Reset 4 - Budem bojovať o tvoju lásku Hinata!

Doma som sa zastavila len kvôli jednej veci a to, rýchlo sa prezliecť a hneď som vybehla do lesa, ktorý sa nachádzal len kúsok od štvrti Hyuuga. Musela som si vybiť zlosť. Musela som to urobiť niekde, kde ma nikto nebude vidieť, kde nemôžem ublížiť nikomu, kde nikto neodhalí čo sa v skutočnosti so mnou deje. Stála som uprostred čistinky a práve som sa chystala aktivovať svoj byakugan, keď som zacítila zrazu niečiu chakru.
,,Takže sa vydávaš za Naruta-kun?" ozvalo sa za mojím chrbtom. Stuhla som a pomaly som sa obrátila. Oproti mne stála osoba s Anbu maskou a hľadela na mňa. Vystrčila som bradu a zhlboka som sa nadýchla.
,,Áno... som šokovaná, Sakura, že si prišla za mnou." môj hlas znel nepríjemne, ale v skutočnosti som bola kľudná. Keď som bola v Sune, vždy som si myslela, že keď ju stretnem, budem ju chcieť zabiť, ale toto stretnutie ma nechávalo chladnou. Zatiaľ. Premýšľala som nad tým, či sa mi to len zdalo, alebo som skutočne v jej hlase počula odtieň bolesti.
,,Viem, som príliš odvážna... ja len... som šťastná, že ste opäť spolu, že sa to dalo... do poriadku, teda..." Sakura bola tichá a plachá.
,,Chcem, aby si... vedela, že vám to... prajem." dokončila potichu.
,,Prečo mám taký pocit, že mi klameš?" spýtala som sa a moja zvedavosť prevládala nad hnevom, ktorý by som mala v tej chvíli pociťovať.
,,Neklamem." hlas sa jej však na konci zatriasol.
,,Sakura, nikdy si nevedela klamať... poznám ťa." zašepkala som a priblížila som sa k nej, načo ona ustúpila o krok ďalej.
,,Je mi veľmi ľúto toho čo sa stalo... toho medzi nami..." zhlboka som sa nadýchla a znovu som sa na ňu pozrela.
,,Mala by si odísť. Choď." nebolo treba ju viackrát prosiť, než som stihla žmurknúť, už tam nebola. Chuť trénovať ma prešla a tak som sa vybrala, že pôjdem domov. Premýšľala som nad tým, prečo je Sakura Anbu. Spoznala som ju ľahko, ružové vlasy ju prezrádzali a jej hlas tiež... prečo sa vykašľala na prácu v nemocnici a dala sa na dráhu Anbu?
Keď som vyšla z lesa zrazu som zaznamenala, že na mňa niekto kričí. Zaostrila som pred seba a pozrela som sa na ľudí, ktorí na mňa kričali. Spoznala som Kibu a Akamaru, Shina, Ino, Leeho aj Shikamara.
,,Hinata-chan! Hinata!" kričali na mňa a tak som nahodila úsmev. Kútikmi mi mykalo ako som sa snažila usmievať, nebolo to pre mňa vôbec príjemné ani prirodzené, nie v tejto chvíli.
,,Prečo si nám nedala vedieť, že si sa vrátila?" ozvala sa Ino a premerala si ma od hlavy až po päty.
,,No prišla som len pred dvomi dňami a bolo to úmorné, ešte som sa tu ani nestihla poriadne opäť zabývať-"
,,A už si stihla aj oznámiť svoje zásnuby s ním." zavrčal Kiba cez zuby a Akamaru sa k nemu pridal. Zahanbene som sa pousmiala.
,,Prepáčte... všetko sa zomlelo tak rýchlo." zašepkala som.
,,Ale prečo práve on? Ako si mu mohla odpustiť Hinata?!" znovu sa ozval Kiba a všetci okolo boli ticho.
,,Kiba... Naruto to oľutoval, prišiel žiadať o odpustenie... bola to nehoda... každý raz pochybí..." bľabotala som rýchlo, dúfajúc, že ma neprekuknú.
,,A okrem toho... miluje ma. A aj ja neho, takže verím, že budeme šťastný." snažila som sa nahodiť presvedčivý tón a bolo neuveriteľné vidieť, že to zrejme vyšlo a zhltli mi to. No povedať, že sa milujeme bolo pre mňa ťažké a čudovala som sa, že si nevšimli, ako tie slová zo mňa veľmi ťažko vychádzali.
,,Tak sa poď s nami najesť. A kde je vlastne Naruto?" spýtala sa Ino a chytila ma za ruku, a než som sa nazdala, už ma aj ťahali do Ichiraku rámen. Než som však stihla odpovedať oproti nám sa objavil Naruto a po jeho boku stál Sasuke so zamysleným výrazom.
,,Ahojte." ozval sa Naruto a Sasuke naraz a my sme ich odzdravili.
,,Idete sa najesť aj vy?" spýtal sa Naruto s úsmevom. Už na sebe nemal Kage rúcho, ale svoj červeno čierny plášť na oranžovo čiernej kombinéze. Všetci sme odsúhlasili a pobrali sme sa smerom k Ichiraku rámen. Naruto sa priblížil ku mne a snažil sa pri mne stáť čo najbližšie. Keď sme dorazili do Ichiraku rámen a objednali sme si, snažila som sa tváriť uvoľnene a tváriť sa, že Narutove letmé dotyky mi vôbec nevadia. Bola som rada, že ma ani raz pred všetkými nepobozkal, lebo by som asi vyskočila z kože, ale zato ma sem tam chytil za ruku a držal sa veľmi blízko pri mne. Naruto sa snažil byť príliš presvedčivý a chcel ma nakŕmiť, asi mu to prišlo veľmi romantické, ale také niečo nerobil, ani keď sme boli spolu a keď som ho odbíjala, že viem jesť aj sama, nedal sa. Nakoniec to skončilo tak, že mi pichol paličku do oka a po celý zvyšok večera som počúvala ako sa mi ospravedlňuje. Všetci sa na tom náramne zabávali a ja som si k oku prikladala vrecúško s ľadom, ktoré mi poskytol starček. Dokonca aj Sasuke sa na tom zasmial, aj keď jeho oči veľmi pozorne sledovali mňa a Naruta a ja som nevedela prečo. Bolo mi to dosť nepríjemné. Keď sme sa všetci rozlúčili, Naruto ma chcel ísť odprevadiť. Keď sme zašli za roh, zastavila som sa a pozrela som na neho.
,,Pozri sa Naruto, už so mnou nemusíš ísť ďalej. Domov trafím aj sama." povedala som asi príliš úprimne a zostra, no on sa nedal odbiť.
,,Musím sa s tebou porozprávať." naliehal na mňa a jeho modré oči sa ma snažili opantať.
,,Nepočká to do zajtra?" spýtala som sa unavene.
,,Nie... ja..." priblížil sa ku mne a svoje ruky dal na moje boky. Rýchlo som mu tie ruky zložila.
,,Pozri sa Naruto. Celý večer sme predstierali aký sme šťastný párik, dotyky a úsmevy, ale to nemusíme robiť teraz, keď tu nik nie je." ustúpila som o krok ďalej a Naruto sa tiež stiahol.
,,Prepáč, ja som len... dúfal som, že sa to nejako dáva pomaly do normálu." zašepkal. Zostala som na neho civieť.
,,Nie, to sa nedáva, a ani sa to nedá Naruto. Pochop to... Ja a ty už nikdy nebudeme zamilovaný pár, už sa to nedá." vychrlila som, načo som sa otočila a odišla som domov. Nechala som ho samého stáť na ulici a ani som sa neohliadla.

Na druhý deň keď som vstala, vypočula som si asi hodinovú prednášku od otca ako sa má dobrá žena správať. V podstate som ho ani nepočúvala, iba som sedela a tvárila sa tak. Vôbec ma to nezaujímalo. Keď ma konečne po niekoľkých vyhrážkach pustil z kancelárie, šla som do sprchy, prezliecť sa a naraňajkovať sa. Do obeda som si čítala knihy a len tak sa prechádzala po dome, a premýšľala som nad tým, že som k Narutovi bola večer asi príliš hnusná a nepríjemná. Zrazu sa ozval zvonček a keďže som bola najbližšie pri dverách, otvorila som. Tam stál Naruto a hľadel na mňa s nervóznym pohľadom.
,,Očakáva sa odo mňa, že s tebou teraz budem tráviť viac času." povedal a rozstrapatil si svoje blond vlasy.
,,Fajn, musím sa s tebou porozprávať." okamžite som vyšla von a zatvorila som dvere. Moja zmena stanoviska ho asi vyviedla z mieri pretože nebol schopný ani slova ani pohybu a ja už som stála na trávniku.
,,Ideš?" spýtala som sa ho a obzrela sa. Sklopil pohľad k zemi a ruky si zastrčil hlboko do vrecka. Pomalým krokom sa vydal za mnou a ja som sa otočila smerom k jazeru kam som mala namierené. Kým sme kráčali k jazeru, boli sme ticho. Sadla som si na breh na trávu a on si sadol vedľa mňa.
,,Prečo Sakura vstúpila do Anbu?" spýtala som sa ho potichu, vedela som, že čakal kým začnem prvá. Ošil sa a sklopil pohľad.
,,Po tom čo si odišla do Suny, nezvládal som to a bol som k nej nepríjemný. Nechcel som ju vidieť a Sakura sama mala také výčitky svedomia, že sa rozhodla ísť k Anbu, nechcela čeliť tým vyčítavým pohľadom ostatných." bolo vidieť, že bol ku mne úprimný.
,,Veľmi tomu neušla, a ani spolu nekomunikujeme. Iba keď jej dávam misie." dodal. Zahľadela som sa na jazero a odraz slnka.
,,Ako vieš, že vstúpila k Anbu?" spýtal sa odrazu a preťal ticho, ktoré sa rozliehalo na vôkol.
,,Včera keď som sa bola prejsť, tak sa za mnou zastavila, prišla sa mi ospravedlniť a popriať veľa šťastia." odpovedala som mu na otázku a videla som ako sa strhol a stuhol v napätí.
,,A?" spýtal sa ma.
,,No nič, odišla potom." pokrčila som ramenami.
,,Chcem sa ti ospravedlniť Naruto, včera som bola veľmi nepríjemná." brala som ako povinnosť sa mu ospravedlniť.
,,Och, toto..." zamrmlal a zahľadel sa do zeme. Pozrela som sa na neho.
,,Naruto, trápi ma jedna vec, ktorú si povedal... nebude to tak, ako dúfaš. Ja ťa po tom všetkom proste neviem... nedokážem opäť milovať. Ja-" začala som ale on ma prerušil.
,,Hinata, mne je to veľmi ľúto, ja neviem čo sa to vtedy stalo, proste som začal panikáriť, začal som byť v strese z toho, že ťa strácam a nevedel som čo robiť a stretol som Sakuru, ktorá tiež bola zúfalá a tak sme sa rozhodli, že pôjdeme spolu piť... a ono sa to nejako..." nedokončil vetu a ja som to ďalej nechcela počuť.
,,Naruto, podľa zákonov môjho klanu, musím byť nepoškvrnená keď budem vstupovať do manželského vzťahu... a ja to aj dodržím. Ale ja som dúfala, že keď príde ten deň kedy sa za teba vydám, budeš len môj a nikoho iného. A aj to, že si sa pred tým odovzdal Sakure spravilo svoje. Veľmi si mi ublížil a zničil si moje ilúzie o nás..." po líci mi stiekla slza, ktorú mi rýchlo zotrel prstom a sklopil pohľad. Po lícach mu tiež tiekli slzy.
,,Ani nevieš, ako sa za to nenávidím. Nebudem to zhadzovať na alkohol, to je ešte väčšia úbohosť... nemám sa čím obrániť, ale ver mi, že mi to je naozaj veľmi ľúto." šepkal a pri tom plakal viac a viac.
,,Ja viem, že nie si zlý človek. Naruto. ty si dobrý človek, ale úprimne, dlho ti trvalo než si prestal vidieť Sakuru a všimol si si mňa. Stále tam tá Sakura však bola, vždy ti bola viac ako mala byť aj keď sme boli spolu-"
,,Ale ja ťa milujem!" vyhŕkol a nenechal ma dokončiť vetu. Pozrel sa na mňa a jeho modré oči boli presvedčené a vlastných slovách. Vzdychla som si.
,,Naruto... máš ma rád, možno hej, ale keby si ma miloval, neurobil by si to. Nemôžeš to stopercentne tvrdiť. A ja ti proste nedokážem opätovať city. Preto sa k tebe budem odteraz správať ako kamarátka. To, že sme pár na verejnosti, budeme sa tak správať, ale ak ťa môžem poprosiť, nechaj to na mne... Nie všetko mi môže byť príjemné." snažila som sa mu vysvetliť, že nechcem, aby ma bozkával alebo niečo iné, že chcem robiť to čo ja uznám za vhodné a očividne to pochopil. Utrel si slzy do rukávov a prikývol.
,,Ďakujem. Potrebujem proste čas... je to tak, ako to teraz je-"
,,Keď si predstavím, že nebyť tej chyby, tak sme mohli byť teraz šťastne zasnúbený." Naruto si vydýchol a prerývane sa nadýchol.
,,Prepáč..." pomaly som sa zdvihla zo zeme a pohla som sa smerom k môjmu domu.
,,Hinata?" ozvalo sa za mnou a otočila som sa. Naruto stál za mnou a pozeral sa na mňa. V jeho očiach sa zračilo odhodlanie.
,,Budem bojovať o tvoju lásku, to prisahám." a pomaly sa jeho peri pohli do úsmevu. Pootvorila som ústa, ale nedalo mi to a tiež som sa usmiala.
,,Nič nesľubujem." odvetila som potichu, otočila som sa a znovu som sa vydala k domu.
,,Zajtra znovu prídem." počula som ako zašepkal a nato sa vyparil.