Uzumaki dvojičky - 23. Hora Myouboku

Natsumi sa včera po prvýkrát prebudila z bezvedomia. Vyvolalo to vlnu radosti nielen u Hokageho a jeho ženy, ale aj u všetkých ninjov a dokonca aj u obyčajných obyvateľov. Aj keď to bolo len na pár hodín. Po necelých troch hodinách sa vydala do ríše snov. Lekári hovorili, že tentoraz nie je v bezvedomí, iba spí. Ale prinajmenšom to bolo moc divné. V bezvedomí bola príliš dlho na to, aby sa jej telo vyliečilo zo všetkých zranení. Vonkajších i vnútorných. Tým nemyslím tie psychické. Tie vôbec neutrpela. Minato sa pýtal, prečo sa to deje. Ale lekári mu nedali jednoznačnú odpoveď. Minato začal mať pocit, že ju stráca. Je to už takmer tridsaťpäť hodín, čo spí. Vynárali sa mu spomienky na jeho starého otca. Po jednom zo súbojov upadol do hlbokého bezvedomia. O mesiac sa prebral, ale len na hodinu a pol. O týždeň zomrel. On to ani tak moc vtedy nevnímal. Mal vtedy sotva dva mesiace. O ňom sa dozvedel o desať rokov neskôr od jeho matky, ktorá zomrela na nevyliečiteľnú chorobu o pár dní. Dosť smutné. Minato sa o ňu začínal obávať.

Orochimaru dorazil do jedného z Tobiho úkrytov. Síce aj keď mal Tobi mnoho úkrytov, v každom bol iba raz a tento používal stále. Teda teoreticky mal len jeden. Nachádzal sa na mieste zvanom Hrob Hory na sever od Ohnivej zeme. Vstup do úkrytu bol nad zemou, ale úkryt samotný bol pod zemou. Ako inak. Vchod tvorila kostra niečoho veľkého, konkrétne jej chrbtica a končatiny s chvostom. Keď do neho Orochimaru vstúpil, nemal o ňom najlepšie mienenie. Zatiaľ videl len jednu veľkú jaskyňu.
„To som radšej mohol zostať v mojom úkryte."
„Nesúď knihu podľa obalu," upozorňoval ho Zetsu a nenápadne ukazoval na istý bod na druhom konci.
Orochimaru sa naň pozeral, ale najskôr by potreboval silné okuliare, aby videl, čo má vidieť.
„Aha."
Orochimaru si toho všimol. Boli to dvere zamaskované tak, aby ich nebolo vidieť zdiaľky. Dokonca ni zblízka by ich niektorý neuvideli. Orochimaru by si ich taktiež nevšimol, keby u nich práve nevyšiel Tobi.
„Som rád, že si prišiel."
Orochimaru nepotreboval ďalšie slová a okamžite bol u Tobiho. Keď vošiel cez dvere uvidel niečo podobné ako u neho. Sieť chodieb.
„Nie je ich tu tak veľa, ako u teba."
Mal na výber tri možnosti. Ísť doprava, doľava alebo rovno.
„Vpravo máš izby na ubytovanie, kúpeľňu a provizórnu kuchyňu."
„Prečo provizórnu?"
„Je tam len jeden stôl a zopár stoličiek. Navyše tam nikto nejedáva."
„Aha."
„Ak pôjdeš rovno, tak iba zablúdiš v bludisku. Prvé dvere naľavo aj napravo sú ešte obývateľné miestnosti, ale ďalej je to len bludisko. Jednu z tých izieb som premenil na laboratórium pre teba. Môžeš tam pokračovať v svojich výskumoch."
„A naľavo?"
„Tam mám izbu ja a ďalej je len miestnosť, v ktorej sa stretávame a miestnosť, do ktorej dám Gedou Mazou, keď ho získam od Nagata."
„Kto tvorí náš tím?"
„Ja, Zetsu, Kisame, tá osoba, ktorú si videl a ty s Kabutom."
„Tá osoba?"
„Jej meno a pôvod si nechávam pre seba. Bolo by to moc nebezpečné pre pár ľudí."
„Je nás ale nejako málo."
„To sa vyrieši časom."
„Kto sa k nám ešte pridá?"
„Niektorí členovia Akatsuki, možno, a ešte Danzou. Ďalších vhodných ľudí hľadám."
„Danzou?"
„Áno. Viem, že si s ním manipuloval, patril do jeho ANBU Root. Ak sa si pohráš ešte lepšie, tak by mohol byť užitočnejší."
„Dobre. Kde je?"
„Vo väzení v Listovej."

Minato najhoršie sa nenaplnili. Natsumi sa zobudila. Aj keď o tom ešte nevedel. Natsumi sa rozhliadala okolo seba. Vedela, že je v nemocnici. To by vedel aj ten najhlúpejší.
„Dobré ráno."
Natsumi sa zľakla. Div nezoskočila z postele.
„Vlastne dobrý večer."
Natsumi sa obzrela vedľa seba, napravo. Ležal tam Jiraiya. Usmieval sa, čo u neho sa dá vyložiť viacerými spôsobmi. Ale na to teraz nebol čas.
„Čo tu robíte, Jiraiya-sama."
„Prišiel som ťa pozrieť."
„No to určite!"
Natsumi si všimla niečoho zaujímavého na Jiraiyovej tvári. Na pravom líci mal podliatiny.
„Z čoho to máte?"
„Toto?" Jiraiya ukázal na svoje pravé líce, „To som len spadol."
„No to určite," pomyslela si znova Natsumi.
„Zase ste boli špehovať!" Natsumi to takmer povedal krikom.
„Zase to nepreháňaj. Išiel som práve za tebou."
„Nabudúce si musím zistiť, kedy chodí Tsunade do kúpeľov," premýšľal medzi tým Jiraiya.
„A čo ste chceli?"
„Dať ti návrh. Tvoj otec mi to schválil."
„Čože to je, keď sa na to pýtate môjho otca?"
„Mohol by som ťa trénovať. Naučiť ťa sage mód."
„Čo?"
„Sage mód."
„To čo je?"
„Ako by som ti to vysvetlil?"
Jiraiya nad tým chvíľu premýšľal.
„No, aby si vytvorila chakru, potrebuješ fyzickú a duševnú energiu. Tie potom premeníš na chakru. Ak pridáš do toho energiu prírodnú, ktorú načerpáš z prírody, teda zovšadiaľ, získaš sage chakru a tým pádom si sa dostala aj do sage módu."
„Aha."
Výsledkom je, že tvoje útoky budú oveľa silnejšie ako predtým. Budeš schopná rozoznať chakru na kilometre. Tvoja vnímavosť bude oveľa lepšia. Koža ti stvrdne, takže ani najtvrdšie katany ti ňou neprejdu."
„Aha."
„To všetko sa môžeš naučiť, keď podpíšeš zmluvu so žabami. Potom budeš trénovať na Hore Myouboku."
„Tá je kde?"
„To miesto, odkiaľ privolávam žaby."
„Aha."
„Môžeš, prosím ťa, prestať používať slovo "aha"."
„Áno."
„Takže ako?"
„Moc tomu nechápem."
„Fukasaku-sama ti to vysvetlí na tej hore."
„To je kto?"
„Jeden z najväčších senninov."
„Kto je to sennin?"
„Ten kto ovládne sage mód."
„Tak dobre."
„Výborne."

Jiraiya vyskočí z postele a skočí až k posteli Natsumi. Tá sa mierne vyľaká. Jiraiya však spraví pár krokov dozadu. Spod svojej postele vytiahne nejaký veľký zvitok a roztiahne ho.
„Svojou krvou tam napíš svoje meno a urob tam aj otlačky svojim prstov. Samozrejme, krvou."
Natsumi si zahryzne do palca robí to, čo jej prikázal Jiraiya. Onedlho je hotová.
„A teraz ma naučíte aj Kuchiyose no Jutsu?"
„To sa naučíš až tam."
„A ako sa tam dostaneme?"
Jiraiya odniekiaľ vytiahol kus papierika a začal naň písať. Potom ho zložil a položil za sediacu Natsumi na podušku.
„Kuchiyose no jutsu."
Objavila sa tam malinká zelená žaba.
„Odkáž Fukasakovi, že je čas."
Žaba zmizla. Onedlho bol aj Jiraiya s Natsumi preč. Obidvaja sa ocitli v žabej dedina, známej ako Myoubokuzan, na hore Myouboku. Objavili sa v dome patriacom Fukasakovi a Shime.
„Kde som to?"
„V Myoubokuzane," odpovedal Fukasaku.
Natsumi uvidela dve staré žaby.
„To ma ako majú učiť oni?"
„Áno," odsekol Jiraiya, „A to nie sú len oni."
„Takže, ja som Fukasaku a toto je moja žena Shima."
„Teší ma," povedali obidve naraz.
„Nestrácajme čas. Fukasaku-sama, vysvetlíte jej prosím vás, v čom spočíva sage mód?"
„S radosťou."
Fukasaku si odkašľal.
„Ninjutsu využíva tvoju vnútornú energiu, zatiaľ čo senjutsu si berie energiu z okolia. U ninjutsu si berieš svoju duševnú a fyzickú energiu, zmiešaš ju a vznikne chakra. U senjutsu zoberieš energiu z prírody a zmiešaš ju s duševnou a fyzickou energiou v rovnakom pomere. tak vznikne silnejší druh chakry a tvoje ninjutsu, genjutsu aj taijutsu sa zlepšia."
„Čo je to senjutsu?"
„Máš fyzickú silu, duševnú silu a silu z prírody. Z toho vznikne sage chakra a techniky, ktoré používajú sage chakru, sa nazývajú senjutsu."
Fukasaku priskákal k jednej zo sôch, ktoré boli mimo domu a zdvihol ju.
„Toto dokáže senjutsu."
„Ale ja necítim žiadnu silu prírody."
„To ešte nemôžeš. Musíš si prejsť tréningom. Keďže je už večer, necháme to na zajtra. Ma zatiaľ pripravila pre nás večeru."
„Konečne! Som hladná."
Natsumino nadšenie skončilo, keď uvidela čo je na jedenie. Prinútila sa zjesť aspoň trochu z tých červov, ale ihneď to vyvrátila.