Série

Pridávam ďalší diel, ktorý je už o dosť dlhší než predchádzajúce dva, tak dúfam, že sa bude páčiť

„... a ona vraj povedala nie.“
„To vážne? Myslela som, že nerandí po tom, čo ho Sakura...“
„Psst! Nieže ťa začuje!“

No... ja vás počujem aj tak, dievčatá.
Otočil som sa na stoličke a pohľad som upäl na stôl za mojím chrbtom, za ktorým sedeli dve dievčatá z našej dediny. V momente sklopili oči k svojmu jedlu a tvárili sa, že to neboli ony. Iste, ja nič, ja muzikant.
Vzdychol som, zaplatil a pobral sa preč.

Na začiatok :D

Hehe, ospravedlňujem sa naozaj za tú dlhú pauzu, mala som tak trochu blok
Hviezdičky označujú flashback, takže asi tak
Dúfam, že sa Vám diel bude páčiť Enjoy
Gomen za tie nadávky

Po včerajších udalostiach som len padol do postele unavený ako kôň, ani som sa neprezliekol. No bola to skôr emocionálna únava. Ako som čakal, Rozhovor s Peinom mi znova pekne dvihol tlak.

*
Ihneď, ako som odniesol Katemu do postele, Pein si ma zavolal. Akoby to nepočkalo do rána, hm.
„Tak hovor.“ povedal panovačne.

Sabaku odkazuje

Ahoj...už po asi miliónty krát píšem, že sa ospravedlňujem za svoju dlhú absenciu na Konohe. Napravím to. Ďakujem všetkým veľmi pekne za krásne komentáre, súkromné správy a za podporu. Hlasy a hviezdičky. Všetko!

Sabaku

Bolesť. Chytím sa za hlavu a otvorím oči. Som na zemi. Spadla som z postele. Obzrela som sa na posteľ a vidím červenovlasú hlavu: „Itami.“

A žili šťastne až kým... nezačala vojna.

Otvoril dvere a vstúpil do domu. Sayuri ku nemu pribehla. Neobjala ho, ako to zvykla. Niečo sa stalo. Poznala ten pohľad, ten spôsob, akým tam stál, ako dýchal. Bála sa spýtať, ale nakoniec sa odhodlala. „Čo sa stalo?“
„Uchiha Madara nám vyhlásil štvrtú Veľkú vojnu Ninjov.“
Objala ho. Spadli spolu na dlážku. Po líci jej stieklo pár sĺz. Bála sa, strašne sa bála.

***

„Ako to myslíš?“

Tvrdý pohľad, napnuté svaly na tele. Pozerali si tvrdo do očí. Zelenomodrá sa vpíjala do sivomodrej.

Poďakovanie a úvodne info

Chcela by som sa poďakovať za každé jedno hodnotenie a hviezdičku, ktorú ste mi pri prvých dvoch dieloch zanechali Týmto dielom si nie som príliš istá. Je to minulosť a vlastne vysvetlenie, prečo je hlavný hrdina na úteku. Dúfam, že sa vám bude táto časť páčiť :)

„Na dnes by to stačilo,“ odvetil som.
Aj tak vyzerala už dosť dobitá a vyčerpaná. Milo sa na mňa usmiala.
„Ďakujem ti za tréning, Neji. Zajtra o tom istom čase?“ spýtala sa milo.

Ráno nás přišel vzbudit Rinji.
"Vstávejte! Možná jste měli veselou noc, ale na stole je snídaně!" Vyletěla jsem z postele jako čertík z krabičky.
"Neměli! A zabiju tě," oznámila jsem mu a hnala ho do kuchyně. Když už neměl kam utéct, dostal ode mě facku.
"I kdyby to byla pravda, nemáš do toho co strkat nos."
"Au! Krávo!" Nekomentovala jsem to a namazala jsem si rohlík.

Když Tsunade konečně potvrdila, že je po nemoci, přestěhovala jsem se zpátky domů. Sotva jsem si vybalila tašku, přišla zpráva od Naruta. Tým 5 má misi.

Kapitola 06 - Červený lišiak

Hyuuga sídlem se rozlehlo hlasité nadávání. To se Hasu pokoušela sejít schody a jaksi se jí to nepovedlo. Bylo teprve půl šesté ráno a ona už musela lézt z postele, aby stihla přijít na sraz včas.
U budíku měla složený papírek. Rozevřela ho a přečetla vzkaz: [i]Tým Pečivo: Shikamaru, Hinata a Shino. Tým Pomazánky všeho druhu: Sakura, Ino a Sai. Tým Vše ostatní: TenTen, Chouji, Lee a Kirin. Sraz v 6:00 ráno u Hyuuga sídla.

[i]„Daisuke, nešker sa tu a vysvetľuj, lebo jediný, kto tomu rozumie si ty,“ štuchol ho do chrbta Shinichi a Daisukeho trochu prehlo dopredu a prestal sa tváriť samoľúbo. Narovnal sa, ukázal dvojčatám grimasu a pustil sa do rozprávania:
„My všetci sme zomreli,“ ukázal na skupinku, ktorá tam už nejaký čas bola, no z nejakého neznámeho dôvodu vynechal Soru.
„To mi je novinka,“ skonštatoval Seiichi.

:-)

Tento diel zväčša len taký nijaký, pretože som tento týždeň bola úplne vyžmykaná a až vo štvrtok som si uvedomila, že musím písať. xD Tento diel som sa nesnažila odfláknuť, ale zrejme odfláknutý je, pretože to bolo na rýchlo. Snáď vás nesklamem, a že aj napriek odfláknutiu sa vám bude diel páčiť. :-D

Ráno som sa zobudila na neznáme svietenie slnka na moju tvár. Bol to nezvyk zobudiť sa na ten nepríjemný pocit.

Len čo sa prešmykol okolo Sasoriho do sídla musel si v duchu ponadávať sám na seba, že ho lepšia hovadina napadnúť nemohla. Veď ani nemohla. Nato aby si našiel iné odôvodnenie pre balíček, ktorý niesol v ruke by musel prestáť pred Sasorim dobrých pár minút navyše než by ho napadlo niečo čomu by uveril aj on sám. Ako sa venoval svojim myšlienkam, v tom niečo do neho vrazilo. Deidara sa zorientoval a všimol si že pred ním na zemi sa rozvaľuje Tobi chytajúc sa za hlavu.

Varovanie, môže obsahovať drobné spoilery z najnovších kapitol mangy (cca 690), ale nič vážne

V hlbokých tieňoch Konožských lesov sa okrem listov vlajúcich vo vánku, nič nepohlo. Ak pominieme ich šelest, ticho by sa dalo krájať. Všetka zver čakala ukrytá vo svojich brlohoch a norách, ktoré im však ani zďaleka neposkytovali bezpečné útočisko. Nie, bezpečnejšie by bolo utiecť. Okamžite.

Kapitola 9.
Usmrcený zrádce Haruno Sakura

"Šla jsi proti mě! Experimentovala s něčím co zabilo několik civilistů a dokázalo by to zabít kohokoli. Myslíš si, že je to hra!?" vrhá kolem sebe plameny zloby Kami jménem Naruto. Rozčíleně přechází po místnosti ze strany na stranu a přísný pohled upíná na Sakuru, klečící před ním na kolenou. Ženu, která se provinila nehodou v laboratoři. Dříve Narutova kamarádka a dětská láska, dnes jako by se stala jeho nepřítelem. Dokonce ji nechal přivést v okovech.

„Je mŕtvy a ja som o ňom nič nevedela, nebola tam ako Konan. Sestra za všetky prachy.“ Povzdychla si.
Obmotal okolo nej jednu ruku a pritisol si ju bližšie k sebe. Položila si hlavu na jeho rameno a on na ňu zhora pozrel.
„Nehovor to. Porozprávaš sa s Narutom, čo sa stalo?“
Zahľadela sa mu do očí. Hneď na to sklonila pohľad a prikývla. „Dobre.“
Tiež pokýval hlavou, len tak sám pre seba a pobozkal ju do vlasov. Zavrela oči.

***

Představa, která se mi naskytla po tom, co Naruto řekl, že začnu nový život, se mi moc nezdála. Ale to bude asi tím, že nás učili, že ne všechny nové věci jsou správné. Zase ten pitomej kmen. Celý život jsem se držela pravidel. Vlastně nedržela. Jen jsem neobjevovala žádné nové věci, abych kmen naštvala. To byla chyba. Byla bych ještě slavnější, kdyby objevila něco nového, i přes zákaz starších.
„Ren?“ Zavolal mě už po několikáté Yori. Prudce jsem zamrkala a zmateně se rozhlížela, kde je.

Na druhý deň som si hneď ráno dala sprchu, umyla som si vlasy a naraňajkovala som sa. Potrebovala som napísať správu o tom, že som splnila svoju misiu a celá šťastná som sa konečne mohla vrátiť domov.
No vlastne domov ako domov. Nemala som domov, bývala som už niekoľko rokov na hraniciach kamennej. Keď som mala približne šesť rokov našiel ma Jier. Je to môj majster, náhradná rodina a samozrejme priateľ. Misie som plnila na jeho rozkaz.

[hide=Od Sabaku] Prosím v prvom rade, nezabíjajte ma za to, že tu zase nebol dlho nový diel. Fakt proste frmol a začal šk. rok a ja ten frmol stále mám. Idem do maturitného ročníka, všetci len o mature trepú a to som v tej škole týždeň. Už teraz mi z toho hrabe . Navyše stále nemám balerínky na stužkovú, ktorá je o mesiac. Ach bože!