Pomoc! Krvácam! IX. (starý známy?)

Mne sa fakt zdá tento diel divný...chcela som ho možno aj vynechať, ale bez neho by ten ďalší moc nenadvezoval...ja neviem, však posúďte sami...

Ja už fakt neviem, kde na to chodím
Rypla som do toho, aj svoje myšlienky. Mne to nedalo
Takže sa nedivte, keď sa sama pozastavím nad sebou, alebo tak nejak to vyznie

Či vstúpia Soru so Sasukem k Akatsuki, a čo bude s Ashiorim a Yonwou?
...a prečo by mali Akatsuki pribrať Sora so Sasukem?
No áno, to musíte čítať riadky pod týmito a ďalšie časti. Tajomstvá Sorovho života, sa pomaličky odkrývajú.
Takže začínam týmto dielom lúpať pomaranč. Aký bude vnútri?
Cítim, že toto bude dlhá séria, bo sa mi to vymyká spod kontrolovanej činnosti.

Život, je vraj o realite.
Pravidlá, sú vraj na to, aby sa porušovali.
Tým pádom, by sme nemali mať sny, a pravidlá...
Ak nie sú pravidlá, nie je čo porušovať a vzniká anarchia...
Ak človek chce niečo porušiť, tak to poruší...na tom nie je žiadna filozofia...
Horšie, je mu to zakázať...

Eitan vedel, on vždy vedel, že ľudia nie sú rovnakí...
Vedel, že mi dvaja, sme rozdielni...

Bol to jeden februárový deň v zemi Vĺn. Nepýtajte sa ma, čo som tam robil. Skrátka som mal nejakú prácu. To som nevedel, že prvý krát v živote, bude niekto tak silný, že dokáže ochrániť moju obeť predo mnou!
Bola to žena. Tmavovláska s tmavými očami. Niekoho mi pripomínala...nehľadiac na to, koho, musel som ju zabiť, ani na to, že tá žena mala malého syna... lenže vtedy som okúsil prehru.
Muž s tvárou zakrytou maskou...pýtal sa...
„Dôvod...“
Mám mať vari dôvod? Na to tu ja nie som. Stačí, že oni majú dôvod. Ja som len ich predĺžená ruka pomsty.
Opakoval...
„Dôvod...“
„Niekomu prekáža...“
„To je dostačujúci dôvod, aby si zabil?“
„Dôvod na smrť, nie je nikdy dostačujúci, pokiaľ si to človek neprizná.“
„Koho chrániš?“
„...to je tajomstvo...“
Neviem prečo som to spravil. To znamenie. Priložil som si prst k ústam k maske. Jeden tichý tajnostkársky zvuk, moja vízia...
„Kto ti je blízky?“
„...chceš mi ho zabiť?“
„Zabi ho sám...pocítiš, ako trpia tvoje obete...“
„...nemám záujem. A nechoď na mňa s psychologickými kecami! Mňa teda rozhodne nerozplačeš a neobrátiš na cestu svetla! Som človek, ktorý si uvedomuje, že zabíja, som človek, ktorý je skrátka prehnitý! A nepýtaj sa ma prečo zabíjam! Je to len a len moja vec!“
človek sa má rýchlo učiť. Ja som sa učil, že ak nebudem rýchli, neprežijem. Preto som prežil. Prežil som tak, že som odišiel čistý, a na svojom prievozníkovi do pekla som zanechal škrabanec. Škrabanec spôsobený slovami...
„Uvidíme sa, pani...“
Ja si idem za svojim!
O dva týždne neskôr, som toho človeka zabil...ženu som poslal preč zo zeme vĺn. Toto bolo osobné...
Ashiori nevedel, čím to je...či len tým letným slnkom na oblohe, kvetmi čo začínali kvitnúť, alebo niečo plávalo v tej vode, čo tiekla potokom, z ktorého pil len Soru a Sasuke.
Ak by sa ho teraz niekto spýtal, aký má názor na Sora a Akatsuki, asi by len kývol plecami a začal by kričať.
Zvieratá vyjadrujú svoj hnev vrčaním, rôznymi pazvukmi. Ashiori by kričal.
Musí priznať, že čo prvý krát stretol Sora, tak ho už málo čo dokáže prekvapiť. Ten človek bol tak debilne nenormálne šibnutý, hyperaktívny a pomätene zmätený a k tomu ešte naozaj ale naozaj bol šialenec triedy S vo svete šialencov. Nedokončený experiment laborky. Nedospelý jedinec v dospelom tele.
A tak to začína vyzerať, že Sasuke to od neho chytá. Ah, áno, ešte som zabudla, že je nákazlivý, že? Fuj! Taký mor! Ani ho opľuť, ani si pričuchnúť.
Tak tento prípad, je Ashioriho najlepší kamarát.
A teraz, nech si myslí ktokoľvek čokoľvek, mal by ho poriadne zmlátiť. Aj jeho aj Sasukeho. Sora preto, že je tak debilne naivný, a namyslený, a Sasukeho preto, že sa ním nechá ako ďalší debil ovplyvniť. Tak na takéto keci on rozhodne nemá náladu. Ak by sa hlasovalo, bola by to remíza...myslel...lenže tie ohníky v Yonwiných očiach, túžiace po pomste, sa viac prikláňali ku klanu debilov.
Len dúfa, že sa tento klan nehodlá množiť a šíriť. To bude celosvetový problém.
„Tak dobre...“
Ashiori si povzdychol a pretrel si unavené oči. Táto dvojica ho privedie ku Shinigami skôr akoby bolo vhodné.
„...teraz ma dobre počúvajte! Vy dvaja arogantný panáci! Tenshi i Uchiha! Je hneď pár argumentov k tomu vášmu plánu krásavci!“
Sasuke teda vedel hádzať naštvané pohľady. Soru pre istotu od neho odstúpil. To on a jeho naštvaný pohľad? Kedy to naposledy bolo?
„...teda, len jeden argument.“
Opravil sa Ashiori.
„Nikdy nedokážete niečo skrývať pred Peinom! Chápete?“
„A čo mám pred ním skrývať?“
Sasuke skočil medzi Sora a Ashioriho, ktorý chcel práve zdrapiť toho prekliateho Tenshiho za tú jeho skvelú čiernu šálu, ktorú mu v kútiku srdiečka závidel a vytriasť z neho všetky tie hovadiny, ktoré sa v ňom začali hromadiť, akonáhle sa od neho dozvedel, že pred mesiacom videl podivného chlapíka s kekkei genkai na tvári. Soru sa vtedy hodil do kopy sena a predstieral mŕtveho. Pre Ashioriho normálna vec, v podaní Sora, pre okolitých ľudí, podivnosť...
„Nemôžeš sa pridať k Akatsuki! To nemôžeš! Počúvaš sa kruci?!“
Sasukemu sa nakoniec podarilo ich odtrhnúť od seba tak, že Sorovi jednu vrazil.
„Prečo mne?!“
Fakticky, ak s tým Sasuke neprestane, s tými zamyslenými pohľadmi, tak ho zastrelím
„...lebo si ju zaslúžiš!“
Odpovedal namiesto Sasukeho Ashiori.
„...dobre...fajn...“
Soru sa dal znova do kopy. Cítil ako mu naviera líce po tej Uchihovej rane.
To ho bude Sasuke mlátiť za každým, keď Ashiori na neho skočí?
„A ty? Aký máš dôvod ty Sasuke aby si šiel za týmto pomätencom?“
„...no...ja...mám, dôvod taký, že...“
Ale naozaj, ten Uchiha mi robí v hlave neplechu. Usmieva sa, žmurká, naťahuje sa tam, a mňa znervózňuje...
„...chcem, zmeniť svet!“
Nastalo ticho.
Ach, jo, ďalší Uchiha, ktorý mení dejiny ľudstva. Oni sa snáď nepoučia...
Človek by mal byť fakticky ostražitý, inak sa stane, že vám dá jednu po hlave človek, ktorý stojí za vami, a to jest Yonwa.
Soru reagoval s citoslovcom „au“ za Sasukeho, ktorému sa na chvíľu rozdvojil svet.
„...za Sora...“
Milovaný Tenshi radšej zdravo odstúpil od Sasukeho s nevinným úsmevom. Yonwa prevzala niť konverzácie. Chytila Sasukeho za ramená a začala ním triasť tak ako to robil on pred tým Sorovi.
„Toto nehovor ani zo srandy! Počuješ?! Ani zo zlého vtipu! Nikdy!“
Ako som ja dlho túžila takto chytiť Sasukeho Uchihu a vytriasť z neho všetky tie blbiny čo navymýšľal! Respect!
Celú túto hororovú situáciu zachránil práve Soru. Jemne odsunul Yonwu na bok a vzal Sasukeho pod vlivom silných násilných hormónov ďalej aby náhodou jeho ruka nedostala tik a nevytiahla katanu z pochvy a nesekla po Yonwe. No, ale dobre urobilo dievča. Aspoň vidí, že klamať sa nemá.
Soru sa ho snažil nejak upokojiť. Každý vieme ako vyzerá ehm...nahnevaný Uchiha, však? Tak Soru sa snažil aby sa tento výraz pozmenil. Aký výraz mal v úmysle dosiahnuť, to nevedel. Len nech prestane skúšať rukami vytvárať pečate, lebo mu ich zviaže za chrbát.
„...no tak, počítaj si do desať, ak to nepomôže tak aj do sto...“
Sasuke sa teda pozrel k modrému nebu. Nakoniec zavrel oči a začal počítať dobre postaru...
„ichi, ni, san, shi, go, roku, šiči, hači, kjú, džú...“
„...je to lepšie?“
Ah Soru, ten tvoj úsmev upokojí snáď aj extrémne vytočenú Sakuru.
„...nie...“
Sasuke sa už zvrtol, a chcel vytiahnuť aj svoj meč samoseč, lenže Soru sa po ňom natiahol
„No tak, ona mala pravdu...nemáš dôvod...“
„Ja mám dôvod na všetko čo chcem aby malo dôvod!“
Krásna veta Uchiha...
„No tak, ukľudni sa prosím ťa...“
Sasuke zasunul povytiahnutú katanu späť do pochvy. A hodil naštvaný pohľad po Yonwe, pri ktorej pre každý prípad stál Ashiori.
„Nemusíš to robiť Sasuke...“
Tak nemusím áno? A čo sa stane, keď tam pôjdeš sám?! Čo? Tie keci ako hľadáte miesto, kde ostať. Kde nájdete pokoj! Keci! V Snežnej alebo kde do čerta! Je to jedno! Ako si sa dozvedel, že tvoj brat žije, nemáš v hlave nič iné, len to ako ho nájsť. Je ti jedno, že pri tom môžeš prísť o život! A že kto je tu arogantný!
„Idem s tebou!“
„Ale Sasuke...“
Ozval sa Ashiori.
Tak na toto nemám náladu!
Jaj, a že trpezlivý Uchiha...snívaj s nami Laterie.
Sasuke vytiahol katanu a namieril ju k Ashiorimu. Soru len zvesil krútiac hlavu.
Takto to dopadnúť nemalo...kruci!
„Choďte obaja do hája! Ste obidvaja rovnako dementní!“
Skríkla po nich naštvaná bývala Akatsuki. Vtedy Sorovi zaplo. Rozsvietila sa mu v hlave tá známa žiarovôčka, ktorá väčšinou svieti nad hlavou. Ale Soru musí byť iný, že?
Ja som génius...
Jasné, aby to nedopadlo ako naposledy.
„Ja viem, že teraz trepnem korunovanú volovinu, ale, čo takto, tam ísť všetci?“
Áno Soru, občas je lepšie mlčať. Človek nevie, ako bude reagovať tvoj najlepší priateľ na takú capinuuuu!

„Nemusel ma tak mlátiť...“
Posťažoval si smutne Soru Sasukemu, ktorý sedel vedľa neho na strome. Začínal tomu prichádzať na chuť. Tomu Sorovému vysedávaniu na strome. Svet sa zdal i z tak malej výšky akýsi iný. Hlavne bezpečnejší...
Život sa občas zdal byť tak uzavretý. Nenormálne nízky. Teraz sa cíti ako niekto, kto sa dokáže povzniesť nad obyčajné veci života.
„Je to tak dobre?“
„Sasuke...naozaj si to nemusel robiť...“
„Ja len, ako ťa mohlo napadnúť, že cez Akatsuki nájdeš svojho brata?“
„...to je normálne, že mi šibe...“
Sasuke ho len jemne drgol. Fakt jemne, na to, že Soru skoro spadol dole.
„To ho naozaj tak moc chceš nájsť? Že sa obetuješ Akatsuki?“
„...Sasuke, ty vieš, na čo myslím, však?“
Uchiha sa nám urazil. Tak toto nepotreboval počuť. Celé Akatsuki mu lezie už dostatočne dlho na nervy. Prečo by sa mal k ním pridávať? Ten hajlzík Tenshi má rovnaké podozrenie po tom, ako sa po jedenej odľahlej zaprášenej, špinavej dedinke, či skôr totálnej diere, zapadákove, začala chýriť správa, bleskovka, že sa objavil Uchiha...a keďže to nebol Sasuke, ani Madara...a o inom Uchihovi nevie...
Tak sa mu začína zdať, že vyliezajú ako huby po daždi. Napadol ho len jeden človek...jeden jediný človek...
„Dobre, akonáhle nájdeme nejakého všiváka od Akatsuki, a dostaneme sa do ich brlohu, čo bude zrejme nikdy! Tak to tam vypálim!!!!!“
Soru sa mierne od neho odtiahol ako mu to posledné slovo skríkol do ucha.

„Pošetilý malý brat,
ak si ma preješ zabiť, nenávidieť ma, Zhnusiť si ma, prežiť tak nepekným spôsobom, tak bež! priľni k životu. A potom, niekedy, až budeš mať oči ako ja, tak potom príď...“

„Už s tým daj pokoj!“
Opätoval mu skríknutie do ucha Soru. Sasuke sa na neho uškrnul a vyplazil mu jazyk.
Známky dospelosti, však miláčikovia?
„On mi nedá pokoj Soru.“
No tak, neverím! Znova a zase?! Žeby niekto dokázal oživiť Itachiho? To sme mu mali odťať hlavu od tela a zviazať ruky za chrbtom?...
Ehm...to sa robí bosorkám Sorino...len tak mimo, jo? Nehnevaj sa
„Nemysli na to krucinál!“
Osopil sa na Sora. Ten sa len zahnane usmial.
Neviem o tom, že sa dajú sharinganom čítať myšlienky...
„Čo som ti povedal?!“
Tak...no teda...
„...Soru...“
Zrazu zvážnel. Dokázal to z minúty na minútu. Potichu a smrteľne vážne.
Ak niekto dokáže byť vážnejší ako Sasuke, dajte mi vedieť.
„...ak, skutočne, naozaj žije, tak...“
„Je to nepravdepodobné...“
Ticho...
Milé, obludné, pre niekoho nenávidené ticho...
„...neverím ti, ale vďaka...“
Búcham šampus! Uchiha ďakuje!

„...všetci, ktorých si zabil, aby si ma našiel, nestoja v porovnaní so mnou za nič!“

Kto povedal, že sa musím mstiť do konca života! Kruci! Kašlem na teba Itachi! Ak aj si živý! Druhý krát ťa zabíjať nehodlám...a mimo to! Nezabil som ťa ani prvýkrát! Ten Pein ma štve! Zabijem jeho!

Ale, ale...Sasuke, no tak, zlatko, kľud...počítaj...chi, ni, san, shi, go...
Telepatia, medzi nimi funguje čo?
„Nemysli na to, Sasuke...“

„...ak existuje nejaký spôsob, ktorým sa mi chceš pomstiť, sprav to hneď...“

Tie Itachiho vety mu liezli na nervy už spočiatku. Už ako ho našiel a začal mu robiť diery do hlavy svojim mangekyou sharinganom, by ho nakopal, keby to dokázal. Dnes vie, že by to dokázal. Chytil by svojho bračeka a zaviazal by mu oči. Alebo, proste, špinavý trik, prach v očiach...
Ďalších pár kúskov z Itachiho tvorby...

„...chcem ťa ochrániť!“

To bol klinec programu...vtedy mu došli nadávky v tých troch jazykoch, ktoré ovládal. Itachi sa zbláznil.
Toto, čo robil on, mohol spraviť len pomerne dosť schizofrenický človek. Možno by mal teraz, ak ho niekde objaví vyobjímať, a vymeniť si s ním historky z bitiek...
Páni, ako dobrý bratia...
Mohli. Ale to by musel Sasuke dostať veľkým kameňom po hlave, a ostať v trvalej amnézii, izolovaný od všetkých, ktorý poznajú to slávne...“som mstiteľ!“
Tak čo ďalej?
„Vážne odišli?“
„Neboj sa, Ashiori bude nablízku, keby niečo...“
„Uchiha sa nikdy nebojí!“
„...si otravný...“
„Uchiha nebýva otravný!“
Soru sa chytil za hlavu oboma rukami.
„...totálne otravný Sasuke Uchiha...“
„Mám na tebe spáchať svoje Goukakyuu no Jutsu?!“
„A ja svoj...páni jak sa to volalo...“
„..spohodlnel si Soru Aidera...kekkei genkai ťa raz pripraví o život...“
„...ale ja si spomeniem! No...počkaj...“
Sasuke rozhodne vedie. Soru, môj zlatý pošuk z ulice si zrejme nepamätá názvy jutsu. Vyobjímam ho za to, aspoň si nemusím lámať jazyk.

Jeden starý a múdri človiečik neznámeho mena, ho raz naučil špeciálnu techniku so znamením ruky...
To znamenie ruky, ale nebolo nič špeciálne, len šikovné prekrytie kekkei genkai u Sora.
Totiž, on a jeho brat, síce pochádzali z chudobnej sedliackej rodiny, ale akosi nikto nevedel, že jeho matka pochádza z klanu...
Kekkei genkai ktorú vlastnia obaja bratia, má podstatu v zjednodušovaní všetkých jutsu. Takže, ak existuje nejaké jutsu, ktoré by sa nemali naučiť, a že to nie je možné, niekto by krútil nechápavo hlavou, tak oni to dokážu. Súčasťou kekkei genkai, je takisto aj skrátené znamenie ruky. Občas netreba robiť znamenie vôbec, a pri pečatných jutsu, stačí základ.
Ono toto kekkei genaki, je zložité na pochopenie, nechápem čo to do mňa vošlo také zložité veci vymýšľať.
Sorov tajomný majster to zistil a pomohol mu objaviť kekkei genkai menom Tenkgokuen.
Mlčati zlato. Akonáhle prišili Eitanovy rodičia, na to, že ich syn sám prišiel na kekkei genkai, prikázali mu ho nepoužívať! A to preto, že celé toto Tenkgokuen, bolo zakázané. Klan sa vyzabíjal prakticky celý sám navzájom.
Ďalší skvelý klan typu Uchiha, že?
Tak ja ten Tenkgokuen teda vysvetlím...
Je to kekkei genkai, ktorá sa podobne ako sharingan objaví v oku, s tým rozdielom že pokrýva jednu čas tváre. Akonáhle však Soru aktivuje svoju kekkei genkai, tak sa mu namiesto znamenia objaví piesočná ruža. To už má zakódované v DNA. Ale keď to urobí Eitan, očko mu stmavne a tá časť tváre, kde sa nachádza tento Tenkgokuen stmavne v jeden obrazec, ktorý má podobu nejakého zvieraťa. Každý obrazec je však iný. Soru svoj nikdy v živote nepoznal. Ale podľa legendy, podoba obrazca, určuje skutočnú silu! Pozor skutočnú, a ja že také niečo neexistuje. Eitan má na svojej pravej polovici tváre hada...jeho obľúbené jutsu, ako pocítil i sám Orochimaru na vlastnej koži, je „Orochime no Jutsu“.
To na začiatok.
Čiže, toto „zjednodušovacie“ kekkei genkai, pôsobí ako pomôcka pre slepca, ako vidlička na lepšie naberanie jedla, ako loď aby sme sa mohli preplaviť cez more.
Zakóduje v hlave každý pohyb ruky, ktorá vytvára jutsu a tento Tenkgokuen vytvorí len jeden znak ruky, ktorým ho môže človek použiť. Čiže neuveriteľne skráti dobu vytvárania jutsu. A ak je človek fakticky rýchli, tak to vyzerá tak, akoby nepoužil znamenie ruky. A keďže je to len jeden znak, od klanu Aidera, tak sharingan nemá nad ním svoju kopírovaciu moc. Tento Tenkgokuen, taktiež slúži podobne ako sharingan, dokáže okopírovať jutsu, ale človek sa ho hneď nenaučí ako za pomoci sharinganu. Má ho len v hlave, a dokáže sa ho naučiť tréningom. Pri tom, ak je to zložité jutsu, alebo je na nejakej úrovni, a dokáže ho zjednodušiť, tak sa ho dokážu ľudia s Tenkgokuen naučiť.
Tak to by bolo k môjmu výtvoru Tenkgokuen. Teraz viete, prečo Sasuke nehádže na Sora svoj zlý pohľad Sharinganu. Nedokáže s ním kopírovať jeho jutsu, pretože akonáhle je jutsu zakódované do jedného znamenia ruky, stáva sa súčasťou kekkei genkai, a tá sa kopírovať nedá.
Lenže, má to svoju nevýhodu. A tou je tá, že na svete existujú len dvaja ľudia, ktorý majú túto kekkei genkai. Soru a jeho brat. A to preto, že Kuro Sabaku ľahla popolom...
„Kým si spomenieš, ja privítam našu návštevu...“
Sasuke zoskočil zo stromu. Vytasil katanu a pobral sa ku kríkom. Soru si zatiaľ lámal hlavu nad tým akože sa to jutsu sakra volá. V hlave mal zakódované len znaky a potom ako to jutsu vyzerá. Nepotreboval názvy...ani pre lepší efekt skríknutia v Naruto štýle „Busnhin no Jutsu!“
A tak si lámal svoj mladý rozum, a nervózne pohupoval nôžkami ako malý chlapec. Sasuke zatiaľ šiel privítať ich návštevu, ktorú, keďže bola nevítaná, chcel vyhodiť. A keďže sa bránila, tak ich slušne odpratal z prahu dverí.
Otrel katanu o vestu jedného z padlých ninjov a vrátil sa späť k stromu. Soru tam stále posedával a stále dumal. Sasuke sa usmial a namieril k nemu katanu.
„...priznaj to!“
„Ja si spomeniem! A nemier tým na mňa!“
Sasuke si prezrel svoju katanu a nevinne sa usmial.
Juj! Ďalší z rodu pekných úsmevov
„Mali by sme sa dať na cestu. Po nej môžeš rozmýšľať nad tým jutsu. Pretože ešte stále sa škvaríš v mojom ohni.“
No áno, už idem...
Vydali sa teda odľahlou poľnou cestou. Kam? To nevedia. Snáď niekde, na tej ceste, objavia niekoho z členov Akatsuki. A ako sa k ním zachovajú, to uvidia sami, či ich príjmu alebo ich zabijú. Všetko má svoje plusy a mínusy.
„...nájdi ma, Sasuke...“
„...Sanboku...Sanoku...San...san, niečo...“
Dlhá cesta...ak tam niekde si, Itachi...