Drama
Anamo sa chvela od hlavy po päty. Nechápala Kankurov príchod v čiernom plášti s krvou. Démonka, ktorá stála kúsok od Anamo sa stále smiala a škrabala sa svojimi dlhými pazúrmi. Kankuro stál niekoľko metrov od Anamo s kamennou tvárou.
- Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.
- Číst dál
„Veterný štýl: Veterný vír!“ Temari silno sekla vo vzduchu svojim vejárom. V okolí nasal šum a škripot. Vzduch sa začal formovať do mohutného víru. Naberal na rýchlosti a blížil sa ku kancelárovi. Kancelár sa usmial a utekal bližšie k víru, ktorý ho pohltil.
- Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.
- Číst dál
Cožpak to, bratříčku, nevidíš?
Můj život prchá, dál a dál
O tohle jsi, Sasuke stál…
Můj milý bratříčku, jen pojď blíž,
snad se mě najednou nebojíš
Chci jenom, abys viděl znovu,
co jsem já způsobil tvému rodu
Abys mě nenáviděl do poslední chvíle
a pro dobro tvé dosáhl svého cíle…
[center]Tak přece jsi přišel blíž, ale jen stěží,
já odkryl jsem tu pravdu, jež hluboko leží
Bratříčku, nechal jsem tě přežít… takže:
Zhasnula jsem světlo a pokoj se ponořil do tmy. Popaměti jsem zamířila k posteli, prsty několikrát jen naprázdno stiskly prázdno a vzduch, než nahmátly pokrývku. Slyším tvůj klidný dech, tiše oddechuješ. Až si lehnu, automaticky mě obejmeš.
Je to jako vždycky... Lehla jsem si a ty ses ke mně otočil. Přitiskl ses ke mně a pořád tak klidně oddechuješ... Víš, chtěla bych ti něco říct.
Chtěla bych ti říct spoustu věcí.
Třeba to, jak nesnáším bouřky. Vážně se jich bojím.
Temari pevne stisla svoj vejár a pozorne sledovala kancelára. Neďaleké ulice a domy horeli.
„Piesočná začína upadať do chaosu!“
Gaara bol zavretý do najprísnejšieho sektoru. Všade boli najväčší šialenci z Piesočnej a okolitých krajín. V celom väzení bolo prítmie a odporný vzduch. Každý nádych bol čím ďalej, ťažší a strážni mučili väzňov. Z ciel sa ozývali bolestné až mučivé výkrik. Gaara pokojne vošiel do svojej cely a na strážnych sa usmieval. Tí jeho pohľad ignorovali a išli mučiť iných väzňov.
[i]Akoby som len začala...
Viete, v živote sú okamihy, kedy si uvedomíte dosť podstatné veci. Síce som si nemyslela, že ten môj „okamih“ nastane v nejakej bohom zabudnutej diere, kde na mňa akási žena, ktorú som v minulosti nazývala priateľkou vrieska, že som arogantná, namyslená a ešte k tomu aj škaredá hus, ktorá si nevie nájsť ani poriadneho chlapa. Krava! Vysmiala ma tam pred celou ulicou.
Gaara. Anamo, Temari a Kankuro boli celkom blízko Piesočnej. Cestou sa obzerali, či ich niekto nesleduje. Anamo bola nervózna. Napokon, Gaara zastavil a ostatný spolu s ním.
„Čo sa deje?“ Spýtala sa Temari. Gaara sa k ním otočil.
V Konohe nastal hustý dážď. Vonku nebolo ani jediného obyvateľa, až na ninjov, ktorý sa chystali odísť. Pred hlavnou bránou stáli Gaara, Anamo, Temari, Kankuro, Sakura, Sai, Yamato, Shizune a Tsunade.
„Ďakujem za všetko, Tsunade. Prídeme čo najskôr. Dúfam, že nevadí, že som u vás nechal svojich ninjov. Bude to pre nich bezpečnejšie.“
Anamo pobalila posledné veci. Z očí sa jej vyronili drobné slzy. Cez okno prišla do miestnosti Niky, ktorá mala na krajíčku očí tiež slzy.
„Nechcem odísť, Niky. Tu som sa cítila príjemne. Tu som zabudla na starosti. Toto bol môj druhý domov.“
„Vodný štýl: Arktická voda!“ Skríkol Kejos. V okolí chrámu sa začalo vytvárať ohromné množstvo vody. Vzduch bol chladný. Na niektorých miestach voda primŕzala. Kisame odskočil pred prúdom chladnej vody, ktorá zasiahla kameň. Kameň sa zmrazil a roztrieštil. Celý chrám bol zatopený behom niekoľkých chvíľ. V tom Kisame sekol Samehadou do vody.
Hmla padala pozdĺž nekonečnú lúku. Všade bola tráva, hmla a nepríjemne chladno. Cez túto lúku prechádzali akési postavy.
„Už bežíme celé hodiny. Kedy sa dostaneme do Oblačnej?“
„Už tam skoro sme. Ešte musíme prejsť pár kilometrov.“
„A čo potom, až ho nájdeme, Madaro?“
V Konohe
„To je na nič. Tieto zvitky rozprávajú príbehy zo starších dôb.“
„Upokoj sa Niky. Niekedy je dobré.“
„Ja chcem techniky. Nie príbehy!“ Anamo s Niky mali rozhovor o zvitkoch,
ktoré práve študovali.
„Myslím, že už dostatočne ovládam oheň. A čo ty, Anamo?“
Ve chvíli před dechem rozhodnutí,
Někde mezi čepelemi mečů,
V agonii mě to křičet nutí.
Bolestí, tak krásnou na pohled,
Dvojsečnou zbraní pro oběti,
Smrtelnější než kterýkoliv jed.
Ztupený nástroj sebevraha,
Jako droga, lačnosti plná,
Už dávno to není moje snaha.
Krvaví pomaly postupovali k hlavnému vchodu do Piesočnej. Prešli cez ňu, kde ich čakala skupina strážnych ninjov. Strážny si pozorne premeriavali mužov v maskách.
„Prepáčte strážny.“ Strážny pozerali na kancelára, o ktorom vedeli, že je vo vedúcej politike. Hlboko sa mu poklonili.
„Bleskový štýl: Paralyzujúce ihlice!“ Elischi neplytvala časom a zaútočila na Konohamara, ktorý hromadil chakru. Ihlice sa rýchlo blížili.
„Tieňové klony!“ na bojovom poli sa vytvorilo ohromné množstvo klonov. Elischi sa usmievala. Ihlice prebodávali klony, akoby boli z papiera. Všade bol počuť praskot klonov, ktorý mizli.
Niky sledovala Anamo veľmi pozorne.
„O akej úlohe to rozprávaš?“
„Gaara ma zavolal do Tsunadinej pracovne, kde mi porozprávali o útoku a o kancelárových aktivitách. Povedali mi, aby som ti pomáhala pri jeho špehovaní.“
„To je od teba pekné, ale ja pomoc nepotrebujem. Ja ho zabijem aj sama.“
Niky prudko sekla svojimi katanami, ale Naruto sa im vyhol. Sakura zhíkla od strachu. Sasuke sa pozeral na boj a v pokoji si jedol rámen. Niky sekala a kopala, ale Naruto sa zakaždým uhol. Neustále na ňu robil úškrny a vysmieval sa jej. Niky to už začalo hnevať.
„Naruto! Bojuj so mnou! Inak na teba zaútočím, čomu sa ty nevyhneš!“
