Prvá časť- 3. Pohľad dravca

a otvorila oči. Prvé, čo si všimla bola hustá hmla. Postavu v plášti vnímala dosť nezreteľne, hoci nebola od nej vzdialená viac ako meter. Had bol okolo nej tesne omotaný a držal ju pár centimetrov nad zemou.
Vzápätí však prišla na to, že o jej prebudení vie. Rytmus jeho krokov je pravidelný, ale keď som sa prebrala nachvíľu spomalil. To nemusí znamenať nič! Alebo všetko, nemôžeš si dovoliť ignorovať túto skutočnosť. Na to, aby si sa stade dostala, nebudeš mať viac ako jednu šancu. Keď tá šanca príde a ty nebudeš pripravená, zomrieš. V poriadku, ale ako na to potom prišiel? Kvôli hmle je nízka viditeľnosť, takže by som vylúčila možnosť, že ma videl očami. Dýchanie mám stále pravidelné, nemohol v ňom počuť žiadnu zmenu. Jedinou možnosťou je had.
ku mne správal apaticky, vôbec si ma nevšímal. Tej noci, keď som precitla nič, ten had bol len tesne obtočený okolo mňa, ani sa na mňa nepozrel. Je jasné, že had mu predáva nejakým spôsobom informácie o mojom stave, ale čo ho zaujíma? V súčasnej situácii nemôžem zistiť spôsob akým komunikujú. Počkať, svoje oči som naňho raz použila. V živote som niečo také nevidela, každý človek, ktorého som prostredníctvom svojich očí videla vyžaroval perleťovú auru, ale on nie. Jeho aura bola jedovato zelená. Je pravdepodobné, že sa jeho telesná stavba odlišuje od telesnej stavby ľudí. To by mu mohlo umožňovať komunikáciu s hadmi. Ako takej komunikácii zabrániť? Zlá úvaha, ak by sa mi to aj podarilo, určite by si to všimol a zareagoval by. Čo ten had sleduje? Som si istá, že telesná teplota mu nemôže poskytnúť spoľahlivú informáciu o mojom vedomí. Ostáva len jedna možnosť, tlkot srdca!
po tej noci, keď dokázala iba plakať a prosiť o život, znova získala schopnosť jasne uvažovať. Aby dokázal z tlkotu srdca rozoznať vedomie od bezvedomia potrebuje rozsiahle medicínske znalosti. Hady a medicína, sú len dve možnosti kto by to mohol byť. Možno sa mýliš. Možno, ale jedného člena mojej skupiny zabil skalpelom, prerezal mu krčnú tepnu. Na to aby niekto presekol krčnú tepnu nepotrebuje medicínske znalosti. Súhlasím, ale techniku skalpelu využívajú väčšinou medici. To, že prostredníctvom tlkotu môjho srdca sleduje či bdiem alebo nie aj tak nemôžem využiť, nie som schopná obmedziť tlkot srdca a dať mu tak falošnú informáciu. Je jedno či je medik, alebo nie. Aj tak umriem! Nie je to jedno! A pokiaľ sa nesústredíš, naozaj umrieš. To či je medik nemôžem v súčasnej situácii naisto vyhodnotiť, len predpokladať. Môžeš, ty sama si dôkaz, že to tak je. Ako to myslíš? Vtedy, keď si ho prvýkrát videla, prečo si nepoužila svoje oči, prečo k nemu musel ísť člen tvojej skupiny? Ja som svoje oči použila! Ale nevidela som nič, pokiaľ som sa k nemu nepriblížila. Presne! Takže vedel ako zabrániť mojim očiam, aby ho videli. Použil nejakú tieniacu techniku, alebo ho chránil plášť? Som dedičkou slávnej krvnej línie, no on vie zrejme o mojej krvi viac ako ja sama. A nie len to, v tú noc keď som precitla som svoje oči nemohla použiť. Strašne ma rozbolela hlava, keď som to skúsila. Vložil do môjho tela látku, ktorá zabraňuje použitiu mojich očí. To by bez lekárskych vedomostí nedokázal. Je to medik! Ale ako mi to pomôže? Z toho čo som zistila, viem len to, že je desivo inteligentný a predvída všetko, teraz sa mi situácia vidí beznádejnejšia ako predtým. Všimni si ako chodí. Viem jeho tempo je stále pravidelné.
z čoho usúdila, že nedávno pršalo. Postava stále kráčala rovnakým tempom, jej kroky vydávali čvachtavý zvuk.
bosý! No zo svojho objavu sa neradovala. Čo to robím? Nie som na zbere informácii a aj keby sa mi podarilo ujsť tak sa domov kvôli protokolu vrátiť nemôžem. Protokol nedovoľoval uneseným ninjom návrat domov a ak sa nejaký vrátil, bol buď na mieste zabitý, alebo držaný pod dozorom do konca života.
to dokázal aj v tú noc. Prečo musím premýšľať o ňom? Prečo nemôžem svoje posledné myšlienky venovať svojim milovaným? Pretože ešte máš nádej. Akú? Všetko čo som zistila sú cenné informácie, Konohe by pomohli, ale mne momentálne nie. Neexistuje možnosť, že ich niekedy odovzdám, tak načo ich zhromažďovať a míňať tak cenný čas? Čo by si urobila, ak by ťa teraz hneď pustil? Absurdná otázka, šla by som k najbližšiemu mestu a tam sa provizórne zložila. Naozaj? Keď sa nad zvláštnou otázkou zamyslela, uvedomila si že jej niečo dosť podstatné uniklo.
telo je malátne a nebolo to spôsobené len tím, že bol okolo nej dosť dlhú dobu omotaný had. Nadrogoval ma! Možno je to tá látka, ktorá mi zabraňuje používať oči. Z tohto zistenia ju rozbolelo srdce. Niet úniku, všetko je márne. Ty blázon práve tu leží tvoja šanca! Aká šanca! Dávkovanie. Dávkovanie? Aby ťa v tomto stave udržal musí ti tu drogu dávkovať. To je jasné. Áno ale už menej jasné ti je to, že má dve možnosti. Dve? Áno prvá, buď ti to dáva vzhľadom k tvojej hmotnosti, na tvoju váhu v presnom množstve a presnom čase, alebo podľa tvojej aktivity, ak budeš príliš vystrájať tak ti jednu dávku dá. Ak by ťa pustil vtedy v noci dokázala by si ujsť? Áno. Z toho vyplýva, že ťa dávkuje druhým spôsobom. V tú noc bolo dávkovanie v hlucho mieste. Ako to myslíš? Tvoje telo nebolo pod vplyvom drogy, teraz je celé znecitlivené a vtedy v noci si dokonale bola pri zmysloch. Kde je v tom nádej? Ak budeš verne kopírovať malátnosť, budeš dostávať menej dávok a hluchých miest bude viac. A čo z toho, keď som spútaná hadom? V jednom špecifickom čase nebudeš. Kedy? Si dedičkou krvnej línie, on ťa uniesol z nejakého dôvodu, je vysoko pravdepodobné, že ťa bude operovať a ty pri operácii zomrieš. Pokiaľ dovtedy budeš schopná dokonale napodobniť tento stav zdrogovania, budeš počas operácie v hluchom mieste. A to bude moja šanca! Šanca zabiť tu zrúdu. A keď nie ju, seba určite, bude to lepší koniec ako ti chystá on.
Upla sa k tejto myšlienke a srdce sa jej divoko rozbúšilo. Na chvíľu spomalil tempo.
žiť! Konečne niečo, čo si nečakal. Prosím nech sa to podarí. Rozplakala sa. Ale tieto slzy neboli zlé, boli to slzy nádeje, slzy ktoré v sebe niesli prísľub.
že je pri vedomí, ja viem o nej oveľa viac ako si myslí. No tieto myšlienky mali v podstate horkú príchuť, bolo mu jej ľúto, tak ako všetkých, ktorých zabil. Ľútosť ho ale nesmie zastaviť. “V ten deň“ keď sa stal vrahom, “v ten deň“, keď si vybral túto cestu sa rozhodol, že ho nič nezastaví.
prečo robí. No nejaká časť jeho ja na tom trvala. Možno to bola tá časť jeho duše, ktorá “v ten deň“ nezomrela. Uvoľnil hadie zovretie a vykročil k nej.
Keď ju pustil, dopadla chrbtom do bahna, no vďaka droge necítila takmer nič. Obrátila tvár k oblohe, priamo nad ňou stál on. Spod kapucne sa na ňu dívali planúce oči. Ten pohľad som už videla.
zvláštnymi bielimy očami a vedľa neho malé modro vlasé dievčatko, ktoré má rovnaké biele oči.
„Oci, zajačik“, ukazujúc dopredu sa rozbehla.
Hnedovlasý muž ju strhne späť. Dievčatko sa naňho obráti s otázkou v očiach.
„Dívaj sa pozorne!“ jeho hlas je vážny.
sa vymrští vpred, zajačik si to všimne a pokúsi sa o skok, ten sa mu ale nepodarí. Čierna vec je rýchlejšia a zahryzne sa mu do krku. Zajačik sa chvíľu zmieta, no po čase prestane a nehybne visí z papule čierneho psa.
„Pomôž mu prosím,“ zašepkala.
„Pozri sa do jeho očí,“ znela jeho odpoveď.
Urobila tak a pozrela sa do tých krvou podliatych zúrivých očí. Zľakla sa ich.
„Vieš, čo znamenajú?“
„Nie,“ odpovedala vydesene.
„Len jedno, smrť.“
rozdielom, že sa na zajačika nedívala, ale sama ním bola. A nad ňou stál zúrivý pes, čo sa ju chystal zabiť. Postava v plášti vystrela svoju ruku a blížila sa ňou k jej krku. Prosím nech je to rýchle, pomyslela si a zavrela oči.