútach chôdze. Tá chodba bola rovná a bez zatáčok, preto sa mu zdala nekonečná.
„Si ako malé rozmaznané a otravné decko,“ povedal mu Hidan a ani mu neodpovedal na otázku. Tieň si iba povzdychol a vedel, že hádať sa s Hidanom nemá cenu. Už aj tak bol naštvaný a hrešil na všetko, dokonca aj na to, na čo nemusel.
Radšej sa poobzeral po okolí. Niektorí steny boli zrútené, cez mnohé z nich sa museli štverať alebo ich nejako preraziť. To ich hlavne zdržalo. Na niektorých miestach v strope bola diera, ktorú nezasypalo a presvitalo cez ňu slnečné svetlo. Na zemi kusy kamenia tých najrôznejších veľkostí. Pred chvíľou prešli okolo kopy dreva, ktorá napoly horela, napoly tlela. Po zemi bol roztrúsený popol. Mysleli si, že v podzemí mohlo byť bezpečne, ale ak tu aj niekto bol, tak sa nevyhol zavaleniu. Nevideli tu žiadne mŕtvoly, no to ešte neznamenalo, že tu nikto nebol. Možno sú nejaké cesty ešte hlbšie po podzemia.
„Sme tu,“ ozval Hidan a Tieň sa postavil vedľa neho a pozrel sa pred seba. Pozeral sa na zrútenú stenu a za ňou akýsi stroj neforemného tvaru. Kedysi to možno bol kruh, no počas demolácie naňho spadol obrovský kameň a akosi ho zmrštil. Vedel si domyslieť jedno. Určite nefunguje.
„Poďme sa poobzerať ďalej,“ povedal Hidan a otočil sa na odchod. No Tieň vošiel dnu.
„Čo som, ku*va, povedal?!“ zlostil sa Hidan, keď si všimol, že Tieň sa blíži portálu, „Tým ďalej som myslel, že sa poobzeráme či nenájdeme niečo o vojne a nie že si poprezeráme kusy plechu!“
„Je tu telo,“ zavolal naňho Tieň a tváril sa, že Hidanove litánie nepočul. Ten sa len zamračil a pobral sa k nemu. Vedel, že to nemôže byť ani jeden z tých siedmych, lebo ich videl prejsť portálom. Až na tú hysterickú blondínu, ale tá zomrela, takže tam je určite. Ale koho telo by to mohlo byť? Niekto z Akatsuki?
Prešiel popri Tieňovi a odvalil kameň, ktorý dotyčného zavalil a zrejme mu tým spôsobil smrť. Hneď potom, čo tak urobili si všimli čierny plášť s červenými mrakmi na ňom. Oranžovú masku. Tobi. A nezomrel na zavalenie kameňom. Mal podrezané hrdlo.
„Myslíš, že tu niekto niekde je?“ spýtal sa Tieň a aj o tom pochyboval. Vedie tam len jedna cesta a cez ňu predsa teraz prešli. Kamene museli odvaľovať alebo ničiť, takže tadiaľ nemohol nikto prejsť.
„Museli ho takto doriadiť v reálnom svete,“ Hidan rozmýšľal rovnako ako on. Bodaj by nie. Pri prerážaní cesty si hovel v nadávaní, „ale čo sa tam, ku*va, mohlo diať?“
„Tak to nám už asi nikto nepovie, čo?“ pokrčil ramenami Tieň a pretočil Tobiho na chrbát, lebo si všimol niečo na jeho krku a chcel zistiť, čo to je.
„Do p*či!“ skríkol Hidan a Tieň to nechápal. Preňho to bol len znak, možno tetovanie.
„Čo vyzeráš tak zhulene?“ spýtal sa ho starec, ktorý tomu tiež nerozumel.
„To je zlepšená prekliata pečať,“ odpovedal mu a taktiež Tieňovi, ktorý naňho pozeral s otáznikom v očiach, „boli ňou označení tí siedmi, aby mohli prejsť cez portál. Ale prečo ju má tento ču*ák?“
„Bez nej nikto neprejde cez portál?“ spýtal sa Tieň.
„Ak nie som totálne dutý a správne som to pochopil...“
„...takže to nepochopil úplne vôbec...“ vložil do toho starec.
„Ty drž papuľu,“ oboril sa na neho a vzápätí pokračoval. Tieň bol chvíľu zmätený, lebo on nič nepovedal, ale neskôr mu došlo, že to musel byť ten starec, ktorého situáciu mu Hidan rýchlo vysvetlil.
(„To tu je duch takého ch*jka, ktorý ma neviem prečo prenasleduje a vidím a počujem ho iba ja.“)
„Takže je to tak, že tú pečať potrebuješ, aby si prešiel tam, do reálneho sveta, ale tu môžeš prísť bez nej.“
„Tak akoto, že ju majú? Chceli mať tetovačku či čo?“
„Bez nej sa tu dostanú, no neprežijú. Chápeš?“ a Tieň prikývol, „A to že ju má krku tento mizerný všivák znamená len jedno. Už dlhšie plánoval, že sa prešmykne cez portál.“
„Kto mu urobil tu pečať?“
„Ten, kto to vie jediný robiť. Orochimaru.“
„Čo s telom?“
„Vezmeme ho. Prsnatá blondína sa naňho ešte mrkne a možno nám povie niečo, čo nevieme.“
„Nemal by si takto hovoriť o svojej nadriadenej,“ napomenul ho Tieň aj keď on takto nazýval Hokage...v mysli.
„Je aj tvoja nadriadená, tak mlč! A viem, ako si sa jej pozeral do výstrihu! A ber to telo,“ rozkázal mu a už vstával.
„Prečo ja?“
„Pretože som, ku*va, tvoj veliteľ a ty máš držať hubu a krok!“ pohol sa uličkou, ktorou prišli a Tieňovi nezostávalo nič iné, iba Tobiho nejako zdvihnúť a ísť za Hidanom, ak tam nechcel ostať. Zdalo sa mu, že Hidan si to velenie aj napriek ponosovaniu, tak trochu užíva.

S Tobiho telom vyšli von, nechali ho pri väzňoch, pričom Hidan dosť dôrazne povedal, že zabije každého, kto bude na stráži , ak to telo zmizne. Dobrovoľníci na túto činnosť zrazu neboli, a tak museli niekoho vybrať. Potom sa opäť vybrali dole a tentoraz bola ich cesta, aspoň z polovice, lepšia, lebo väčšinu prekážok zničili predtým. Hľadali nejaké iné chodby a skratky a tie, čo našli boli také zrútené, že im hodnú chvíľu trvalo, kým sa cez ne len dostali. Našli zopár miestností, dokonca navštívili aj tú, kde Tieň s Tímom sedem našli Peina, Kakuza, Kisameho a Zetsua či tam nie je nejaká chodba, ale nič, a nenašli žiadne záznamy o vojne alebo niečo, čo by im pomohlo. S pocitom, že toho veľa nenarobili sa vrátili na povrch, kde ich už čakal Tím sedem so správou od Tsunade.
„Ak ste posli zlých správ páľte do...“ začal Hidan, ale Tieň ho prerušil skôr, ako to stihol dokončiť.
„Radšej rýchlo hovorte než začne hrešiť ako zmyslov zbavený. Na dnes mám toho už dosť.“
„Ty drž papuľu, ty poskok Jashinov! Neotváraj na mňa svoje špinavé ústa! Ty...“
„Hrabe mu,“ naznačil Tieň ústami a Tím sedem to okamžite pochopil.
„Babča chce, aby časť oddielu odniesla portál do Konohy, aby ho nezneužil niekto iný,“ povedal Naruto.
„Babča je...“ pozrel sa Tieň s otázkou v očiach na Hidana, lebo nevedel, že Naruto tak volá Tsunade. Hidan to tiež nemal odkiaľ vedieť, ale domyslel si, že to bude ona.
„To je tá prsnatá blondína,“ a Tieň iba prikývol.
„A zvyšok jednotky sa má okamžite dostaviť na bojisko,“ oznámila im Sakura a trochu sa mračila po pomenovaní Hokage takýmito slovami, „a kde je Sasuke?“
„Sasuke?“ zamračil sa nechápavo Tieň.
„Nešiel ten s vami?“ spýtal sa Hidan.
„Nie, musel zostať tu, lebo ostatní ho ešte stále majú za hľadaného zločinca,“ vysvetlila mu trpezlivo Sakura, no pohľadom behala po ľuďoch po okolí a hľadala ho.
„Vlastne to dáva celkom logiku, nie?“ poznamenal Tieň a očkom pozrel na Hidana, ktorý sa rozprával so vzduchom...teda so starcom. Potom sa narovnal a s hrdinským úškrnom, ktorý by mal všetko vyriešiť im oznámil.
„Poslal som starca na prieskum a ten už nám ho, ku*va, nájde. Neviem, ako dlho to bude trvať, lebo nebol veľmi ochotný, ale čo už,“ pokrčil ramenami, „a keďže je to údajný zločinec, pošlem ho s portálom a telom do Konohy. Nič by sa mu nemalo cestou stať.“
„Neverím, že ťa napadol taký dobrý nápad,“ žasol Tieň a Hidan mu daroval jeden zo svojich vražedných pohľadov.

Hidan so starcom, s Tieňom a s Tímom sedem bez Sasukeho došli na bojisko práve vo chvíli, keď sa mali dve armády proti sebe rozbehnúť. Všetci traja cítili tú atmosféru boja vo vzduchu. Prebíjali sa lakťami cez dav ninjov až ku Kagom stojacim úplne vpredu. Až neskôr si uvedomili, že každý Kage má za sebou jednu čatu, v ktorých nechýbali liečitelia, ninjovia na diaľku, na blízko, na strednú vzdialenosť ani tí s kekkei genkai. Rozdelili si ich takto, aby mohli bojovať proti svojmu súperovi, nech by to bol ktokoľvek, keby sa museli rozdeliť.
„Tak sme tu, ku*va!“ zvolal Hidan, keď sa konečne prebili dopredu, čím pobúrili ostatných, ktorých strkal lakťami všade možne.
„Hidan, nenazývaj ma tak!“ sykla naňho Tsunade so zamračeným pohľadom.
„To ku*va nebolo myslené, ako pomenovanie, ale ako zvolanie...ku*va...to aby som si ešte dával pozor, kde dám hrešenie! To kde sme, há?!“ rozčuľoval sa.
„Na bojisku,“ odpovedal mu Tieň, „tak by sme sa tak mohli aj chovať, čo?“ otočil sa ku Tsunade a dodal: „Svoje jednotky som rozdelil medzi ostatných, aby bol všade rovnaký počet. Ak je to problém, tak ich stiahnem.“
„Samozrejme, že to nie je problém. Nevolala by som vás, keby sme nepotrebovali každú pomoc...“
„Ku*va...“ zatiahol Hidan a prerušil tým Tsunade. Keď sa naňho pozreli, tak si všimli, že skoro bez žmurknutia pozerá na druhú stranu bojového poľa s otvorenými očami. Nielenže nečakal, že sa ešte vôbec bude bojovať, ale to proti komu to bude, to nečakal. Myslel si, že Zetsu je len hlúpa rastlina, ktorá dokáže prechádzať cez steny a tým bol dobrým špiónom. Ale že sa dokáže rozmnožiť na niekoľko tisíc kusov, to nečakal.
„Sopliak, si v poriadku?“ spýtal sa ho starec a Hidan iba strojene prikývol a zamračil sa. Siahol na miesto, kde mával svoju kosu, no lapil iba vzduch a zanadával.
„So zbraňou ti môžem pomôcť,“ povedal mu Hidan starší a uškrnul sa. Hidan naňho iba neveriacky pozrel. Čo tým, sakra, myslel. On už svoju zbraň predsa nemá. Ak si z neho robí dobrý deň tak ho...asi nezabije, ale niečo už vymyslí. A ak pre neho má jeho kosu, nevedel, ako by mohol, ale pri tom, čo zažil to už nepovažoval za nemožné, tak nech to urobí rýchlo, lebo Zetsuovia sa práve rozbehli proti nim a Hidana to tak prekvapilo, že ho masa ninjov, ktorá behala spoza neho stiahla so sebou.
„Starec!“ skríkol, no ten mu už zmizol z očí...