Uzumaki dvojičky - 24. Rozdelenie

Husto pršalo. Ale nikomu z týchto ľudí nevadilo. Schovávali sa vo vnútri jaskyne. Boli tu všetci členovia Akatsuki. Nagato, Konan, Itachi, Kisame, Hidan, Kakuzu, Sasori, Deidara, Tobi, Zetsu. Znova sa všetci stretli. Avšak, toto stretnutie bolo iné. Iba po druhýkrát sa stretli všetci pohromade, nie iba cez astrálne projekcie.
„Musí to byť vážne, keď sme tu všetci," hovoril Sasori.
„To áno, un. Tu mám zakázané používať svoje umenie," hovoril Deidara.
„To nie je žiadne umenie. Umenie je niečo, čo vydrží večne."
„Mýlite sa, senpai. Umenie je..."
„Tak, sme tu už všetci. Je čas začať," prekríkol všetkých Nagato.
Všetci stíchli. Aj muchu by tu bolo počuť.
„Prečo sme tu?" opýtal sa Hidan.
„Ide o náš postup."
„Nebodaj sa niečo mení," poznamenal ironicky Tobi.
„Veľa sa toho mení, ty..." Nagato premýšľal nad všeličím.
Tobi mal očividne výbornú náladu. Očakával od tohto stretnutia veľa.
„Nie. Vieme už polohu všetkých bijuu. Je na čase začať s lovom," povedal Nagato.
„Kvôli tomuto sme sa tu zišli?" opýtal sa otrávene Hidan.
„Nie. Ani kvôli tomu, že si máme rozdeliť bijuu. Kto koho chytí."
„Tak prečo?" pýtal sa Tobi.
Nagato musel veľmi rýchlo, a hlavne dobre, premýšľať.
„Kde je vlastne Naoki?" opýtal sa Tobi.
„Dobre viem, že ho chceš, tak tu nie je," chcel Nagato nahlas povedať, ale nemohol.
„Trénuje."
„Ale to mu nebráni, aby tu bol."
„Nie je v tomto svete."
„Ako to?"
„V inej dimenzií."
„Čo tam robí?"
„Odbočili sme od témy."
Nagato si povzdychol. Začínalo byť na ňom vidieť, že klame. Že tají mnoho vecí.
„Dediny o nás vedia. Nepúšťajú jinchuurikiov moc z dediny. Dokonca ani moc z dosahu kage. Musíme si dobre premyslieť ako ich získame."
„Odkiaľ máš tieto informácie?" rýpal do neho Tobi.
„Máme predsa svoju sieť špiónov."
„Čo je to s Tobim?" pýtal sa Hidan Kakuza, ako aj Deidara Sasoriho.
„Neviem," odpovedali dotyční.

Na hore Myouboku bolo ale krásne slnečné počasie, vtáci si spievali a Natsumi bola pripravená na tréning.
„Takže, aby si dostala do sage módu, musíš sa naučiť cítiť prírodnú energiu a nechať ju prúdiť do svojho tela. Až sa stane tvojou súčasťou, môžeš s ňou robiť čokoľvek."
„A čo mám robiť?"
„Nesmieš sa pohnúť."
Natsumi tomu nechápala.
„Nesmieš narušovať tok energie okolo teba. To je prvý krok."
„Super. A nedá sa to nejako urýchliť?"
Fukasaku jej naznačil, aby ho nasledovala. Cestu lemovali rôzne sochy žiab. Prišli až k veľkej soche žaby. Z jej úst vytekala voda. Tmavá voda. Fukasaku ho nabral do ruky a potrel s ním Natsumi ruku.
„Je to žabí olej. Pomôže ti to načerpať prírodnú energiu."
Natsumi sa však začal meniť vzhľad. Jej pokožka sa začala sfarbovať do zelena.
„Čo to je?"
Fukasaku ju udrel palicou do hlavy. Natsumi nadobudla pôvodný vzhľad.
„Má to však jedno riziko. Keď načerpáš viac alebo menej prírodnej energie, tak sa premeníš na žabu."
„Čože?" vykríkla prekvapene.
„Všetko je to o rovnováhe. Prírodná, fyzická a duševná energia musia byť v rovnováhe."
„Rovnováha?"
„Áno. Vieš vyvážiť fyzickú a duševnú energiu a vytvoríš chakru. Teraz len potrebuješ k nim pridať prírodnú v rovnakom pomere a je to."
„Hovoríte ako by to bolo jednoduché."
„Neboj sa. Pokiaľ to nezájde moc ďaleko, tak sa nepremeníš. Vždy to zastavím. Inak zostaneš premenená na žabu natrvalo. Všetky tieto žabie sochy sú ninjovia, ktorým sa to nepodarilo. Ale trošku ťa povzbudím. Ani Jiraiyovi sa to celkom nepodarilo. Vždy sa trocha premenil do žabej podoby."
„Hej. Ja som tu."
„Keď to použiješ, aj tak to bude vedieť. Si pripravená?"
„Áno."

Nagato to nemal jednoduché. Ich stretnutie sa premenilo na debatný krúžok, kde sa rozoberalo všetko. Od farby treniek každého člena až po ovládnutie sveta. Nagato si pripadal ako v blázinci. Držal sa za hlavu a plánoval nebadaný útek.
„To stačilo!" vykríkol Tobi.
Všetci stíchli.
„A je to tu!" pomyslel si Nagato. A mal aj pravdu.
„Nagato nás sem zvolal z celkom iného dôvodu. Omnoho vážnejšieho."
Všetci boli zrazu ticho ako ryby.
„Akatsuki sa rozpadá."
„Čože?"
„Nie, že by sa rozpadala..." snažil sa to zahovoriť Nagato.
„Ja, Zetsu a Kisame odchádzame z Akatsuki."
„Čože?"
Všetci traja strhli zo seba plášte Akatsuki. Na sebe mali ešte jeden plášť. Celý čierny so zlatým náznakom kopca a slnka, ktoré spoza neho vychádzalo.
„Odchádzame preč a zakladáme novú, vlastnú organizáciu. Áno, našim cieľom je tak isto odchyt bijuu, ale to nejde, keď nám v tom niekto bráni, ako v Akatsuki."
„Čo tým myslíš?"
„Naoki má Kyuubiho a Nagato ho nechce vydať. Popravde, posledné dni sa venoval tomu, ako mi prekaziť môj plán. Odchyt všetkých bijuu, oživenie Juubiho a uvrhnutie svete do Mugen Tsukuyomi."
„Neklam. Ty nechceš použiť genjutsu. Tvojim cieľom je oživiť Uchihu Madaru a spolu chcete ovládnuť svet."
„Nie. Chceme cez genjutsu priniesť mier."
„Aký je to mier, keď v ňom ľudia nemôžu robiť čo chcú?"
„Ale môžu. Je to všetko na nich."
„V tom budú oveľa osobnejšie a zákernejšie plány ako svetový mier."
„Hovor si čo chceš, ale je to pravda. Je len na vás, či sa pridáte ku mne alebo k Nagatovi. Čo je dobré na tom, že dám každej dediny zbraň hromadného ničenia. Áno, môžno tak nebudú vojny. Ale zničia všetko živé na zemi."
Nastalo ticho. Nikto sa ho neodvážil prehlušiť.
„Nemožno poprieť ani styky s Listovou. Nepriamo chránite aj ich jinchuurikiho."
Nagato nemal slov.
„Mal by si niečo povedať. A to rýchlo," nabádalo ho Konan.
„Keď...ja..."
„Koktá. Nemá čo povedať. Je to pravda. Tvojim plánom nebolo nikdy chytiť bijuu a priniesť mier. Pomocou nás si chcel priniesť strach pred nami a pod strachom im vládnuť. Bijuu by bol len príjemný bonus."
„Akatsuki. Našim cieľom bolo jediné. Priniesť pokoj do Dažďovej. Potom si prišiel a hrať sa na vodcu. A k čomu to viedlo?"
„Dosť týchto klamstiev. Nezabúdaj na to, aké máš oči."
Tobi sa im obrátil chrbtom.
„Kto chce, ten nech ma nasleduje. Inak budete zničený spolu s ním. Pripojte sa k našej organizácii Gyoutenkin."
Ninjovia spočiatku váhali. Rozmýšľali, aké to bude mať následky. Ale nakoniec sa zhodli. Pripoja sa k Tobimu.

Nakoniec tu zostali iba Nagato, Konan a Itachi. Sami v tejto jaskyni.
„Čakal som to," hovoril Nagato.
„Čo teraz?"
„Na oživenia Madary potrebujú rinnegan a ten nemajú. Tak isto aj Gedou Mazou plné chakry bijuu. Ani jedno nemajú."
„Majú Orochimara. Spolu s Tobim si ten rinnegan určite vypestujú. Aj Madara to dokázal. Potom bude už len otázkou času, kedy si zoberú Gedou Mazou."
„Tobi má DNA Senju aj Uchiha. Sám dokáže ovládať Gedou Mazou. Len ho nedokáže privolať."
„A čo bude teraz s Naokim a Natsumi?" opýtala sa Konan.
„Listovú necháme tak. Ale musíme sa zamerať na ňu. Nesmie im padnúť do rúk."
„A Naoki?"
„Jeho schopnosti musia ísť hore."
„Ako?"
„Shisuiov sharingan."
„Vieš, kde je Danzou?" opýtala sa Konan.
„Vo väzení v Listovej," odpovedal za Nagata Itachi.
„Ale to nemusí stačiť," povedal Konan.
„Konan má pravdu, Nagato. Nevieme, či to zvládne. A môže byť hocijako silný, ale nemá skúsenosti."
„Skúsenosti sú jeho slabinou. Ale..."
„Jeho slabinou sú aj summoni. Žiadneho nemá."
„Summoni málo kedy rozhodujú bitky."
„Ale môžu ju pomôcť vyhrať."
„Tak dobre. Ja obstarám sharingan a ty ho naučíš Kuchiyose. Nezabúdaj aj na sharingan."
„Dobre."

Tobi spolu s novými členmi jeho skupiny prišiel do svojej skrýše. Podobne ako Orochimarovi, aj im vysvetlil, čo kde je. Otvorili sa jedny dvere. Vyšiel z nich Orochimaru.
„A ten tu čo robí?" opýtal sa Deidara.
„Ten patrí k nám."
„Nemusíš sa báť. Tvoje výbuchy ma nezrania. A už vôbec nie sú umenie," Orochimaru sa pri tom zalizoval.
„Čože si to povedal?" Deidara začal kričať. Kričať tak, že by ho bolo počuť aj na mesiac.
Deidara zrazu dostal ranu zozadu. Spadol na zem a dostal sa do bezvedomia.
„Potichu."
Všetci sa obzreli. Stál tam muž s maskou podobnou Tobimu.
„To je Yasuo. Ten patrí tiež k nám. Čo mi hovorí, že musíš ísť po Danza skôr ako príde o sharingan."
„Ako povieš."
Okamžite zmizol.
„Páni. Ani som nevedel, že je tu," hovoril Kakuzu.