Prvá časť- 4. Hluché miesto

Je tak krehká, mohol by som jej zlámať väz jedným pohybom, skončiť to hneď, bolo by to lepšie a úctivejšie voči nej. Fascinovane hľadel na jej bledú tvár. Mala zavreté oči a pomaly dýchala, vyzerala vyrovnane, to ho však neoklamalo, cítil z nej strach. Dlaňou cítil jej tep a to ho v tom len uistilo. Je pripravená. Sklonil svoju tvár tesne k jej.
Jej srdce sa zovrelo úzkosťou, ostalo ešte toľko vecí čo nepovedala. Plakať nebudem! Tu radosť mu nedožičím. Keď sa jej dotkol, otriasla sa, jeho dotyk bol chladný. Nikto nemôže byť tak ľadový. Je to vôbec človek? Teraz o tom vážne pochybovala. Chvíľu sa nič nedialo. Dotyk si stále zachovával svoj chlad a nemenil teplotu. Vnímala jeho blízkosť. Na svojej tvári cítila jeho dych, ten bol v porovnaní s jeho dotykom horúci. Ak by otvorila oči, uvidela by čia tvár je pod kapucňou. Rozhodla sa, že to vedieť nechce. Nepriala si, aby posledné čo videla, bola jeho tvár. Teraz to príde, pripravila sa a čakala na koniec svojho života. Jej život nebol dlhý, ale bol naplnený a teraz v tejto chvíli necítila smútok, možno akosi vzdialene. Som pripravená.
musieť prežiť to, čo ty,“ povedal to hlasom, ktorý v sebe neniesol žiaden cit a odtiahol sa od nej. Po chvíli okolo nej obkrútil hada, dvihol ju a pokračoval v ceste. Je to pravda? Samozrejme! Hovoríš stále to isté, tie slová sú prázdne, je to fráza. Fráza, ktorú hovoríš, aby si navodil ilúziu, že sám nie si prázdny. Takéto uvažovanie nikam neviedlo, preto sa rozhodol ignorovať ten obviňujúci hlas. “V ten deň“ sa rozhodol nikdy neustúpiť, pomaly pridával do kroku. Vtedy ešte nevedel, aký ťažký údel bude niesť, hoci predstavu mal. A ak by mal znova možnosť si vybrať, vybral by si to isté, bez ohľadu na všetko. Stále je presvedčený o správnosti svojho rozhodnutia, tomuto presvedčeniu neubrali silu ani dlhé roky, samota, či vraždy. Naopak ešte ho to utvrdilo v tom, aby pokračoval a dokončil to, čo začal. A čo sa týka tých slov, myslel ich vážne do posledného písmena, teraz už bežal. Kľud, nie je nutné sa rozrušovať. Spomalil a pokračoval obvyklým tempom.
Je to absurdné, ale myslím si, že to čo hovoril, hovoril vážne. Jeho tempo sa zrýchlilo, je rozrušený. To je len dobré, šanca na úspech sa zvyšuje. Prvá vec, ktorú musím zistiť, je, akú pôsobnosť má dávka. Vnímala ako sa rozbehol a hneď aj zastal. Blížime sa k cieľu cesty, alebo na neho až tak doliehajú emócie? Nepovedala by som, že vražda bude pre neho problém. Keď som ho videla v akcii, vyzeralo to ako rutina. Nemôžeš súdiť ľudí podľa prvého dojmu. Máš pravdu, ľudí nie. Neprináleží ti rozhodovať, kto je človekom a kto nie, vidíš aj on má city. To je jedno! Ak budeš mať možnosť, zabiješ ho, bez jedinej výčitky, ako muchu. O čo si ty viac človekom? Snažila sa ten hlas zapudiť, bol nepríjemný. Vzduch je redší, sme na vyššie položenom mieste. Začala si všímať, že aj porast bol menší. Teplota je nižšia, ako mi to mohlo uniknúť? Droga prestáva pôsobiť, tvoje duševné schopnosti začínajú rásť, telo začína vnímať tie vnemy, ktoré droga potlačila. Práve sme sa dostali k hluchému miestu, teraz je čas na odhad. Na odhadnutie trvania drogy nemám žiadne vodítko. Jedno áno, aj keď dosť nejasné. Na popoludnie ma uniesol, prebrala som sa v noci, bola to vôbec tá noc, alebo nasledujúca? Netuším, kedy som sa prebrala, je zatiahnuté, v kombinácii s hustou hmlou nedokážem ani približne určiť terajší čas. Odhad nie je možný. Prebrala si sa v tú noc. Odkiaľ berieš istotu? Tvoje telesné funkcie, ak by si sa prebrala noc po tvojom únose, dehydratácia by bola strašná, teraz by si umierala. Z toho si dovolím vyvodiť predpoklad, že teraz je podvečer. Ak je to tak, potom dávka trvá dvanásť hodín. Môžeš sa mýliť! Je to najlepšie čo máme, buď to skúsiš, alebo nie. Skúsim to, nemám čo stratiť, iba získať. Teraz je nutné ho presvedčiť o tom, že dávka má pätnásťhodinovú pôsobnosť. Ako to urobiť? Čakaj tri hodiny, potom sa začni rozhliadať, vrtieť sa. Tým mu dáš najavo, svoju už úplnú bdelosť a získaš tri hodiny k dobru. Tri hodiny hluchého miesta naviac. Čo ak ma pred operáciou zdroguje, bez ohľadu na predošlú dávku? Musíš veriť.
Cez riedky les sa po kamenistej cestičke plahočili dve postavy. Prvá bola celá zahalená do plášťa, spod ktorého vytŕčal had, ktorý bol omotaný okolo druhej postavy. Druhou postavou bolo modro vlasé dievča, na sebe malo šedú uniformu ANBU. Tej noci fúkal vetrík. Tma bola hustá, priam hmatateľná. Nebo neožaroval ani kmitavý svit hviezd, tma bola absolútna. Pre človeka nepriaznivá, no postava v plášti nemala s tmou problém, ani nachvíľu nezaváhala a stále dodržiavala pravidelné tempo. Do tmy zahvízdala sova, postava v plášti nijak nedávala najavo, že by si to všimla, no dievča sa zachvelo. Je to zlé znamenie. Nebuď poverčivá. Odstopovala som tri hodiny, je noc, takže predpoklad je správny, dávka má dvanásťhodinovú pôsobnosť. Tá tma, je to hrozné, vôbec ho nevidím. Začala sa vrtieť a splašene sa rozhliadala vôkol seba, pre tmu však nič nevidela. Had ju ešte tesnejšie zovrel. Zo zvukov, ktoré vydávali jeho chodidlá usúdila, že sa nachádzajú na kamenistom teréne. Jeho kroky, to bolo to jediné, čo vnímala. V jednej chvíli ustali aj ony.
dostane ďalšiu a podľa toho ako na ňu bude reagovať sa zariadim. Pätnásť hodín sa mi vidí ako dlhý čas pôsobenia. Presunul ju hadom priamo pred seba. Surovo ju schmatol za vlasy a zaklonil jej hlavu. Do úst jej vrazil litrovú poľnú fľašu. Začala sa dusiť, on ju nepustil pokiaľ nebola fľaša prázdna. Keď ju pustil, začala vykašliavať. Tá voda chutila čudne. Je to dávka. Prečo ju ale neaplikoval prostredníctvom hada? Pomaly začala slabnúť, droga postupovala rýchlo. Potreboval ti dať nevyhnutné minimum vody, z toho sa dá predpokladať, že cesta ešte nejaký čas potrvá, potrebuje ťa dovtedy udržovať pri živote. Vedomie ju opúšťalo. Pätnásťhodinový cyklus urobila si prvý krok, musíš si to udržať...
Had sa vrátil do pôvodnej polohy za neho, fľašu schoval pod plášť. Zatiaľ nepokračoval, len stál a díval sa na pochmúrne, zamračené nebo. Spomienky ho začali napĺňať, jedna za druhou. Dotkol sa svojej tváre, ucítil dávnu bolesť, ruku rýchlo stiahol. Čo sa to deje? V duchu očakával chór, ktorý ho ubezpečí, vráti mu istotu, obnoví jeho presvedčenie, ktoré strácal a potvrdí jeho výber. No tej noci k nemu chór neprehovoril. Nezaspieval mu pieseň lásky a porozumenia, to ho zraňovalo viac, ako si bol ochotný priznať. Bol s ním v tú noc, ochraňoval ho aj “v ten deň“, vždy keď ho potreboval počuť, prehovoril. Teraz bol sám, bol nútený svojim neistotám čeliť bez chóru. Stratil som ho? Svoju istotu, je to cena za ten strašný údel? Musím stratiť všetko, iba tak to bude možné. Teraz nesmiem zaváhať, ak uspejem, už nikto nebude tak trpieť, nikdy. Rozhodným krokom sa vydal v ústrety noci.
vydržať niečo cez štyri hodiny, aby som ho presvedčila o pätnásťhodinovom cykle. V pláne sa ale objavil problém, jej potreba močiť dosiahla neúnosnú hranicu. Ja, nechcem, nemôžem, je to ponižujúce. Môžeš zomrieť, ak, zomrieš takto, po tom všetkom. Nebola ochotná to pripustiť, miesto toho sa zamerala na terén. Už neboli v lese, kráčal po skalnatom výbežku, bolo to vskutku strmé stúpanie, jeho tempo však zostalo rovnaké. Musí to byť pre neho náročné. Ja to vydržím, nesmiem. Ak sa o to budeš pokúšať, umrieš. Je ti pýcha prednejšia ako život?
Zastal, zložil ju na zem a povolil zovretie.
„ Urob čo musíš a hneď sa vráť.“
bol balvan, došla k nemu a schovala sa zaňho. Čo urobíš? Poslušne sa vrátiš? Pokúsiš sa ujsť, napriek tomu, že nemáš šancu? Skúsiš to zo psej poslušnosti? Pôjdeš po štyroch a budeš sa nádejať? Si na ťahu.
Čo to robíš? Musíš po štyroch! Si omámená drogou, práve si sa prebrala, po svojich by si to nemohla dokázať. Veď to, prečo teda môžem? Droga ti bola podaná v inom intervale a tvoje telo si na drogu začína zvykať. Takže hluché miesto sa rozširuje, teraz si ho dosiahla takmer ihneď po prebudení. Včera by si chôdzu ešte nezvládla. Je to šanca, môžem ujsť! To by bola hlúposť, stratila by si všetko. On ani netuší, ako na tom som. Moment prekvapenia mám, podarí sa mi to. Nie nepodarí, klameš sama sebe. Prečo nechceš vidieť tú šancu? Lebo tam žiadna nie je. Nie si v najlepšom stave, tento terén je zradný, skoro určite spadneš. On je vo výbornej kondícii, vyzná sa tu dobre, chytí ťa. Jediné čo získaš, bude to, že už žiadne hluché miesto nebude. Vymočila sa a premýšľala. Lákala ju možnosť ujsť. On to čaká, môj pokus o útek. Myslí, že pôjdem po štyroch. Lomcovala ňou túžba rozbehnúť sa a skúsiť to. Možno to bola jej jediná šanca. Musím to skúsiť. Tak ako vtedy? Skúsila si to a ako to dopadlo? Prestaň! Spomienka na tú udalosť zabrala, napriek svojmu presvedčeniu sa začala štverať k postave v plášti. Možno som sa práve odsúdila na smrť. Alebo si si zachránila život.
Prekvapila si ma, nečakal som, že sa vrátiš. Keď bola dostatočne blízko, ovinul okolo nej hada a dvihol ju.
„Dobré dievčatko,“ preniesol to nechutným tónom.
Stúpali po skalnom chodníčku, obloha bola azúrovo modrá, len sem tam nejaký mráčik. Dýchala osviežujúci horský vzduch. Mala som to skúsiť. Urobila si správnu vec. A čo sa týka tej udalosti, musíš jej čeliť, prijať ju, je to tvoje citlivé miesto. Nič nemusím! Už len pri pomyslení na to sa otriasla. Celý život ma to bude trápiť. Chcem navždy zabudnúť. Okolo celej tejto veci je múr, uprostred neho sú mosadzné dvere, tie sa už nikdy neotvoria. To je tá ľahšia cesta, na všetko zabudnúť a ujsť. Prestaň! Ako chceš čeliť tomuto, keď sa nedokážeš postaviť svojej minulosti? Vážne medzi týmito situáciami nevidíš spojitosť? Žiadna tam nie je!
dávka má naozaj pätnásťhodinovú pôsobnosť. Had sa vymrštil a zahryzol sa jej do krku. Vykríkla a chvíľu bojovala. Nemohla vyhrať. Si v bezvedomí a už sa nepreberieš, som rád, že som ťa mohol poznať.
a had okolo nej nie je omotaný. Čo sa deje? Kvôli spôsobu dávkovania si sa prebrala skôr. Vyzerá to na operáciu. Nejasne vnímala jeho prítomnosť. Nie som na tom najlepšie, ale to nevadí moja šanca prišla, všetko závisí od tejto chvíle. Hoci nemohla otvoriť oči dvoma, vecami si bola istá, on stál priamo nad ňou a miestnosť bola tmavá. Otvorím oči, zľakne sa, trafím ho priamo do krku ten sa zlomí , ak sa to nepodarí tak si polámem chrbticu. Bola napätá. Kedy bude ten správny okamih? Moja šanca prišla, po hodinách zúfania a beznádeje je tu. Teraz sa rozhodne!