Spoluautorská
Sasuke už byl unaven, ale na fotografovu výzvu se opět zatvářil co nejelegantněji a uhladil si poslední záhyb na kimonu se vzorem pivoňkových ratolestí. Bylo to už patnácté kimono, které měl toho večera na sobě, čekalo ho však ještě pět dalších z jarní kolekce. Nechápal, proč bylo focení domluveno až na tak pozdní hodinu, proč se konalo na ulici, a proč jsou ta kimona ženská, ale do reklamní strategie módního salonu Kusabana se nepletl. Koneckonců, kdyby se pletl, mohli by si ještě najít méně drzého modela.
[color=purple][b] Keď sme prišli na cvičisko, Kiba namosúrene sedel na zemi. Pristúpili sme k nemu a oslovila som ho: „Si v poriadku?“ Tvár otočil na nás a krátko sa zasmial.
„Neviem, či mám byť nasratý alebo smutný,“ odpovedal nám. Sadli sme si k nemu a čakali, kým bude pokračovať.
„Teraz je na mňa nahnevaná polovica ženskej populácie, že som mu pokazil jeho perfektný ksicht, však?“ spýtal som sa. Stavím sa, že patrí medzi ne. Dokonca aj ja dokážem uznať, že jeho tvár je výnimočne symetrická.
„To nie-“ začala, ale zastavil som ju pohybom ruky. No... Nejde to podľa mojich predstáv.
[color=blue][b] Otvoril som oči a do hlavy mi udrela taká nechutná bolesť, že by som vydávil celý obsah žalúdka aj spolu so žalúdkom. Hnus. Ale musel som si dať včera do nosu. Bol to katastrofálny večer a Itachicho návrh vypnúť s niekým normálnym, bodlo vhod. Sakura sa pri Mitsumi uvoľnila a myslím, že má nad čím premýšľať. S Narutom to je už moc divoké a včerajší večer mnohé skomplikoval. Sám som sa dostal do situácie horšej, než som si dokázal vôbec predstaviť.
[hide=Skrytý obsah] Áno, trvalo to...Moc moc sa ospravedlňujeme! Má to dva dôvody:
1. Diel je špeciálny oproti minulým! 
Takže dúfame, že sa vám dosti-zmena bude pozdávať. Ale nebojte sa, len na tento diel.
2. Sabaku bola tento týždeň vedúcou na tábore a tak som unavená, nebola schopná to seba nič vydolovať. Bola som rada, že som pridala diel zo svojej poviedky. Keby som ho nemala vopred napísaný, nedala by som to.
Takže...prepáčte 
!
 - Copy.jpg "tabulka (3) - Copy.jpg")
Jeho oči ma prebodli a tvár ma vtiahla do seba. Nie pre ten dôvod, prečo kedysi vždy. Líce, brada, spánky sa mu leskli modrinami, podliatinami, opuchmi a výraz v jeho očiach bolesťou. Ako keby som videla samotnú seba, odraz v zrkadle akurát, že nedobitý. Telo sa mi rozklepalo od myšlienok a alternatív, prečo vyzerá ako vyzerá...ale niečo mi hovorilo, že to viem. A vedela som to. Pootvorila som pery a nebránila slzám, aby vyšli.
[color=orange][b] Ach. Nechápem, ako niekto môže nemať rád ramen. Jedná sa dokonalosť.
[color=red][b] „Sakura!“
„Uhm,“ dvihla som ruku na pozdrav a prechádzala do izby.
„Čo sa stalo?“ matka sa za mnou rozbehla. Zrazu, aká starostlivá.
„Nič.“
„A to ako komu chceš kecať?“ dala ruky v bok, jej typická ofenzívna póza.
[hide=Yooosh!] Všetkých Vás zdravím spolu s novým dielikom.
Pri tomto som sa trocha zase zapotila. Teda aspoň ja, ale s výsledkom som celkom spokojná.
Tak nejak nám to trocha trvalo tentokrát. Hikari má teraz frmol v škole (hahah ja už nemám! #porobenéSkúšky) a bola trochu chorá. A teraz pre zmenu som ja. 
To znamená, že budem sedieť len v posteli pred PC a písať! Muhehe!
„I-Ita...Itami,“ ozvalo sa v kuchyni a ja som dvihla zrak na Tame, ktorá mala v tvári strašne divný výraz.
„Čo sa deje?“ opýtala som zmätene.
Yoshino sa začala obzerať po mne a Tame premiestnila zrak na Gaaru a v tom sa jej výraz ešte prehĺbil.
Na druhý deň som vstal na moje prekvapenie až o dvanástej. Nemám vo zvyku takto neskoro vstávať, no asi sa moje telo potrebovalo prespať. Cítil som sa po dlhej dobe konečne svieži, no za to svaly a kĺby ako dolámané. Objavila sa potreba meditovať. Ako „raňajky“ som mal len pár cherry rajčín a potom som v tričku a teplákoch spokojne vyšiel na ulicu. Dal som sa do poklusu a keď som sa dostal k bránam Konohy, pustil som sa do poriadneho behu.
.jpg "gaara_gift_by_lesya7-d5nfx96 (5).jpg")
Niečo ma preberalo zo sna o Gaarovi. Cítila som, že mám na tvári letmý úsmev. Uvedomila som si, že to niečo je Gaara. Otvorila som oči a ležala som tvárou k nemu a on ma jedným prstom jemne hladil po líci.
[color=purple] [b] Fu, neviem, čo tam večer robili, ale hluku bolo riadne. Pokúsila som sa premýšľať, ale jednoducho to nešlo. Nič som si nevedela usporiadať v hlave. Zišla som dolu po schodoch. TenTen ešte stále spala. Pozrela som sa po kuchyni. Nikto tu ešte nebol. Ako zvyčajne. Pobrala som sa teda pripraviť raňajky. Nič ťažké, iba rožky so šunkou a maslom. Sama som sa hneď dala do jedenia. Ani po nejakej dobe nikto neprichádzal. Presunula som sa do obývačky. Skoro ma vystrelo. Nie len, že Sakura spala na gauči, ale bol tam aj dosť dobrý bodrel.
,,Vidím, že Itami si vybrala toho najnebezpečnejšieho zo Sabaku," Yoshino sa snažila odľahčiť situáciu, ale všetci sme zamrzli a zostali sa na ňu dívať.
Mala pravdu. Ale Itami sa ku podivu začala tak nahlas smiať, vybuchla do takého záchvatu, až sa držala za brucho. Hneď sa k nej pridala aj Tame a ja som na nich nechápavo hľadel.
„Čo je smiešne?“ z našej spoločnosti sa on jediný nesmial.
[color=red]Zaťal som sánku a cítil, ako mi pracujú svaly.
[hide=Od Sabaku] Táákže opäť všetkých zdravíme spolu s Hikari! Ako som písala aj pri LVTaS, neukrižujte nás za to, že pridávame diel po tak dlhej dobe! S Hikari pracujeme pilne na tvorbe príbehu, lebo ako sme stagnovali dlhú dobu, tak sme proste nejak príbeh nerozvíjali a to, čo sme chceli rozvíjať sme aj zabudli, že ako chceme pokračovať... no nič zas kecám moc
#klasika
